V týchto dňoch vyšiel už trinásty zväzok rozsiahlej publikácie, ktorú pod názvom Slovensko 2009, vydáva Inštitút pre verejné otázky v Bratislave. Trinásť zväzkov vyše šesťstostránkovej publikácie - to je už celkom solídna malá encyklopedická knižnica, ktorá ako každý rok obsahuje stovky názorov, postrehov i odporúčaní na tému, ako skvalitniť politický a verejný život. Spýtali sme sa prezidenta Inštitútu pre verejné otázky, jedného z garantov Súhrnnej správy, politológa Grigorija MESEŽNIKOVA na vznik, poslanie a ohlasy publikácie a zároveň aj na aktuálne problémy.
Kedy sa vlastne zrodila myšlienka vydávať takúto rozsiahlu ročenku a koho to bol nápad?
"Myšlienka o potrebe pravidelného monitoringu a vyhodnotenia nosných trendov vývoja slovenskej spoločnosti skrsla v polovici 90. rokov v hlavách dvoch ľudí - sociológa Martina Bútoru a psychiatra Petra Hunčíka, ktorý v tom čase stál na čele Nadácie Sándora Máráiho. Bolo to obdobie tuhého mečiarizmu, ktorý ničil sociálny kapitál krajiny a podkopával jej integračné šance. Verejnosť nemala možnosť dozvedieť sa o tom, ako sa vyvíja spoločnosť, kam smeruje, čo jej hrozí v prípade, ak autoritárska moc bude aj naďalej pokračovať. Skupina nezávislých odborníkov pod editorským vedením Bútoru a Hunčíka vypracovala správu o stave spoločnosti v prvom polroku 1995 a táto skromne vydaná brožúra bola vlastne prvou Súhrnnou správou. Na jar 1996 vyšla prvá celoročná správa, ešte pod hlavičkou Nadácie Sándora Máráiho. Po tom, čo v roku 1997 vznikol Inštitút pre verejné otázky, stal sa vydavateľom všetkých Súhrnných správ, ktoré odvtedy vychádzali každý rok. Poslednú Súhrnnú správu o stave spoločnosti - za rok 2009 - vydal IVO v máji 2010.
Pre koho primárne je publikácia určená?
Súhrnná správa, ktorá je analytickou ročenkou, mapujúcou vývoj vo všetkých významných oblastiach verejného života, je určená každému, kto sa zaujíma o vývoj slovenskej spoločnosti. Od študentov a pedagógov, cez novinárov, pracovníkov štátnej správy, zástupcov samosprávy, diplomatov až po radových občanov. Všetkým, ktorým záleží na tom, aby sa krajina vyvíjala ako stabilná demokracia, s fungujúcim systémom trhového hospodárstva, rozvinutou občianskou spoločnosťou, predvídateľnou a hodnotovo orientovanou zahraničnou politikou, dobrými vzťahmi medzi Slovákmi a príslušníkmi národnostných menšín. Kniha obsahuje hodnotenie činnosti viacerých spoločenských aktérov, vrátane vlády, jednotlivých ministerstiev, iných ústavných inštitúcií. Je preto celkom pochopiteľné, že ju čítajú najmä ľudia, ktorých sa činnosť príslušných inštitúcií bezprostredne dotýka.
Ročenka je spoločným dielom širokého kolektívu autorov.
