Spýtajte sa šestnásťročného hiphopera, kto bol Elvis Presley a je takmer isté, že ho bude aspoň trochu poznať.
Hneď sa mu vybaví účes, postoj, kostým a zamatový barytón. Keď sa ho spýtate na Paula McCartneyho či Jimiho Hendrixa, výsledok už bude menej istý.
V Nitre otvorili výstavu Elvis žije s originálnymi exponátmi vrátane spevákovho posledného Cadillacu. Expozícia sa teší veľkému záujmu, čo dokazuje, že Elvis je stále kráľ. V mnohých vyvolala nostalgiu alebo znamenala pohľad do čias, ktoré nezažili. Sú však ľudia, ktorí pociťujú prítomnosť Elvisa neustále. Je neoddeliteľnou súčasťou ich života. A niektorí Elvisom dokonca sú.
Náš Alojz
„Elvis je asi jediný umelec, pri ktorom stačí povedať krstné meno a vieme, o koho ide," hovorí tridsaťpäťročný Jozef Prstek. „A pritom to je normálne, aj keď nie rozšírené meno, zodpovedá nášmu Alojzovi." Elvisom sa Prstek stáva pravidelne na svojich vystúpeniach, je totiž jeho imitátor. Sám si na elvisovskú dobu nepamätá, aj keď sa smeje, že ho vlastne zažil - keď jeho idol zomrel, mal rok a pol.
Sedíme na rozpálenej reštauračnej terase v bratislavskej Dúbravke. Tu Jozef vyrástol a tu aj býva, v detstve však niekoľko rokov žil v západnom Nemecku s rodičmi, ktorí tam pracovali. Práve tu sa v časopisoch dostal k Elvisovi. Mal deväť rokov.
„Môj starší brat uznával Modern Talking, tak som chcel niečo uznávať aj ja, Elvis sa mi zapáčil, tak som si urobil zošit výstrižkov, o ktorý som sa vzorne staral. Brata to po dvoch mesiacoch prestalo baviť, mňa to drží dodnes."
Láska nadobúdala intenzitu a tak sa stalo, že dnes sa Juraj úspešne prezlieka za Elvisa, má niekoľko vystúpení mesačne - v decembri a v plesovej sezóne je ich viac. „Moju elvisovskú zbierku - knihy, cédečká, filmy, predmety - mám na troch miestach v byte a snívam o tom, že keby sme sa presťahovali, vyhradím si malú izbičku a v nej si zriadim súkromné múzeum," hovorí.
Zbierka áut
Juraj Prstek vie o Elvisovi asi všetko, ale keďže je aj veľký priaznivec áut, bavíme sa o Presleyho záľube v Cadillacoch.
„Nie je presne doložené, koľko ich mal, ale tento počet kolísal. Memphiský distribútor Cadillacu ho miloval, lebo niekedy, keď si nevedel vybrať, kúpil všetky autá v obchode. Je známe, že aj svojich hudobníkov do radu obdarúval autami, keď bol spokojný s výkonmi, čo bolo zaujímavé, keďže v 70. rokoch hral s väčšími orchestrami. Raz dokonca kúpil auto chudobnej čiernej mame, ktorá s deťmi len tak túžobne hľadela na autá v obchode cez sklo. Keď jej povedal, nech si vyberie vozidlo a on jej ho kúpi, vraj k nej museli volať lekársku pomoc. Elvis vyrastal vo veľmi chudobných pomeroch a chcel robiť radosť ľuďom, ktorí na to nemajú," vysvetľuje.
Juraj má zbierku veľkých modelov amerických áut, hlavne Cadillacov a sám vlastní jeden naozajstný americký veterán, Chrysler. Elvis ho celoživotne ovplyvnil nielen v jeho kostýme. Bokombrady si nedal dole, ani keď boli vyslovene nemoderné, jedinou výnimkou bola svadba.
Pred beatlemániou
Dodo Šuhajda je pamätník a znalec. Spevák niekdajšej beatovej skupiny Buttons dlhé roky pracoval ako manažér a je aj editorom projektu Slovenský bigbít, ktorý vyšiel v podobe knihy a niekoľkých DVD. Šuhajda spomína, že v Bratislave sa koncom 50. a začiatkom 60. rokov stalo uctievanie Elvisa kultom so všetkými sprievodnými znakmi. Veľa mladých mužov sa podľa neho česalo ako on.
„Typickým elvisovským znakom u nás bol veľký ženský hrebeň s rúčkou, ktorý trčal zo zadných vreciek texasiek a rúrových nohavíc u chalanov, ktorí si ním udržiavali účes aj za pomoci pomády a oleja na vlasy. Saká dovtedy mladí nenosili, objavili sa až vďaka Elvisovi. Dievčatá sa zjavili v širokých sukniach, ako jeho fanúšičky v Amerike," dodáva.
