BRATISLAVA. Pre bývalú vládu existovali povodne podľa ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) iba do dňa parlamentných volieb. Myslí si, že kabinet Roberta Fica (Smer-SD) dovtedy vyvíjal horúčkovitú aktivitu a posielal peniaze, čo chce dať i preveriť. Poznamenal tiež, že predchádzajúca garnitúra 9. júna zriadila výbor pre riešenie následkov škôd spôsobených povodňami, ktorý sa však nestretol ani raz. Poukázal tiež, že rezort koncom júna v súvislosti s povodňami zriadil účet na verejnú zbierku, čo oznámil aj prostredníctvom médií, kde doteraz prišlo 200 eur.
S kritikou súhlasí aj minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). "Naozaj je pravdou, že sa akékoľvek aktivity v oblasti riešenia následkov povodní obmedzili na čas do volieb. Narýchlo sa vyplácali odškodnenia, v hotovosti chodili policajné hliadky vyplácať podľa zoznamov starostov ľudí preto, aby to stihli pred voľbami, niekedy len pár dní." Zdá sa mu preto, že sa tieto kroky realizovali iba z dôvodu získavania predvolebných preferencií, keďže po voľbách zem zľahla a vláda sa ďalej o túto problematiku nezaujímala.
"Budeme veľmi pozorne sledovať, ako konkrétne týmto ľuďom pomôže súčasná vláda. Všetky procesy súvisiace s povodňami vrátane finančnej pomoci z Fondu solidarity EÚ boli štandardne začaté a táto vláda by sa už mala prestať vyhovárať a dotiahnuť ich do konca," informovala TASR v reakcii na slová vládnych predstaviteľov hovorkyňa Smeru Silvia Glendová.
Vypracujú informácie
Ako objasnila premiérka Iveta Radičová, vláda dnes poverila ministrov zdravotníctva, pôdohospodárstva, dopravy a vnútra vypracovaním informácie o situácii po májových a júnových povodniach. Pripraviť sa má i návrh a postup riešení pre najbližšie obdobie. Minister vnútra Daniel Lipšic ozrejmil, že škody po povodniach sa ešte stále odstraňujú a pokračujú aj mnohé záchranné práce. Prioritou pre nadchádzajúce obdobie má byť podľa jeho slov hľadanie riešenia pre tých ľudí, ktorí prišli o svoje obydlia.
Radičová priblížila, že o povodniach hovorila aj s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom v súvislosti s čerpaním pomoci z Európskeho fondu solidarity. "Je zrejmé, že hranicu, ktorá je zadefinovaná, aby sme mohli požiadať o tieto prostriedky, škody bohužiaľ prekračujú," povedala Radičová. Slovensko preto o pomoc z fondu požiada do piatka 16. júla. Mikloš v tejto súvislosti podotkol, že je to na poslednú chvíľu, keďže o čerpanie možno požiadať do desiatich týždňov od začiatku vzniku škôd.
Aktuálne škody po májových a júnových povodniach sa odhadujú na 695,1 milióna eur. Minister Mikloš zatiaľ nevedel bližšie špecifikovať, koľko prostriedkov a ako rýchlo môže Slovensko na ich pokrytie získať z Európskeho fondu solidarity.
Vojaci ešte pomôžu
Ministerstvo obrany SR sa aktívne zapojilo do odstraňovania škôd po povodniach a bude v tom naďalej pokračovať. Obciam poskytne techniku a pomôže aj ženijný prápor zo Serede. Vyhlásil po dnešnom rokovaní vlády šéf rezortu Ľubomír Galko (SaS).
"Pomoc ozbrojených síl bude spočívať najmä v obhliadke terénu a následne ozbrojené sily po dohode so starostami poskytnú techniku a ženijný prápor zo Serede. V súčinnosti so starostami sa bude podieľať na obnove cesty," priblížil Galko.
Dodal, že sa na neho so žiadosťou o pomoc už obrátili starostovia viacerých obcí, ktoré urgentne potrebujú pomoc, najmä pokiaľ ide o prepadnuté cesty. Rezort obrany podľa Galka postupuje pri poskytovaní pomoci v súlade s platnou legislatívou.
Povodne spôsobili škody za najmenej 695 miliónov eur
BRATISLAVA. Ničivé povodne v máji a júni spôsobili škody najmenej za 695,1 milióna eur.
Slovensko tak podľa ministerstva financií splnilo podmienku minimálnej výšky priamych škôd spôsobených záplavami pre čerpanie peňazí z Fondu solidarity Európskej únie (EÚ). Krajina by mala žiadosť predložiť do piatka. Vyplynulo to zo správy, ktorú dnes schválila vláda. Kabinet nevylúčil, že v prípade potreby vyčlení na pomoc obetiam povodní ďalšie financie aj z rozpočtu.
Priame škody, ktoré zapríčinili záplavy po dlhotrvajúcich dažďoch na celom území krajiny, vyčíslilo ministerstvo financií na 633,8 milióna eur. Najvyššiu sumu, a to 558,5 milióna eur eviduje ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré započítalo aj škody obcí a obyvateľov postihnutých lokalít. Zvyšných približne 61 miliónov eur smerovalo na záchranné a zabezpečovacie práce po povodniach.
Výška škôd môže ešte rásť, keďže podklady zatiaľ nepredložili Úrad vlády, medzičasom zrušené ministerstvo výstavby či trojica ďalších úradov.
Vyčíslenie škôd komplikuje aj to, že v niektorých oblastiach stále platí druhý stupeň povodňovej aktivity. Prvé odhady medzičasom zrušeného ministerstva životného prostredia hovorili o škodách za 267,8 milióna eur.
ČTK