Podmienkou autorstva je nezávislý status expertov, tí nemôžu v čase práce na svojich kapitolách vykonávať funkcie v exekutíve. Autorský kolektív Súhrnnej správy sa skladá z autorov rôznej kvalifikácie. Od sociológov, politológov, ekonómov, expertov na vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť, zahraničnú politiku, ľudské práva a menšiny, etnológov, ekológov, kulturológov, odborníkov z mnohých ďalších oblastí. Jadro pracovného tímu Súhrnnej správy tvoria interní experti IVO, ale aj odborníci z akademického a mimovládneho prostredia. Medzi autormi Súhrnnej správy sa za tie roky vystriedali desiatky expertov. Iba pre zaujímavosť - päť členov súčasného vládneho kabinetu v rôznych obdobiach prispievali do Súhrnnej správy ako autori alebo spoluautori jednotlivých tematických kapitol - Iveta Radičová (sociálna politika), Ivan Mikloš (privatizácia), Eugen Jurzyca (celkový ekonomický vývoj), Daniel Lipšic (legislatíva, ústavnosť a aplikácia práva) a Rudolf Chmel (zahraničná politika). Samozrejme, nemôžem opomenúť kolegov spolueditorov Martina Bútoru a Mira Kollára.
Vyjdenie ročenky nezostáva bez ohlasu, zrejme sa ozývajú "dotknutí", ale možno aj nespomenutí a ignorovaní. Ako to bolo v prípade ročenky Slovensko 2009?
Súhrnná správa je od roku 1995 najcitovanejšou publikáciou o vývoji slovenskej spoločnosti. Okrem recenzií a citácií vyvoláva aj rozmanité reakcie spoločenských aktérov, vrátane politikov, poslancov, členov vlády. Čo sa týka ohlasu politických predstaviteľov - na jednej strane sme opakovane zaznamenávali vecné reakcie na obsah a zistenia správy (i keď niekedy značne kritické), najčastejšie sa tak dialo v rokoch 1998 - 2006. Zaznamenávali sme však aj reakcie iného typu - spochybňujúce, agresívne, útočne, predpojaté, bez znalosti samotného textu. Pred časom bývalý premiér Robert Fico, rozčúlený tým, že sme umiestnili na obálke knihy fotografiu cestného valca, vyhlásil, že nemôže tu hocikto iba tak vydávať „knižočky" s valcom na obálke a tváriť sa nezávisle. Podľa Fica upozornenie autorov Súhrnnej správy na metódu „tyranie väčšiny", ktorú praktizovala vtedajšia vládna koalícia, bolo vraj spochybňovaním legitimity vlády. Tento výrok nám pripomenul obdobie 1995 - 1998, keď na Súhrnnú správu útočili činitelia vtedajšej vlády a provládne médiá. Tento rok vyšla správa v polovici mája, fakticky počas rozbehnutej volebnej kampane, keď pozornosť strán bola sústredená predovšetkým na voličov, takže nejaké významnejšie reakcie politikov sme zatiaľ nezaznamenali. Tešíme sa na vecnú diskusiu, ktorá, dúfam, príde, keď sa situácia trochu upokojí a nová vláda a opozícia sa zhostia svojich úloh.
Ktorú tému ste považovali za kľúčovú v tomto období - ak sa nemýlime bola to otázka justície a práva.
Situácii v súdnictve a otázkam právneho štátu patrila osobitná pozornosť Súhrnnej správy počas celého volebného obdobia 2006 - 2010, ale aj problematika školstva, životného prostredia, sociálnej politiky, národnostných menšín.
Sme už v polovici ďalšieho kalendárneho roku, máme za sebou voľby, aj mnoho udalostí a afér. V čom dáva realita za pravdu konštatovaniam vašich autorov?
Súhrnná správa za rok 2009 má v podnázve „trendy na rok 2010". Viacerí autori nielen analyticky zhrnuli končiace sa volebné obdobie, ale aj načrtli pravdepodobné vývojové trendy v prípade realizácie rôznych scenárov. Jeden z nich - vláda stredopravých strán - sa naplnil. Vo viacerých kapitolách poslednej správy môžeme objaviť anticipáciu ďalšieho vývoja v príslušných oblastiach a v niektorých dokonca extrapoláciu opatrení, ktoré nový vládny kabinet, zložený zo zástupcov stredopravých strán, urobí v nasledujúcom období.
Podobný projekt existuje aj v iných krajinách alebo Slovensko je úspešným, originálnym a odvážnym prvolezcom?
