BRATISLAVA. Plné kúpaliská, cez deň vyľudnené ulice, prehriate domy, upachtení ľudia. Po niekoľkých minútach je cez deň pohyb vonku vyčerpávajúci. Prúdenie vzduchu je tropické, teploty nad tridsať stupňov sú aj na vždy chladnejších Kysuciach či v Liptove. ZVOLEN, BANSKÁ BYSTRICA. Na slnku 33 stupňov, neznesiteľné teplo. Ľudia sa chladia ako môžu, v hypermarketoch, kde hučí klimatizácia naplno, majú istotu, že sa im aspoň na chvíľu uľaví.
Už viac ako štyri dni sa na väčšine územia držia teploty nad 30 stupňov a padajú teplotné rekordy. Extrémne cítiť teplotu v mestách, kde horúčava sála z asfaltu a betonových plôch.
Slovenský hydrometeorologický ústav včera na západe Slovenska vyhlásil výstrahu druhého stupňa, čo znamená, že náročnejšie aktivity pre človeka znamenajú veľké nebezpečenstvo.
Skracujú pracovný čas
Predpoveď
Dnes: 32 až 36 °C, Kysuce, Orava, Liptov a sever 30
Sobota: 30 až 35 °C, sever 30
Nedeľa: 26 až 30 °C, sever 23
Pondelok: 25 až 29 ° C, sever 22
Od utorka by mala teplota stúpať, avšak len po jednom stupni Celzia.
Úrady a firmy skracujú pracovný čas tak, ako to urobili napríklad v mestských úradoch vo Zvolene a v Krupine. V prehriatych priestoroch je neznesiteľne.
Pobočky Slovenskej pošty pracujú v skátených hodinách, niektoré dokonca zatvorili. Podniky zamestnancom zadarmo poskytujú vodu. Ambulancie sa zapĺňajú prevažne staršími ľuďmi v predkolapsových stavoch. Majú problémy so srdcom i s dýchaním. Časté sú úpaly a dehydrovanosť organizmu.
Ide o extrém, ale mali by sme si zvykať. Klimatológ Milan Lapin hovorí, že na Slovensku priemerná ročná teplota vzduchu za 130 rokov vzrástla o 1,7 stupňa.
Dlhé obdobia, keď sa teplota vzduchu vyšplhá nad 30 stupňov, u nás doteraz neboli bežným javom. „Horúčavy sa však pomaly stávajú súčasťou nášho života.“ Očakáva, že sa budú vyskytovať častejšie ako doteraz.
Spojené budú s vlhkosťou vzduchu, ktorá vyvoláva nepríjemný pocit dusna. Možné sú aj výskyty intenzívnych letných lejakov, cyklónov a búrok.
Na príliš dlhé a horúce počasie nie sme zvyknutí. „Nemáme vhodne postavené byty, vybavené dopravné prostriedky,“ potvrdzuje Lapin. Klimatizácia na Slovensku nie je bežným štandardom.
Zle staviame
Architekt Juraj Benetin hovorí, že ľuďom je v domoch horúco aj pre materiál, ktorý sa u nás pri stavbe využíva.
„Starší tehlový dom má 50 až 60centimetrovú stenu z ťažkej plnej pálenej tehly. Dnes má typicky tehlová novostavba tridsať centimetrov dierkovanej ľahkej tehly a 12 centimetrov zateplenia.“ Starý dom sa v noci schladí a teplotu drží aj počas dňa. Novostavba sa schladí rýchlejšie, ale ráno sa aj rýchlo vyhreje.
Je rozdiel medzi domami v Petržalke, ktoré sú celý deň vystavené slnku a trčia nad okolitými domami. Naopak, typická mestská ulica je užšia, stromy sú na úrovni domov a vytvárajú tieň.
Pri plánovaní výstavby mesta treba podľa Benetina rátať so zvyšujúcimi sa teplotami. Úzke ulice, vodné prvky, vysoká zeleň, využívanie prevládajúcich smerov vetra pomáhajú spraviť z mesta znesiteľné miesto na život. Na Slovensku zatiaľ takýto koncept urbanistiky šancu nedostal.
Schladiť sa dá v obchode pri mlieku
V horúčavách sa stáva znesiteľným miestom aj vychladený hypermarket.
Na čo má zamestnanec nárok
pri práci vonku vyše štyroch hodín pri teplote vyše 30 stupňov má dostať nápoje. V extrémnych teplotách aj vnútri;
pre administratívne práce a písanie na počítači je prípustná teplota 20 až 28 stupňov;
pre manuálne práce od 12 do 25 stupňov Celzia;
posunúť začiatok pracovnej zmeny či predĺžiť prestávku zamestnávateľ musí, len ak to sľúbil v kolektívnej zmluve.