Boli to rané časy bigbítu ešte pred príchodom beatlemánie. „Väčšina kapiel začínala ako inštrumentálne gitarové skupiny, hrali hlavne repertoár Shadows," hovorí Šuhajda. „Spievať začali až kopírovaním Elvisových piesní. V Bratislave mal Elvis takú silnú popularitu, že tu koncom 50. rokov založili obdivovatelia fanklub Elvisa Presleyho. Klub mal aj oficiálne dovolenie od Elvisovho manažéra a preukazy. Vtedy veľmi známy spevák Vasko Velčický mal preukaz číslo sedem," spomína Šuhajda.
Slovenskí priekopníci
Vasko Velčický bol ranou slovenskou rockovou (vtedy sa hovorilo bigbítovou) hviezdou. „Elvis ma dostal ešte na základnej škole, mohol to byť rok 1961," hovorí.
„Zapáčila sa mi platňa, ktorú ktosi doniesol na školskú oslavu, nasledovali nahrávky na magnetofóne Sonet Duo. Dostal sa mi pod kožu a úplne ma očaril. Vždy v pondelok a v stredu mal reláciu na Rádiu Luxembourg. To som vždy z korza letel domov. Relácia mala iba pätnásť minút, ale musel som ju počuť a potom som šiel späť na korzo, aby som s kamarátmi prebral tie nové pesničky."
Vasko spomína aj na legendárne Čaje o piatej v Pionierskom paláci (dnešnom Prezidentskom), čo bolo jediné miesto, kde sa hrali Elvisove skladby. Ostrohy si tu brúsil aj on a skupina Tiene. Všetko bolo akési pololegálne, oficiálne bol rock and roll „zlou" kapitalistickou hudbou.
„Vaskov elvisovský prejav bol temer dokonalý, mal veľmi podobný hlas, pohyby, účes aj oblečenie. Jediné čo mu chýbalo do dokonalosti, bolo, že nebol rebel, ale taká bola doba," pripomína Šuhajda.
„Občas nám síce zastavili na nejaký čas činnosť, ale náš manažér Peter Tuchscher to vždy nejako vybavil." Trend sa však postupne menil a napokon sa Tieňom podarilo dostať na dva roky do profesionálneho programu v Tatra Revue (kde začínali aj Lasica so Satinským).
Pevný pilier
Okrem Velčického bol ďalším priekopníkom rock and rollu a hlavne propagátorom Elvisových skladieb aj Vlado Chválny - zakladateľ legendárneho Twist Klubu. Kariéru začínal na kúpaliskách Tehelné pole a Lido, kde už koncom 50. rokov zneli piesne Elvisa Presleyho v jeho podaní. Neskôr sa stal spevákom Orchestra Braňa Hronca.
V jednom momente sa stretli dvaja „slovenskí Elvisovia" v skupine The Black and White, ktorú založil ďalší priekopník rokenrolu Štefan Danko a propagovali bigbít v bývalej NDR.
Velčický spieva dodnes a na tejto päťdesiatročnej púti ho Elvis sprevádza stále. „Nedá sa povedať, že by som zostal nejakou napodobeninou Elvisa, lebo postupne prichádzali ďalšie vplyvy, ale Elvis zostal pevným pilierom. „Určite je jedným z najdôležitejších hudobných osobností," zdôrazňuje.
Na výstave
V Nitre je v nákupnom centre Mlyny živo. Ľudia sa radostne fotia pri obrovskom Cadillacu s dĺžkou šesť metrov, šírkou vyše dva metre a spotrebou 35 litrov na sto kilometrov, ktorý vraj bol posledným Elvisovým autom - aj keď znalec Elvisa Juraj Prstek to spochybňuje, lebo vraj nie je pravdepodobné, aby si taký maniak ako Elvis kúpil posledné auto dva roky pred smrťou, medzitým ešte museli nejaké byť.
Spomedzi osemdesiatky exponátov zaujme bunda Elvisovho lekára Georgea Nichopoulosa. Biela je preto, aby bola výrazná. „Elvis trval na tom, aby bol počas jeho vystúpení v dohľade," vysvetľuje organizátor výstavy Raymond Kaňa.
„Potreboval mať istotu, že keby bol nejaký problém, bude hneď pri ňom. Odkedy sa Nichopoulos v roku 1970 stal jeho lekárom na plný úväzok, nikdy sa od neho príliš nevzdialil, vždy bol nablízku."
Aj tu je vidieť, aký neistý bol tento človek z kategórie titanov. Vo svojom rozprávkovom sídle Graceland žil na konci života v podstate ako osamelý človek. To ho spája s iným legendárnym pacientom - Michaelom Jacksonom. Ktovie, či bude Jackson 33 rokov po svojej smrti takou veľkou ikonou ako Elvis dnes.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
