BRATISLAVA. Právnická fakulta si zakladá na tom, aby sa jej externí študenti cez víkendy učili pár kilometrov od Galanty v súkromnom stredisku Kaskády. Napriek tomu, že to viacerí platiaci študenti kritizovali a chceli presun do Bratislavy, vždy napokon skončili v Kaskádach.
V Kaskádach pôvodne vyberali školné cez darovacie zmluvy. Hoci s tým skončili, študenti si za štúdium pri Galante stále zaplatia.
Počas víkendových „sústredení“ spávajú v miestnom centre a platia aj za stravu. Ďalšie peniaze dostáva podnikateľ Ondrej Danko od Právnickej fakulty za prenájom priestorov.
V Kaskádach študuje aj skupina „daňových poradcov“, ktorá sa na právo dostala na spoločné odvolanie, hoci viacerí pri prijímaní na školu skončili výrazne pod čiarou.
Biznisprodukt
Profesor fakulty Jozef Beňa hovorí, že Kaskády ako „produkt“ vymyslel ešte bývalý dekan a poslanec Smeru Mojmír Mamojka v deväťdesiatych rokoch. Beňa je zároveň členom Akreditačnej komisie, ktorá chce fakultu a Kaskády preveriť.
Škole podľa Beňa v čase vzniku spolupráce s Kaskádami hrozil odchod viacerých pedagógov do súkromnej sféry. Na prednáškach v Kaskádach si mohli privyrobiť, hovorí Beňa.
V škole podľa neho vymysleli spôsob, ako obísť zákon, ktorý zakazoval školné. „Fakulta mala právny vzťah s Kaskádami a tie zase zmluvu so študentmi, ktorí Kaskádam platili.“ Beňa hovorí, že teraz už taký vzťah nejestvuje a všetko v Kaskádach je podľa pravidiel. Študenti platia riadne školné, ktoré zákon dovo ľujea fakulty si zase prenajíma priestory od Kaskád.
Mamojka, ktorý je už dekanom Právnickej fakulty v Sládkovičove, tvrdí, že za jeho pôsobenia bolo vzdelávanie v Kaskádach podľa zákona. „Až neskôr, tuším novelou vysokoškolského zákona v roku 2005, sa podmienky zmenili. Ale to už bol dekanom Marián Vrabko,“ povedal Mamojka. Vrabko je dekanom dodnes, o prípade nekomunikuje, je na dovolenke.
Fakulta prezentuje Kaskády ako ideálne miesto pre externistov. Okrem „sústredení“ s prednáškami tam robia aj zápisy a skúšky, tvrdia študenti.
Študentka Katarína po zisku bakalárskeho titulu už v štúdiu práva pokračovala v Trnave. „V Galante nebolo študijné oddelenie, knižnice,“ hovorí.
Študenti Galantu nechcú
Študentom prekáža aj to, že Kaskády sú mimo mesta. „Zo stanice v Galante na Kaskády vás vozí nejaká ich taxislužba,“ hovorí Katarína. „Od začiatku štúdia sme tlačili na to, aby sme sa učili v Bratislave. V druhom ročníku nám to umožnili, potom sme sa vrátili na Kaskády.“
Študent práva Martin zasa hovorí, že študenti nechajú v Kaskádach za ubytovanie veľké peniaze. „Najskôr fungovala študentská zľava, neskôr ju vypustili,“ hovorí Martin.
Spomína si aj na to, že špeciálne podmienky mali v Kaskádach „daňováci“. „Šokovalo ma, že pre daňových poradcov bolo vyhradené parkovisko,“ hovorí študent. „Nás tam nepustili. Pri vstupnej bráne tam bol človek s reflexnou vestou, a keď nie ste daňový poradca, tak von a bodka,“ povedal študent Martin.
Obchod s titulmi? My nie, to súkromné školy
Asi polovica pobočiek vysokých škôl v krajine je bez akreditácie.
BRATISLAVA. Externé vysoké školstvo a čierne pobočky sú často biznis, hovoria aj renomovaní pedagógovia.
Člen Akreditačnej komisie a profesor na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Jozef Beňa tvrdí, že s titulmi obchodujú najmä súkromné školy a verejné univerzity s nízkym rozpočtom. „Zreteľné je
u týchto súkromných, ,biznis-škôl predávajúcich diplomy' podnikanie v oblasti vzdelávania s realitou vyše 200percentného zisku,“ tvrdí Beňa. Bratislavského práva na UK sa to podľa neho netýka, to je vraj v poriadku.
Kvalita podľa Akreditačnej komisie padá na vysunutých pracoviskách, kam chodia externisti. Komisia pobočky prvý raz v histórii kontrolovala. Bez akreditácie, ktorú prikazuje zákon, pôsobí polovica z nich, teda vyše štyridsať. „Máme veľké výhrady voči výučbe na niektorých týchto pracoviskách,“ povedal šéf komisie Ľubor Fišera.
Od jesene by mala časť z takmer deväťdesiatky univerzitných pracovísk skončiť. Fišera ich začal kontrolovať po podozreniach českej akreditačnej komisie, že v Česku pôsobia slovenské školy nadivoko. Malo ísť o Čarnogurského školu a Vysokú školu práva v Sládkovičove.
Česká a slovenská komisia sa práve včera pre previerky škôl spojili.
Zuzana Petková
Aj Vrabko je na dane
Dekan právnickej fakulty Marián Vrabko prednáša o daniach. Ešte v pondelok vylúčil, že by jeho fakulta organizovala prijatie skupiny daňových poradcov.
BRATISLAVA. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marián Vrabko sa špecializuje na dane, napísal o nich niekoľko publikácií, aj vďaka ktorým sa stal profesorom. Prednáša o nich i študentom Právnickej fakulty vrátane externistov z Kaskád pri Galante.
Odmieta však, že by mal čokoľvek spoločné so skupinou dvadsiatich daňových poradcov, ktorí sa dostali na externé štúdium na Kaskádach. Vrabko ich prijal v roku 2008, aj keď sa väčšina z nich umiestnila hlboko pod čiarou. Niektorí až na posledných miestach. Do školy sa dostali na odvolanie s rovnakým textom a totožnou chybou v dátume.
Na právnickej fakulte, ktorá vyhlasovala, že prijíma iba najlepších študentov podľa známok, tak študujú aj trojkári a štvorkári. V prvom roku štúdia mali „daňováci“ rovnaký rozvrh, tvrdí študijná referentka Zuzana Melicherčíková.
Dekan Vrabko získal titul profesor až na druhý pokus. Udelil mu ho prezident Ivan Gašparovič v roku 2010 v odbore správne právo.
Prvýkrát sa pokúšal získať titul ešte v roku 2005, na prednáške pred vedeckou radou školy pohorel.
Ján Glovičko
Autor: zp