Niektorí zamestnanci a nakupujúci sa chodia schladiť do oddelení s chladiacimi pultmi. Teplotu v obchodoch sme zmerali teplomerom.
Vo zvolenskom Metre bolo včera v oddeleniach na predaj bytových doplnkov a techniky 27 až 28 stupňov a niektorí návštevníci sa ešte mimovoľne ovievali. Rapídna zmena prichádza v priestoroch s chladiacimi pultmi. Mladý muž, ktorý roznáša mliečne výrobky, má oblečenú flisovú bundu a na nej montérkový vrch s dlhými rukávmi. Pri syroch a mlieku je okolo 12 stupňov.
„Je tu chladno. V otvorených chladiacich boxoch je päť stupňov a chlad sa šíri. V priestoroch s mäsom je asi desať stupňov. V banskobystrickom hypermarkete Tesco je príjemne. Klimatizácia dokáže udržiavať teplotu na hranici 25 stupňov. „Je tu príjemne. Horšie je to, keď vyjdete von,“ hovorí predavačka. Na zdravotné problémy spojené s klimatizáciou sa nesťažuje.
V Kauflande v Banskej Bystrici je zväčša 27 stupňov, pri chladiacich boxoch okolo 15 stupňov. „Je tu dosť teplo, ale dá sa to vydržať. Občas sa chodíme schladiť na mäso,“ hovorí predavačka.
V Lidli je úplne ideálne. Predajňa je menšia ako hypermarkety, klimatizácia stíha stlačiť teplotu na 23 stupňov.
Daniel Vražda
Čo robiť proti horúčavám
1. Pitný režim
Po klimatizácii skúste pivnicu
BRATISLAVA. Bolesti hlavy, pocit plného nosa, škriabanie v hrdle, slzenie očí. Tak môže vyzerať človek, ktorý strávi deň v klimatizovanej miestnosti. Klimatizácia vzduch vychladí, ale aj zbaví potrebnej vlhkosti. Lekári upozorňujú, že sa v nej môžu hromadiť baktérie. „Stretávam sa s tým v priebehu celého roka, nielen v horúčavách. Problémy majú najmä vodiči z povolania. Udávajú bolesti a slzenie očí a bolesti hlavy,“ hovorí všeobecná lekárka zo Zvolena Dana Zacharová. Ak je klimatizácia hlučná, môže sa pridať nervozita. Klimatizácia má byť nastavená tak, že rozdiel medzi vonkajším prostredím a vnútorným je najviac sedem stupňov.
„Objavuje aj tuhnutie svalov či bolesť chrbtice. Sedieť v klimatizácii je ako sedieť v prievane,“ vysvetľuje lekárka z Bratislavy Mária Šrajerová. Hoci lekár pacienta vyšetrí, obyčajne neskonštatuje akútne ochorenie, a tak môže liečiť len príznaky. Najlepším liekom je zdržiavať sa ďalších osem až 12 hodín mimo klimatizovaných priestorov, v chladnom a vlhkom prostredí. Šrajerová tiež odporúča pravidelne vetrať, aj počas horúčav.
Najlepšie schladí voda, nie však úplne ľadová. Dôležité je dodržiavať pitný režim, piť aspoň dva až štyri litre tekutín, skôr čistú vodu ako sladené nápoje. Alkoholu a nápojom s vysokým obsahom kofeínu sa treba vyhýbať. Pomôže aj studená sprcha alebo kúpeľ.
2. Žiadna námaha
Medzi poludním a štvrtou hodinou popoludní, keď je slnečné žiarenie najsilnejšie, sa treba vyhýbať fyzickej námahe, zostať vnútri alebo v tieni.
3. Ochrana pred lúčmi
Na slnku sa treba chrániť opaľovacími krémami a pokrývkou hlavy, oči slnečnými okuliarmi.
4. Lekár
Pri vážnych zdravotných komplikáciách sa treba obrátiť na lekára či lekárnika.
5. Zatieniť okná zvonku
Okná by mali byť zatienené zvonka napríklad žalúziami, či roletami, slnko by sa nemalo dostať na okennú tabuľu, pretože tá sa rozohreje a rozpáli dom. Nestačia závesy vnútri.
6. Ako správne vetrať
Okná na bytoch a domoch by mali zostať počas dňa zatvorené. Vetrať treba v noci – čo najviac vychladiť steny. Pri rannom vetraní treba otvoriť okná z neslnečnej strany, ostatné zatemniť. Vzduch pri vetraní osvieži aj vlhká biela plachta v okne.
7. Zateplenie
Správne zateplené fasády a nové okná zabezpečia izoláciu domu od prostredia, vytvoria podmienky na dobrú klímu. Betón je dobrý akumulačný materiál a zateplenie ho chráni pred prehrievaním na slnku.
