V pekle sú kotly, oheň, čerti, karty, chľast, baby, pijatika a zábava, jednoducho paráda. V nebi sa oproti tomu celé dni nudíte na obláčiku, anjeli otravujú hrou na lutnu a všetci naokolo sú suchári. Takto sa v skratke dajú zhrnúť názory ľudí, ktorých sme oslovili v uliciach Bratislavy, aby popísali, ako si predstavujú nebo a peklo po smrti.
Uvedené frázy možno majú racionálne vysvetlenie - o tom, ako to tam naozaj vyzerá, totiž nevie nik. A kde sa nič konkrétne nevie, tam si ľudia s dávkou humoru dosadia vlastné predstavy. Vedia to však aspoň kňazi, teda ľudia, ktorí týmito termínmi najčastejšie operujú? Na Slovensku pritom podľa našich informácií existujú minimálne dve obce, v ktorých už duchovní veriacim púšťali „autentické" zvuky pekla. Kde ich vzali, nevedno. Čo sa teda deje s našimi dušami, keď opustíme tento svet? Podľa Štatistického úradu SR u nás v roku 2009 zomrelo takmer 53 tisíc ľudí.
Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo
Ako to vyzerá v nebi a pekle, presne nevedia ani tí, ktorí v ne veria. Evanjelickému farárovi z Veľkého Krtíša Jánovi Rumanovi je však jasné, že človek sa po smrti dostáva k Bohu. „V Biblii pritom môžeme vidieť dve línie. Prvou je, že vzkriesenie bude až v posledný deň, teda že pred Bohom budeme stáť, až keď všetko na tomto svete skončí. Druhá línia naznačuje, že duša človeka ide k Bohu hneď po smrti. Oba pohľady však majú spoločné to, že raz sa k nemu určite dostaneme."
Katolícky kňaz z Banskej Bystrice Pavel Pakoš v roku 2007 v rozhovore pre SME.sk priznal, že by klamal, ak by presne popísal nebo. Tvrdil ale, že nuda tam určite nie je. „Všetko tam funguje, je tam Boh otec, spoločenstvo svätých, krásne farby..." Na otázku, či je nebo priestor alebo stav duše, odpovedal vyhýbavo: „Cieľom našej viery je mať kus neba tu na zemi, v našej duši, a netrápiť sa, čo bude po smrti. Pán nás zadelí presne tam, kam pôjdeme." Pakoš dodal, že ak apoštol Pavol povedal, že ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú, priznal tým naše limity.
Vysvetliť, čo presne znamená nebo a peklo, nie je ľahké, pridáva sa katolícky kaplán z Marianky Marek Vadrna. „Isteže je to aj stav duše, ale Písmo hovorí aj o priestore." Ako dôkaz duchovný uvádza Kristove tvrdenia „odchádzam vám urobiť miesto" a „v kráľovstve môjho otca je veľa príbytkov".
Rozdelia nás na ovce a capov?
Vadrna k pojmom nebo a peklo dopĺňa aj slová očistec a osobný súd. „Katolícka náuka hovorí, že človek sa po smrti dostaví pred osobný súd, kde sa ukáže, čo s ním bude. Je to navrátenie sa človeka k Bohu. On pritom nechce nikoho odsúdiť, človek sa súdi sám svojím životom a skutkami." Očistec samotný je podľa Vadrnu stav, v ktorom sa duša očisťuje z hriechov, ich následkov, ale aj trestov. „Ide o jeden z výsledkov osobného súdu. Niektorí očistec vnímajú aj ako dočasné peklo. Po ňom ide duša do neba."
O tom, ako Boží súd vyzerá, kaplán nemá úplne jasnú predstavu, ale „Písmo sväté hovorí, že Kristus si zhromaždí ľudí a rozdelí ich podľa toho, aký viedli život. V evanjeliu podľa Matúša je obraz o ovciach a capoch." Kto budú ovce a kto capy, nie je ťažké si domyslieť.
Evanjelická cirkev o očistci nehovorí. Podľa Rumana reformácia prišla s teologickým pohľadom, že je naň primálo biblických podkladov. „Bohom sme hodnotení len za to, čo sa odohrá na tejto zemi, čo sme vykonali, ako sme žili." Farár dodáva, že nesúhlasí s teologickým názorom, že Boh nie je sudcom, iba dáva definitívnu platnosť našim rozhodnutiam. „Existencia neba a pekla je však nespochybniteľná. V Biblii sa vyslovene spomína jedno aj druhé. V istom podobenstve sa napríklad hovorí, že v pekle bude plač aj škrípanie zubami."
