BRATISLAVA. Za posledných desať rokov jeho populácia na Slovensku klesla z 25 párov na tri až päť párov. TASR informoval Michal Noga z mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku.
Pokles populácie podľa neho zaznamenali vo viacerých európskych krajinách, pravdepodobne súvisí so zmenami obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny. Dodal však, že ako dokazujú skúsenosti z Maďarska, dá sa sokolom pomôcť inštalovaním hniezdnych polobúdok.
Od roku 2009 inštalovali ornitológovia v okolí Nových Zámkov 90 búdok. "Hoci zatiaľ ich sokoly kobcovité neobsadili, úspešne v nich vyhniezdili sokoly myšiare i myšiarky ušaté. Veríme, že v budúcnosti ich využijú i vzácne sokoly kobcovité," povedal Noga.
"Sokol kobcovitý patrí medzi naše najmenšie dravce, osídľuje nížinné oblasti západného a východného Slovenska. Hniezdo si sám nestavia, ale využíva opustené hniezda strák a havranov. Loví podobným spôsobom ako sokol myšiar - počas trepotavého letu hľadá korisť, ktorou sú najčastejšie hraboše alebo veľké druhy hmyzu," opísal tento druh Noga.
O jeho záchranu má záujem i Európska únia, tvrdí Noga s tým, že v rámci sústavy NATURA 2000 sa na miestach, kde tento druh žije, vyhlasujú osobitné chránené oblasti, takzvané chránené vtáčie územia (CHVÚ). Na Slovensku sú pre tento druh štyri CHVÚ Lehnice, CHVÚ Dolné Považie, CHVÚ Pusté Úľany Zeleneč a CHVÚ Ostrovné lúky. Ich cieľom je zabezpečiť vhodné podmienky citlivým a rozumným využívaním krajiny.
Monitoring sokola kobcovitého sa podľa Nogu realizuje v rámci projektu podporeného prostredníctvom Nadácie Ekopolis z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Nórskeho finančného mechanizmu i štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
