Špeciálny súd žil v neistote, či a kedy zanikne. Špecializovaný súd, ktorý ho nahradil, má väčší pokoj. Súčasná koalícia chce navyše posilniť jeho postavenie ústavným zákonom.
BRATISLAVA. Medzi väčšinou advokátov a obžalovaných má povesť inkvizičného súdu. Špecializovaný trestný súd, ktorý pred rokom nadviazal na prácu Špeciálneho súdu, vraj pozná len odsudzujúce rozsudky.
Taký si koncom júna vypočulo aj osemnásť obžalovaných „štvrťákov“. Ide o vydieračskú bandu, ktorej vodcom bol bývalý kukláč Miroslav Š. Toho poslali špeciálni sudcovia na 25 rokov do väzenia. Vysoké tresty si vypočuli aj ďalší zo skupiny a aj preto sa odvolali.
Špecializovaný trestný súd nerieši len organizovaný zločin, ale aj korupciu. Za branie úplatku nedávno odsúdil zatiaľ neprávoplatne topoľčianskeho sudcu Vlastimila Valkoviča či piešťanského expolicajta.
Situácia sa zlepšuje
- október 2003: parlament odhlasoval Špeciálny súd;
- september 2004: súd začína;
- november 2006: minister spravodlivosti Štefan Harabin navrhol súd zrušiť;
- január 2007: vláda s návrhom na zrušenie nesúhlasila;
- február 2008: 46 poslancov dalo podanie na Ústavný súd;
- 20. mája 2009: verdikt – Špeciálny súd je protiústavný;
- 18. júna 2009: poslanci schválili nástupcu s názvom Špecializovaný trestný súd;
- 17. júla 2009: nález Ústavného súdu vyšiel v Zbierke zákonov; v práci Špeciálneho súdu pokračuje špecializovaný súd.
Aj tieto rozsudky naznačujú, že situácia na súde sa po štyroch rokoch jeho spochybňovania pomaly normalizuje. Dosiaľ boli obštrukcie pravidelnou súčasťou súdnych procesov. Predseda súdu Oldřich Kozlík hovorí, že aj po zriadení súdu minulý rok 17. júla sa obhajcovia snažili spochybňovať sudcov, že nie sú zákonnými.
„Po neprijatí týchto podnetov Ústavným súdom sa situácia stabilizovala a myslím si, že počet obštrukcií klesol,“ povedal Kozlík.
Pôsobenie sudcov však nespochybňovali v uplynulom volebnom období len advokáti a obžalovaní. Skôr ako oni sa pokúsil o zrušenie súdu exminister spravodlivosti Štefan Harabin za HZDS. Zánik Špeciálneho súdu bol jeho prioritou.
Čo sa nepodarilo jemu, dosiahli poslanci hnutia na Ústavnom súde. Ten vlani v máji tesnou väčšinou siedmich z trinástich sudcov rozhodol, že súd je protiústavný.
S týmto podnetom podľa Kozlíka súviseli snahy obžalovaných o oddialenie rozhodnutia súdu. Na procesoch pribúdali PN či rôzne námietky zaujatosti. Bývalá ministerka spravodlivosti Viera Petríková za HZDS, ktorá vystriedala vo funkcii Harabina, s Kozlíkom nesúhlasí.
„Skôr ide o získanie času s cieľom dostať sa na slobodu z väzby ešte pred rozsudkom. Je to podstatne vážnejší problém,“ odkázala cez hovorcu Michala Jurčiho.
Na otázku, či sa dá po roku existencie súdu hovoriť o jeho opodstatnenosti, odpovedala, že rešpektuje zákonný stav. Ako členka Súdnej rady vlani podporila uznesenie, že Špecializovaný trestný súd nezapadá do rámca súdnej sústavy.
Veľa sa nezmenilo
1. Širšia pôsobnosť
Okrem korupcie a organizovaného zločinu bude riešiť napríklad aj prípady úkladných vrážd
či machinácie pri verejnom obstarávaní a dražbe.
2. Bez previerok
Sudcovia už nepodliehajú bezpečnostným previerkam.
3. Menšie príplatky
Príplatky sudcov sa znížili zo šesťnásobku na dvojnásobok priemernej mzdy, čiže zhruba na 1500 eur.
Hoci to vlani v máji vyzeralo tak, že špeciálni sudcovia budú musieť meniť pracovisko, nakoniec ich súd úplne nezanikol. Napriek tomu, že podnet na Ústavný súd podporili aj poslanci Smeru, vtedajší premiér Robert Fico presadil vďaka sľúbenej podpore opozície zriadenie nového, Špecializovaného trestného súdu.
Pre sudcov neznamenal veľkú zmenu. Pribudla im agenda, prišli o časť príplatkov, ktoré ostatní sudcovia považovali za diskriminačné, a nemusia sa už podrobovať bezpečnostným previerkam.
Súčasná vládna koalícia im sľubuje, že postavenie ich súdu posilní. Chce to urobiť ústavným zákonom, aby jeho existenciu už nikto nespochybňoval.
Sudcovia by tak mohli konečne po rokoch dotiahnuť procesy s východoslovenským gangom Róberta Okoličányho, či s Jozefom Majským, hlavným obžalovaným v kauze tunelovania nebankoviek BMG a Horizont.
Pri likvidácii Špeciálneho súdu sa exminister odvolával aj na výroky predvstupového poradcu. Jorge Espina však nikdy nebol proti súdu.
BRATISLAVA. Jedným z prvých návrhov nového ministra spravodlivosti Štefana Harabina pred štyrmi rokmi bolo zrušenie Špeciálneho súdu. Neustále kritizoval bezpečnostné previerky špeciálnych sudcov, no najmä ich vysoké platy.
„Desať rokov na tejto právnej scéne som tvrdil, že Špeciálny súd v tej podobe, ako ho projektoval architekt Lipšic, je neústavný, neústavný v rovinách policajných previerok a diskriminácie platov. To mu povedal aj poradca Európskej únie Espina, ktorý varoval pred takýmto súdom,“ tvrdil Harabin v televízii TA 3 ešte aj vo februári tohto roka.
Jorge Espina je prokurátorom sekcie medzinárodnej spolupráce na španielskej Generálnej prokuratúre. Radil slovenskej vláde pri zriaďovaní Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry. Nie je však celkom pravda, že Espina bol proti vzniku týchto inštitúcií, ako často vyplývalo z Harabinových vyjadrení.
Espina sa netají tým, že previerky vnímal ako „zvláštny prvok“. Upozorňoval, že môžu byť zásahom do nezávislosti súdnictva, pretože sa úradníkom dávala do rúk moc rozhodovať o zotrvaní alebo vyradení niektorého zo sudcov vzhľadom na bezpečnostné riziká.
„Napriek tomu by však nebolo správne povedať, že sme boli proti zriadeniu súdu,“ hovorí Espina, ktorý pripomína, že pri vzniku Špeciálneho súdu mal množstvo poznámok, pričom väčšina z nich bola pozitívna.
V súvislosti s vysokými platmi špeciálnych sudcov povedal, že ekonomická nezávislosť je súčasťou širšej nezávislosti o to viac, ak sa mali sudcovia stretávať s prípadmi, kde ide o veľké ekonomické záujmy. Čo sa týka mnohými sudcami namietanej diskriminácie, pripomenul, že do výberového konania na špeciálnych sudcov sa mohol prihlásiť každý sudca.
Prečo Harabin nikdy nespomenul, že Espina Špeciálny súd podporoval, exminister a súčasný predseda Najvyššieho súdu a Súdnej rady neodpovedal. Rovnako mlčal aj pri ostatných otázkach.
