BRATISLAVA. Uvádza sa to v stanovisku Súdnej rady, ktoré poskytla TASR. Malo ísť o výberové konania na miesta sudcov na okresných súdoch v Poprade, Starej Ľubovni, Prešove a Piešťanoch a na krajských súdoch v Bratislave, Nitre a Trenčíne.
Pripomína, že ministerstvo na základe predmetného zákona určuje počty sudcov, justičných čakateľov, ostatných zamestnancov súdov, voľné miesta sudcov a počty sudcov po dohode so Súdnou radou.
Rozhodnutie ministerky podľa rady spôsobí spomalenie konaní na predmetných súdoch, zaťaží sudcov a občania sa nedočkajú súdnej ochrany v primeranom čase. Zároveň sa ohradzuje voči nepodloženým tvrdeniam o netransparentnosti výberových konaní. Zdôrazňuje, že boli vyhlásené v súlade so zákonom a prihlásili sa do nich uchádzači, ktorí na to mali právny nárok. "Ani jeden zo stoviek uchádzačov sa za posledné štyri roky nesťažoval na objektivitu výberového konania," uvádza sa v stanovisku.
Rada taktiež poukazuje na to, že pri výberových konaniach sa postupovalo vždy podľa zásad prijatých po dohode vtedajšieho šéfa rezortu Daniela Lipšica a štátnej tajomníčky Lucie Žitňanskej so súdnou radou, na čele ktorej vtedy stál Milan Karabín. "Doposiaľ tieto zásady nikto nezmenil," upozorňuje.
Súdna rada podporuje každú iniciatívu, ktorá povedie k väčšej transparentnosti výberového konania. "Návrat k časom, kedy sa sudcami stali neschopní advokáti a úradníci ministerstva spravodlivosti, ktorí neprešli zákonným výberovým postupom, by bol krokom späť," uzatvára.
Zrušením výberových konaní na obsadenie miest sudcov a justičných čakateľov chce Žitňanská zastaviť ich netransparentné a pochybné obsadzovanie a vytvoriť priestor, aby sa na tieto posty dostávali tí najlepší uchádzači bez ohľadu na to, kto je ministrom spravodlivosti.
Nesúhlasia s odstránením kontrolných mechanizmov pri stíhaní sudcov
Súdna rada SR nesúhlasí s odstránením kontrolných mechanizmov pri trestnom stíhaní sudcov, ktorý obsahuje vládny návrh ústavného zákona. TASR informovala Marcela Hajníková z Kancelárie Súdnej rady SR.
"Ústavný súd SR, ktorý rozhoduje o vydávaní súhlasu na trestné stíhanie sudcov, je najvyšším garantom ústavnosti, zákonnosti a objektívnosti celého procesu. Nikdy doteraz v takých prípadoch nezlyhal a konal v zmysle Ústavy SR," uvádza Hajníková. Návrh ústavného zákona takého zásadného významu podľa nej musí prejsť najskôr rozsiahlou odbornou diskusiou a nie bez pripomienkového konania, bez rozsiahlej dôvodovej správy a analýzy.
Návrh ústavného zákona z dielne premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) odobrila vláda na svojom mimoriadnom zasadnutí 15. júla. "Pozícia sudcov ústavného i všeobecných súdov ohľadne imunity bude obdobná ako u poslancov odbúrava sa potreba súhlasu s trestným stíhaním a súhlasné stanovisko Ústavného súdu sa bude vyžadovať len u vzatia do väzby sudcov Ústavného súdu, sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora," ozrejmuje sa v materiáli, ktorý schválila vláda.