Podľa našich informácií projekt, podobný Súhrnnej správe svojím komplexným prístupom, v okolitých a vzdialenejších krajinách neexistuje. V Maďarsku už viac rokov vychádza politická ročenka, tá je však svojím záberom oveľa užšia než naša Súhrnná správa, ktorá pokrýva všetky relevantné oblasti verejného života, nielen oblasť vnútornej politiky. Vo viacerých krajinách vychádzajú ročenky zahraničnej politiky, ale znovu - ide tu o podstatne užšie koncipované publikácie. V posledných rokoch aj vďaka inšpirácii zo Slovenska naši partneri v Bielorusku rozbehli podobný projekt, veľmi im držíme palce a boli by sme radi, keby v tejto krajine komplexná analytická ročenka o vývoji spoločnosti zohrávala podobnú úlohu.
Čomu sa ešte venuje váš inštitút, ako projekty alebo publikácie v poslednom období realizoval?
Za posledný polrok IVO vydal viacero publikácií. Uvediem ako príklad knihu, analyzujúcu výsledky minuloročných prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu („Slovensko volí. Európske a prezidentské voľby 2009"), knihu esejí „Kde sme? Mentálne mapy Slovenska", ale aj publikácie venované otázkam sociálnej integrácie migrantov, žijúcich na Slovensku a viacnásobnej diskriminácii. V rámci projektu, ktorý monitoruje kvalitu demokracie v krajine, vydávame každý štvrťrok analytickú správu v podobe IVO Barometra, pred pár týždňami sme vydali v angličtine publikáciu, ktorá zhŕňa stav demokracie na Slovensku v roku 2009. Pred pár dňami sme zorganizovali v Bratislave medzinárodnú konferenciu, venovanú voľbám v krajinách Visegrádskej štvorky - parlamentným voľbám v Maďarsku, Českej republike a na Slovensku a prezidentským voľbám v Poľsku. Stredoeurópski odborníci sa na konferencii zamýšľali nad tým, či na začiatku tretej dekády slobody dochádza vo volebnom správaní občanov krajín V4 k zmenám, ktoré signalizujú možnosti dlhodobých posunov na politickej scéne.
Zmení sa koncepcia, náplň práce či východiská vašich uvažovaní v súvislosti s výsledkami volieb?
Mocenská zmena, ktorá sa odohrala v dôsledku volieb, bude zrejme znamenať veľa pre celú krajinu, pretože sa zmenia východiská vládnej politiky v mnohých oblastiach. Pre nás sa však nemení to podstatné, na čom zakladáme našu prácu - analytická poctivosť, akademická presnosť, operatívnosť, snaha priblížiť výsledky našej činnosti čo najširšiemu okruhu záujemcov. Nezávislý status IVO zostáva pre nás aj naďalej nespochybniteľnou devízou. Tam, kde sa bude politika novej vlády zhodovať s našimi predstavami o optimálnom modeli vývoja spoločnosti, to budeme pozitívne hodnotiť a tam, kde sa bude s týmto modelom rozchádzať, budeme - tak ako aj doteraz - nemilosrdne kritickí.
Ktoré zostatky z neoboľševizmu, nacionálneho socializmu, antisemitizmu, extrémneho nacionalizmu, adorácie vojnového slovenského štátu či pokusov o ideovú očistu desaťročí komunistickej sú stále prítomné v našom politickom a verejnom živote?
