BRATISLAVA. Z 25 miliónov eur, ktoré bývalá Ficova vláda vyčlenila z rezervy predsedu vlády na okamžitú pomoc postihnutým májovými a júnovými povodňami bolo doposiaľ vyplatených 12 921 900 eur - podľa odhadov do skončenia tejto akcie ešte vyplatia ľuďom 7 056 100 eur. Vyplýva to z informačného materiálu, ktorý na dnešnom rokovaní kabinetu predloží minister vnútra Daniel Lipšic.
Z pôvodne vyčlenených peňazí zostane podľa predpokladov k dispozícii po skončení individuálneho odškodňovania viac ako päť miliónov eur, ktoré rezort navrhuje rozdeliť inak. "Nevyčerpané prostriedky sa neodporúča riešiť na individuálne odškodňovanie, ale rozdeliť na odstránenie následkov povodní na infraštruktúre (cestnej a obytnej) prostredníctvom samosprávnych krajov a povodňami postihnutých obcí," uvádza sa v materiáli. Podľa návrhu komuniké by sa toto odškodňovanie malo skončiť do 15. augusta.
Na uľahčenie zložitej sociálnej situácie bol ľuďom v hmotnej núdzi, ktorí prišli pri záplavách o všetok majetok a v závislosti od počtu detí v rodine vyplatený jednorazovo príspevok z humanitárneho fondu ministerstva práce v rozmedzí 200 až 800 €. Dovedna 1 730 ľudí zo 119 obcí žiadalo o 1 022 570 eur, dostali 991 120 eur. Priemerná zaslaná suma na jedného žiadateľa je 572,90 eur.
Pomôcť by mali aj eurofondy
Na stabilizáciu a následnú sanáciu zosuvov, ktoré vznikli ako dôsledok extrémnych prívalových dažďov, je podľa správy potrebné vyčleniť 12,95 milióna eur. Z uvedenej čiastky rezort navrhuje prioritne urobiť práce súvisiace s geologickým prieskumom, ktorý si vyžiada 1,634 milióna eur. Sumy sú zatiaľ orientačné, pretože prieskumné práce a nevyhnutné protihavarijné opatrenia ešte stále pokračujú alebo sa ešte ani nezačali. Najviac sanácií svahov je potrebných v Prešovskom kraji, kde je 90 lokalít so 190 zosuvmi, ktoré poškodili a ohrozujú 237 domov.
V Košickom kraji je takých lokalít 17 s 38 zosuvmi. Poškodili alebo ohrozili 64 domov. Menší počet takých lokalít majú v Banskobystrickom, Trenčianskom a Trnavskom kraji. Záchranné práce po povodniach stáli rezort vnútra viac ako 1,4 milióna eur. Ministerstvo obrany vyšli tieto práce na viac ako 560 tisíc eur, ministerstvo zdravotníctva na vyše 140 tisíc eur a ministerstvo práce na viac ako 200 tisíc eur.
Podľa správy by sa malo pokračovať v poskytovaní sociálno-právnej pomoci a psychologickej podpory obyvateľom postihnutých záplavami, so zvýšeným dôrazom na zabezpečenie sociálno-právnej ochrany detí v postihnutých rodinách. Viacerých ministrov vláda pravdepodobne zaviaže, aby do 31. augusta predložili na rokovanie kabinetu návrh finančného zabezpečenia záchranných a zabezpečovacích prác a odškodnenia.
Do tohto termínu by mala vláda dostať aj informáciu o možnosti rozdelenia zdrojov z fondov EÚ, s cieľom riešiť protipovodňové aktivity a analyzovať stav protipovodňovej ochrany SR, vrátane stavu realizácie povodňového varovného a predpovedného systému, ktorého budovanie má pokračovať až do 31. decembra 2013. Vzhľadom na predpoklad, že povodne sa budú opakovať pre klimatické zmeny, obsahuje materiál presný zoznam opatrení, na ktoré sa treba v krátkodobom a dlhodobom horizonte zamerať, aby bolo možné predchádzať ich následkom alebo ich aspoň zmierňovať.
Povodne spôsobili škody za najmenej 695 miliónov eur
Ničivé povodne v máji a júni spôsobili škody najmenej za 695,1 milióna eur. Slovensko tak podľa ministerstva financií splnilo podmienku minimálnej výšky priamych škôd spôsobených záplavami pre čerpanie peňazí z Fondu solidarity Európskej únie (EÚ). Krajina by mala žiadosť predložiť do piatka. Vyplynulo to zo správy, ktorú má dnes na programe vláda. Prvé odhady medzičasom zrušeného ministerstva životného prostredia hovorili o škodách na úrovni 267,8 milióna eur.
Priame škody, ktoré zapríčinili záplavy po dlhotrvajúcich dažďoch na celom území krajiny, vyčíslilo ministerstvo financií na 633,8 milióna eur. Najvyššiu sumu, a to 558,5 milióna eur eviduje ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré započítalo aj škody obcí a obyvateľov postihnutých lokalít. Zvyšných približne 61 miliónov eur smerovalo na záchranné a zabezpečovacie práce po povodniach. Výška škôd môže ešte rásť, keďže podklady zatiaľ nepredložili Úrad vlády, medzičasom zrušené ministerstvo výstavby či trojica ďalších úradov. Kvantifikáciu škôd komplikuje aj to, že v niektorých oblastiach stále platí druhý stupeň protipovodňovej aktivity.
Na riešenie problémov spôsobených ničivými záplavami chce Slovensko použiť peniaze z Fondu solidarity EÚ, o ktoré by malo požiadať najneskôr v piatok. Škoda musí podľa podmienok fondu presiahnuť 0,6 percenta z úrovne hrubého národného dôchodku za posledný rok, čo je v prípade Slovenska 378,21 milióna eur. Keďže priame škody presiahli hranicu 600 miliónov eur, podmienky minimálnej výšky bola splnená.
Slovensko už v minulosti získalo z fondu takmer šesť miliónov eur na nápravu škôd spôsobených víchricou v roku 2004 vo Vysokých Tatrách, schvaľovanie sa však natiahlo až na deväť mesiacov od predloženia žiadosti. Silný vietor v roku 2004 spôsobil škody za zhruba 225 miliónov eur.
