Za referendum kritizujú SaS všetci traja koaliční partneri. Predseda Mosta–Hídu Béla Bugár si myslí, že s hárkami mali počkať až po voľbách.
Pôvodnú spravu tlačových agentúr sme o 20:02 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Nikto z koaličných partnerov SaS nepodporí jej referendum, ktoré prezident vyhlásil na 18. septembra. Most, KDH, aj predsedníčka vlády a podpredsedníčka SDKÚ Iveta Radičová ho označili za zbytočné.
Radičová hovorí o mrhaní štátnymi peniazmi. Referendum bude stáť viac ako sedem miliónov eur. „Nemáme žiadne možnosti ako tento krok zvrátiť,“ povedala premiérka. Väčšina zmien, o ktorých sa má hlasovať, je podľa partnerov v programových tézach vlády.
SaS: Ešte sa ukáže
Podpredseda KDH a minister vnútra Daniel Lipšic hovorí, že ľudí od hlasovania nebude odhovárať. „Ja sa na ňom nezúčastním, ale ľudia nepotrebujú, aby ich politici poúčali,“ hovorí.
Šéf Mosta–Hídu Béla Bugár povedal, že SaS mala odovzdať petičné hárky k referendu až po voľbách a nie už 9. júna. Keby počkali, vedeli by, že už to nie je potrebné. „Bohužiaľ, nepočkali a výsledok je taký, že referendum bude a bude zbytočné.“
SaS sa snažila koaličných partnerov presvedčiť, aby referendum podporili a je jej ľúto, že sa jej to nepodarilo.
„Ja ho za zbytočné a za stratu peňazí nepovažujem. To, že sa časť otázok objavila aj v tézach, svedčí o tom, že naša snaha je dobrá,“ povedal podpredseda SaS Juraj Miškov.
Bude vraj veľmi zvedavý, čo sa stane, keď bude parlament ešte v auguste rozhodovať o zrušení imunity, jednom z bodov referenda. „Ak ten návrh neprejde, vtedy sa ukáže oprávnenosť referenda. Je to bod, ktorý sa poslancom za 20 rokov existencie demokracie nepodarilo zrušiť,“ povedal.
Spor s prezidentom trvá
Vyhlásenie referenda vyvolalo prvý konflikt medzi dvoma najvyššími ústavnými činiteľmi – predsedom parlamentu a prezidentom. Šéf SaS Richard Sulík skritizoval Ivana Gašparoviča, že urobil všetko preto, aby hlasovanie bolo neúspešné, keď ho vyhlásil na 18. septembra. Strana chcela, aby referendum vyhlásil na deň komunálnych volieb v novembri.
Gašparovič sa bránil, že postupoval len v súlade s ústavou. SaS počítala s tým, že prezident sa obráti na Ústavný súd, aby rozhodol, či navrhované otázky do referenda nie sú protiústavné. Ak by tak urobil, referendum by vyšlo akurát na novembrové voľby.
Gašparovič otázky za protiústavné nepovažuje a na Ústavný súd sa neobrátil. Dopredu to však nechcel povedať. Mohlo sa stať, že ak by SaS odovzdala petíciu s podpismi za referendum neskôr, tak, aby lehota vyšla na november, prezident by sa na Ústavný súd obrátil a referendum by zas bolo neskôr. „Vyjadrujem ľútosť, že nový predseda Národnej rady začína takýmto spôsobom konfrontáciu s prezidentom,“ povedal včera Gašparovič.
