BRATISLAVA. Vláda navrhne prechod správy rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu (NS) a Súdnej rady SR, ako aj Generálnej prokuratúry (GP) SR pod správu ministerstva spravodlivosti. Vyplýva to z pracovnej verzie programového vyhlásenia vládneho kabinetu. Vláda zároveň navrhne ústavnú zmenu funkčných období sudcov Ústavného súdu, aby sa zamedzilo zvoleniu väčšiny sudcov počas jedného volebného obdobia.
"Vo vzťahu k súdom je cieľom vlády vytvoriť také podmienky, aby súdy rozhodovali nestranne podľa práva a v primeranom čase a aby sa zvýšila dôvera ľudí vo vzťahu k súdom a právnemu systému vôbec. Vláda si je vedomá, že naplnenie tohto cieľa vyžaduje nastaviť vzťah medzi orgánmi správy súdov, vrátane predsedov súdov a súdmi a sudcami. Tak, aby bolo zabezpečené efektívne fungovanie a spravovanie súdov na jednej strane a právomoci orgánov správy súdov nemohli byť zneužívané na priame ani nepriame ovplyvňovanie rozhodovania sudcov na strane druhej," píše sa mimo iného v pracovnej verzii programového vyhlásenia, ktoré má TASR k dispozícii.
Súdy chcú ohradiť
Vláda preto navrhne a zrealizuje zmeny v systéme správy justičných orgánov, ktoré zabezpečia transparentné a verejnosťou ľahko kontrolovateľné rozdeľovanie zdrojov prostredníctvom manažérskeho informačného systému na jednotlivé súdy podľa vopred stanovených kritérií tak, aby sa odstránil priestor na vnútornú korupciu na súdoch. Z toho istého dôvodu vláda prehodnotí aj druhy, výšku a spôsob poskytovania platových náležitostí sudcov nad rámec funkčného platu sudcu, ktorý je odvodený od platu poslanca Národnej rady SR.
Nový vládny kabinet nepodporuje prelínanie výkonnej a súdnej moci v podobe obsadzovania funkcií vo vláde a štátnej správe sudcami s možnosťou bezprostredného návratu sudcu do talára. Vláda preto navrhne zmenu právnej úpravy, aby sudcovia nemohli bez uplynutia akejkoľvek lehoty striedať sudcovskú funkciu s funkciou vo výkonnej moci, vrátane toho, že minister spravodlivosti nebude môcť kandidovať na predsedu NS.
Zároveň z rovnakých dôvodov kabinet presadí, aby členmi Súdnej rady ani členmi orgánov sudcovskej samosprávy nemohli byť predsedovia a podpredsedovia súdov ako predstavitelia výkonnej moci na súdoch a navrhne oddelenie Súdnej rady SR od NS, vrátane ústavného návrhu, aby predseda NS nebol predsedom Súdnej rady SR. "V záujme zvýšenia dôveryhodnosti Súdnej rady bude vláda presadzovať, aby pri výbere kandidátov do Súdnej rady bol prednostne kladený dôraz na odbornú a morálnu zdatnosť týchto osôb.
Súdna rada má byť otvorenejšia
S cieľom otvorenia neprimerane uzatvoreného súdneho systému bude vláda presadzovať aj kandidátov, ktorí nie sú sudcami, tiež verejné rokovania Súdnej rady a povinnosť Súdnej rady odôvodňovať svoje rozhodnutia. Vláda navrhne ústavnú zmenu, aby členmi Súdnej rady mohli byť aj neprávnici," píše sa ďalej v dokumente.
Vláda navrhne zmenu predpisov o disciplinárnom konaní voči sudcom a zmenu vytvárania disciplinárnych senátov tak, aby disciplinárny súd mal vytvorené podmienky na to, aby bol v opodstatnených prípadoch efektívnym orgánom očisty súdneho stavu, ale aby sa súčasne obmedzilo riziko jeho zneužitia. Bude sa usilovať o zavedenie disciplinárnych senátov systémom náhodného výberu ad hoc zvlášť pre každé disciplinárne konanie, a umožní občiansku kontrolu disciplinárnych senátov a ich konaní. Vláda súčasne navrhne, aby Súdna rada vzhľadom na to, že vytvára disciplinárne senáty, nemala právomoc iniciovať disciplinárne konania proti sudcom. Náhodné prideľovania súdnych prípadov s využitím elektronickej podateľne súčasná vláda považuje za dôležitý nástroj na zúženie priestoru pre korupciu pri prideľovaní súdnych prípadov na všetkých súdoch vrátane Ústavného súdu SR.
