BRATISLAVA. Dve odlišné reakcie sudcovských zoskupení vyvolal vládny návrh na zúženie poslaneckej a sudcovskej imunity, ktorý smeruje do parlamentu. Za nástroj na politické čistky v justícii označila tento návrh ústavného zákona Slovenská únia nezávislého súdnictva, pod ktorej vyhlásením je ako poverený predseda podpísaný Daniel Hudák.
V predchádzajúcej Ficovej vláde zastával post štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti ako nominant SNS, v súčasnosti je ako sudca Krajského súdu v Žiline na stáži na Najvyššom súde SR, ktorý vedie Štefan Harabin. Podľa Únie je zarážajúce, že návrh takého dôležitého ústavného zákona neprešiel pripomienkovým konaním a odbornou diskusiou.
„Ide teda o účelový návrh, ktorým bude možné ktoréhokoľvek sudcu začať kedykoľvek trestne stíhať a postaviť mimo výkon funkcie aj na niekoľko rokov. Nebude sa dať zabrániť situácii, keď zákonný sudca, ktorý nebude vyhovovať politikom, silným lobistickým finančným skupinám, bude môcť byť cez jedno uznesenie o začatí trestného stíhania odstránený," napísal Hudák.
Na sudcov tlačia aj cez imunitu
Slovenská únia nezávislého súdnictva vo vyhlásení vyzvala odbornú verejnosť, aby k návrh zaujala jednoznačné stanovisko. Výzvu adresovala predovšetkým známej sudcovskej iniciatíve Za otvorenú justíciu. Tá si myslí, že sudcovia rovnako ako poslanci musia mať garantovanú imunitu v súvislosti so samotným výkonom funkcie, ale na celkový rozsah imunity má odlišný názor ako Únia.
„Nie je dôvod, aby poslanci a sudcovia nemali niesť plnú priestupkovú alebo trestnú zodpovednosť za skutky, ktorých sa dopustia ako občania," napísala hovorkyňa iniciatívy Za otvorenú justíciu sudkyňa Katarína Javorčíková.
Iniciatíva Za otvorenú justíciu sa vyjadrila aj k vysloveným obavám Únie zo zneužívania trestných konaní na politické čistky v justícii. "Pripomíname, že v posledných rokoch je najmenej 14 disciplinárnych konaní vedených proti sudcom za vykonštruované skutky jasným dôkazom, že čistky v justícii začali robiť samotní súdni funkcionári na čele so Súdnou radou SR a predsedom Najvyššieho súdu SR," napísala Javorčíková.
Ako dodala, v niektorých disciplinárnych prípadoch boli sudcovia okamžite vyradení z rozhodovacej činnosti na niekoľko rokov pozastavením výkonu ich funkcie v rozpore s Ústavou SR, pričom Súdna rada SR rovnako ako predchádzajúci ministri spravodlivosti SR Štefan Harabin a Viera Petríková tieto pozastavenia výkonu funkcií nezrušili dokonca ani v prípadoch, keď postihnutí sudcovia boli v prvostupňovom disciplinárnom konaní oslobodení alebo im boli prvostupňovým disciplinárnym súdom uložené podstatne miernejšie tresty ako boli navrhované.
Zodpovední sa báť nemusia
Výkon funkcie sudcu mali alebo doposiaľ majú pozastavený napríklad sudcovia Stanislav Sojka za napísanie listu prezidentovi, Kristina Glezgová za spôsob svojho vyjadrenia k námietke zaujatosti, sudkyňa Anna Benešová za údajné nepovolenie nahrávania priebehu pojednávania, sudca Peter Paluda za podanie trestného oznámenia.
"Zodpovední a slušní sudcovia nepotrebujú ochranu cez imunitu za konania nesúvisiace s ich rozhodovacou činnosťou," tvrdí hovorkyňa iniciatívy Za otvorenú justíciu a dodáva, že „títo sudcovia potrebujú ochranu pred zneužívaním moci vo vnútri súdnictva, čo je možné dosiahnuť len transparentnosťou výkonu súdnej moci, jej otvorením sa verejnej kontrole a obsadením súdnych funkcií odborne a morálne bezúhonnými osobami.“
Vláda minulý týždeň schválila návrh ústavného zákona, ktorý sa má zúžiť poslanecká imunita len na hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch a výroky prednesené pri výkone funkcie poslanca v Národnej rade SR alebo v jej orgánoch. Súčasne sa odbúrava potreba súhlasu Národnej rady SR na trestné stíhanie poslancov. Obdobným spôsobom sa navrhuje zúžiť imunitu sudcov, ktorým má zostať imunita len za rozhodovanie pri výkone funkcie. Na prijatie zákona je potrebná ústavná väčšina v parlamente, premiérka Iveta Radičová už avizovala, že chce o návrhu rokovať aj s opozíciou.
