BRATISLAVA. Zo 729 miliónov eur, ktoré štát predbežne vyčíslil ako škody spôsobené nedávnymi povodňami, predstavujú až sedminu škody na vodných dielach. Slovenský vodohospodársky podnik odhaduje, že oprava pretrhnutých a narušených hrádzí a nádrží, zatopených čerpacích staníc či poškodených korýt riek si vyžiada až 105 miliónov eur.
Na porovnanie, v roku 1998, keď na východnom Slovensku zahynulo pri záplavách až 50 ľudí, hlásili vodohospodári pätinové škody. Na piatkovej konferencii k povodniam to povedal riaditeľ podniku Peter Borušovič.
Šetrenie s kosačkou
Straty sú o to väčšie, že podnik pre finančné problémy tento rok prvýkrát ochranné hrádze nepoistil. „Aby sa ušetrilo, prijala sa filozofia, že budeme regulovať materiálové náklady a údržba hrádzí spočívala najmä v kosbe. To však nie sú systémové opatrenia,“ vravel otvorene Borušovič, ktorý je vo funkcii od začiatku roka. „Vrchol všetkého bol, keď v snahe zachrániť 60 miliónov korún, sme si nepoistili ochranné hrádze. Máme tu miliardové škody a poisťovňa si mädlí ruky, lebo tam nemáme s čím ísť,“ hodnotil ujmu ešte v starej mene.
Zlú finančnú situáciu podľa neho spôsobil štát, ktorý vodohospodárom okresáva peniaze. Na správu štátneho majetku im ročne chýba vyše 23 miliónov eur.
Práve obrovský rozsah škôd podnietil štátne inštitúcie, samosprávy, akademikov i mimovládne organizácie, aby si prvýkrát sadli za jeden stôl. „Za posledné roky nebola takto široko koncipovaná konferencia,“ pochvaľoval si po jej skončení riaditeľ ďalšieho štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Marián Hvizdoš.
Teoretici
Vodohospodári a štátni úradníci si však museli vypočuť aj kritiku. „Všetci vedia, čo by sa malo robiť. Dnes sme si tu vypočuli všetky možné opatrenia od drobných až po systémové, ale keď prídeme k tomu, kto ich má robiť a kto to zaplatí, zrazu je ticho,“ sťažoval sa primátor Senice Ľubomír Parízek.
Michal Kravčík zo združenia Ľudia a voda štátnym inštitúciám vyčítal, že väčšinu peňazí na protipovodňové opatrenia míňajú na kreslenie povodňových máp a zvyšovanie hrádzí. „Obávam sa, že vypracovaním máp za 20 miliónov eur sa veľmi málo vyrieši. Tieto peniaze by bolo rozumné použiť na opatrenia na zadržiavanie vody v krajine.“
Práve od vypracovania povodňových máp, ktoré musia vypracovať do roku 2013, si štátne orgány sľubujú účinnejšiu ochranu. Nadväzovať na ne majú plány manažmentu povodňového rizika, ktoré opíšu, ako povodniam predchádzať.
