BRATISLAVA. Dozerať na dodržiavanie jazykového zákona bude ministerstvo kultúry aj pod novým vedením. Káže mu to novela zákona, ktorú minulý rok prijala vláda Roberta Fica.
Hoci nová koalícia si v programových tézach predsavzala, že odstráni „nezmyselné reštrikcie a obmedzenia v zákonoch týkajúcich sa národnostných menšín“ a prisľúbila, že jazykový zákon zmení, nie je zatiaľ jasné, kedy sa tak stane a ako bude po zmene zákon vyzerať.
Dostál postráži divadelníkov
Poslanec za Most-Híd Ondrej Dostál, ktorý ešte pred zvolením voči novele zákona aktívne vystupoval, očakáva, že ministerstvo navrhne zákon zmeniť čo najskôr. Ak sa tak nestane, nevylúčil, že by zmenu mohol navrhnúť sám ako poslanec.
„Najlepším riešením by bolo zrušenie súčasného zákona o štátnom jazyku a prijatie novej zákonnej úpravy. Mala by to byť jedna z prvých vecí, ktorú urobí nová vládna koalícia,“ hovorí Dostál.
Zaujímať sa vraj určite bude o prípad maďarských ochotníckych divadelníkov z Klasova pri Nitre, ktorých ešte pred odchodom bývalého vedenia ministerstva kultúry úradníci strašili pokutou za letáky na predstavenie prevažne v maďarčine. Zákon káže dať na letáku rovnaký priestor štátnemu ako menšinovému jazyku.
Veľké zmeny zatiaľ nenastali ani na odbore štátneho jazyka, ktorý na dodržiavanie jazykového zákona dozerá. Hoci nový minister za SaS Daniel Krajcer včera vymenil generálneho riaditeľa sekcie, pod ktorého odbor štátneho jazyka spadá, plošné výmeny nechystá. Jeho hovorkyňa Eva Chudinová tvrdí, že bol o tom presvedčený už pred nástupom do funkcie.
Na ministerstve tak zatiaľ stále pracuje na poste šéfky odboru štátneho jazyka Elena Kačalová, spoluautorka kritizovaného zákona, ktorá dohliadala aj na jazyk divadelníkov v Klasove.
Odmeny
Ministerstvo kultúry ešte minulý rok tvrdilo, že práve v súvislosti s dozorom a ukladaním pokút za porušovanie jazykového zákona prijme od januára dvoch nových zamestnancov, súčasné vedenie rezortu hovorí, že na odbor im pribudol len jeden. Na jazyk tak pod Kačalovej vedením dozerajú ešte traja úradníci. Za prvý polrok tohto roka dostali všetci spolu odmenu vo výške 3320 eur.
O tom, či niekto z odboru „jazykovej polície“ nakoniec príde o prácu, nový minister kultúry, ktorý nechce „občanov šikanovať nezmyslenými reštrikciami v zákonoch“, ešte nerozhodol.
„Až po schválení programového vyhlásenia vlády bude ucelený program ministerstva kultúry na ďalšie štyri roky. Vtedy nastane aj čas na úvahy o organizačných zmenách na ministerstve, pričom nie je ani vylúčené, že žiadne zmeny nenastanú. Je preto predčasné hovoriť o počte pracovníkov na ktoromkoľvek úseku ministerstva,“ reagovala Chudinová.
Majú plné ruky práce
Nudiť sa vraj jazykoví úradníci nebudú, okrem dozoru totiž pripravujú aj materiály pre rozvoj jazyka, vykonávajú jazykovú korektúru predpisov, či predkladajú návrhy na zmeny v kodifikovanom štátnom jazyku.
Úradník, ktorého prijali najmä na ukladanie pokút, zas bude podľa Chudinovej napríklad vydávať stanoviská k textom, ktoré sa majú objaviť na pamätníkoch a pamätných tabuliach.
Vysoký komisár poslal poradkyne
BRATISLAVA. O vplyvoch jazykového zákona na menšiny diskutujú v týchto dňoch na južnom Slovensku dve poradkyne vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny s učiteľmi, vydavateľmi či predstaviteľmi samosprávy. Výsledkom má byť správa pre komisára pred jeho možnou návštevou Slovenska
v septembri.
„Pýtali sa, ako ministerstvo kultúry v praxi narába s novelou jazykového zákona, či sme schopní vyhovieť stránkam občanov v inom jazyku,“ hovorí Gábor Bárdos, zástupca starostu Šamorína, ktorý sa s poradkyňami stretol.
Erzsébet Tóth, riaditeľka vydavateľstva TERRA, zase poradkyniam hovorila o problémoch detí so slovenskými geografickými názvami v menšinových učebniciach. Výhrady najmä s financovaním menšín v Šamoríne opísali aj Rusíni z Rusínskej Obrody.
(mk)
Beata
Balogová