Naše prieskumy a analýzy potvrdzujú, že je tu stále prítomný názorový prúd - a to tak medzi občanmi, ako aj na úrovni politických elít, ktorý je obrátený smerom do minulosti a bráni sa väčšej otvorenosti krajiny voči okolitému svetu, sociálnym inováciám, väčšej slobode. Tento zvláštny sociálno-konzervatívny anachronický amalgám je založený na prežitých ideologických vzoroch, spája v sebe nacionalizmus, autoritarizmus, nostalgiu za minulosťou - aj za tou komunistickou, aj za tou skoršou, „slovákštátovskou". Mytologizácia dejín, ktorú v rokoch 2006 - 2010 praktizovala vládna koalícia Smer - SNS - HZDS, objektívne nahrávala prežívaniu tohto prúdu. Nazdávam sa, že oslabenie spomínaného názorového prúdu by bolo v záujme celej krajiny a jej obyvateľov. Pozitívom aktuálneho vnútropolitického vývoja je fakt, že vládu po parlamentných voľbách vytvorili politické strany, ktoré sa s týmto názorovým prúdom značne rozchádzajú.
Máte indície o tom, že si z vašich ročeniek vzali nejaké poučenie politici či odborná verejnosť?
Vieme, že Súhrnnú správu pozorne čítajú a študujú na viacerých miestach. Pre nás najrukolapnejším svedectvom vysokej relevantnosti publikácie z praktického hľadiska sú prípady, keď závery a odporúčania, obsiahnuté v tejto knihe, sa stávajú podkladom pre vypracovanie nástrojov na riešenie existujúcich sociálnych problémov - či v podobe vládnej politiky, postupov samosprávy alebo mimovládnych organizácií. Z oblastí, kde k tomu dochádzalo, by som uviedol verejnú správu, ústavný systém, zdravotníctvo, rómsku problematiku, sociálnu politiku.
S akou kritikou vašej činnosti ste sa stretli - nejde len o ročenky, ale o celkové pôsobenie inštitútu, ktorý sa výrazne exponuje na mimovládnom poli?
Sme terčom útokov zo strany nacionálnych populistov rôznych odtieňov, politikov, ktorí majú problém s liberálnym prístupom k moci. Pre nacionalistov sme akýmsi cudzorodým telesom. Na druhej strane cítime silnú podporu od partnerských organizácií, nezávislých think-tankov, mimovládnych organizácií, ľudí z akademickej obce. O naše publikácie a ďalšie výskumné výstupy je veľký záujem, naša webstránka je veľmi navštevovaná, experti IVO patria k najcitovanejším v slovenských a zahraničných médiách.
Dosť prekvapujúco vyznievajú dve myšlienky z pera publicistu Jozefa Hajka v jeho novej knihe. A to, že SNP bolo vlastne konfesionálnym bojom medzi luteránmi a katolíkmi a že súčasná Slovenská republika vznikla ako priamy dôsledok vojnového slovenského štátu. V domyslení to znamená, že nebyť fašistického a nacionálno-socialistického Tisovho štátu nebola by v roku 1993 vznikla ani demokratická Slovenská republika.
Zatiaľ som sa k spomínanej knihe nedostal, budem si ju musieť pri prvej príležitosti pozornejšie naštudovať. I keď nie som historik, nemôžem súhlasiť s tvrdením, že SNP bolo konfesionálnym bojom medzi luteránmi a katolíkmi. Počas druhej svetovej vojny to bol boj proti imanentnému zlu - nacizmu a fašizmu, toto zlo vtedy na Slovensku stelesňoval Tisov režim. V tomto boji sa mnohí poctiví katolíci a luteráni pridali na stranu tých čo sa vzopreli zlu. Súčasná SR v nijakom prípade nenadväzuje na vojnový slovenský štát, je právnou nástupkyňou Československa, je to štát, budovaný na protifašistických tradíciách a demokratických hodnotách.
Aké sú plány, zámery, iniciatívy či ašpirácie Inštitútu pre verejné otázky do najbližšieho obdobia?
Chceme aj naďalej analyzovať vývoj slovenskej spoločnosti tak, aby sme dokázali identifikovať potenciál pre pozitívne zmeny. Dúfam, že sa nám bude dariť a tešíme sa na to, že verejnosť stále bude mať záujem o naše analýzy.
Autor: Miroslav Janek
Beata
Balogová