Do pekla len ten, kto sám chce
Ruman tiež vraví, že pre neho osobne je vyjadrením pekla to, či bude na večnosti s Bohom alebo bez neho. „Peklo je miesto, kde už nie je nádej. To musí byť strašné. Zažil som stretnutia s ľuďmi, ktorí žili mimo Boha a jeho pravidiel, videl som, čo sa tam deje. Predstavte si, že žijete v spoločnosti, kde nikto nikomu nemôže veriť, kde každý každého môže podraziť, kde absentujú vyššie hodnoty." Pri nebi zase spomína príklad tých, ktorí prežili klinickú smrť, napríklad svojho starého otca: „Vravel, že videl nádhernú lúku a cítil úžasný pokoj. Chcel tam ostať. Pre nás farárov to možno nie je dokonalý argument, ale môžeme to spomenúť ako reálnu skúsenosť niektorých ľudí."
Vadrna vysvetľuje, že katolícke predstavy o nebi a pekle vychádzajú z Písma a tradície, priznáva však, že hoci o ich existencii nepochybuje, „nevieme, ako presne vyzerajú".
Nebude však v nebi - vzhľadom na našu hriešnosť - primálo ľudí? Kaplán nemá obavy, „kardinál Hans Urs von Balthasar hovoril o nádeji, že peklo bude prázdne. Ľudia v ňom nebudú." Dodáva tiež, že z Písma o nikom nevyplýva, že by bol zatratený, dokonca priamo ani o Judášovi. „V každom prípade do pekla ide len ten, kto doň chce ísť."
O nebi, pekle, poslednom súde a očistci
Teológ a publicista Ľubomír Jaško:
„Je až škandalózne, že cirkev a jej kazatelia robia tak málo pre to, aby tieto pojmy prerozprávali rečou príťažlivou pre dnešného človeka. Aj kvôli tomu mnohí ľudia zotrvávajú v gýčovitých, magických až primitívne rozprávkových náboženských predstavách. Nezriedka sa stále pohybujú v obrazoch miesta, že nebo je niekde hore a peklo pre zmenu dole. K tomu sa pripája predstava Boha - účtovníka, ktorý každému zúčtuje jeho skutky, a Boha - sudcu, ktorý s vlastným trestným kódexom v ruke rozdeľuje miesta vo výkone trestu alebo odmeny.
Pritom tieto skutočnosti súvisia so situáciou človeka tu a teraz. Sú dôsledkom jeho veľkej zvrchovanosti a slobody. Peklo je stav rozdelenia, otupenia duše. Nebo znamená jednotu, ochotu podporiť spravodlivosť, je to intímna otvorenosť duše k iným svetom. Posledný súd dokazuje, že nad každou dvojznačnosťou a rozpornosťou ľudského bytia a spoločnosti je láskavá dôvera v jediného Pána."
Teológ Miroslav Kocúr:
„Tieto vyjadrenia sa v dejinách vysvetľovali rôzne. V teológii šlo často o širokú škálu vysvetlení od metaforických výkladov až po úplne detailné špekulácie o umiestnení neba a pekla v priestore. Konkrétny opis je závislý od duchovnej a mentálnej úrovne veriaceho človeka. Medzi známych autorov teologických traktátov na tému posledného súdu, očistca, neba a pekla patrí aj Jozef Ratzinger, teda súčasný pápež. Tieto teologické vysvetlenia sa však na rozdiel od exaktných vied nedajú experimentálne overiť. V živote veriacich sú preto prítomné rôzne modely a predstavy- od najnaturalistickejších o nebeskom ničnerobení a pohode až po abstraktný stav harmónie so Stvoriteľom, od pekelných plameňov až po abstraktný opis pekla ako úplnej odlúčenosti od Boha a stavu trvalého zúfalstva a depresie.
Existencia pekla a neba a posledného súdu sú vieroučnými pravdami, o ktorých nie je možné z katolíckeho hľadiska pochybovať. Ako to „tam" vyzerá, je vysvetľované obrazmi a metaforami. Existencia očistca nie je pravdou viery, ide o nebiblický termín, a je skôr všeobecne prijímanou tézou akéhosi pomedzia medzi nebom a peklom. Je to obrazne povedané „predizba" neba. Z očistca sa človek po istom čase, počas ktorého si odtrpí to, čo v živote „pokašľal", predsa len do neba dostane. Posledný súd je zase moment definitívneho rozdelenia ľudí na dobrých a zlých. Podľa toho sa dostanú buď do spoločenstva s Bohom, respektíve do stavu úplnej a definitívnej odlúčenosti od neho.
Beata
Balogová
