Členmi SaS nemôžu byť ľudia, ktorí za komunizmu spolupracovali s tajnou službou. V parlamente Sulíkovi neprekážajú.
BRATISLAVA. „Konečne politická strana bez komunistov a eštebákov.“ Aj týmto sloganom sa snažila SaS pred voľbami zaujať. Na obsadzovanie funkcií v parlamente, ktorému predsedá líder strany Richard Sulík, sa kritérium čistej minulosti nevzťahuje.
Sulík: Nechcem robiť čistky
Čo je v spise
- v apríli 1976 zaregistrovala ŠtB Knappa ako dôverníka,
- o dva roky sa stal agentom s krycím menom Tomáš,
- mal sledovať ľudí, ktorí boli v kontakte s cudzincami,
- v rokoch 1978 až 1988 sa s eštebákmi stretol 137-krát,
- schôdzky sa konali v konšpiračných bytoch
- ŠtB odovzdal 155 agentúrnych správ,
- na základe udaní boli štyria ľudia prepustení z práce,
- za spoluprácu dostal peniaze
- v roku 1988 bol preregistrovaný do kategórie dôverník, do revolúcie sa s eštebákmi stretol ešte desaťkrát,
- posledná schôdzka sa uskutočnila 14. decembra 1989.
Riaditeľom parlamentného úseku a štátnym radcom v Sulíkovej administratíve je Ján Knapp, ktorý bol desať rokov agentom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Dnes má na starosti prípravu a plynulý priebeh parlamentných schôdzí.
„Viem o jeho minulosti a nie som tým nadšený – ale je to vec, s ktorou sa musí vyrovnať predovšetkým pán Knapp,“ tvrdí Sulík. Hovorí, že stále platí, že mu prekážajú eštebáci vo funkciách, „v Národnej rade však nechcem robiť čistky“. „Zatiaľ som to neriešil, nevylučujem, že sa tým budem zaoberať. Momentálne mám na starosti dôležitejšie veci.“
Na otázku, či to nie je dvojaký meter, keďže pre členstvo v SaS platia iné, prísnejšie kritériá, Sulík odpovedá: „Áno, je. Pre členov strany, do ktorých výberu mám čo povedať, platí úplne iný meter ako pre zamestnancov štátnej správy, ktorých som zdedil.“ Knapp pracuje v parlamente od roku 1974, agentom ŠtB sa stal o štyri roky neskôr.
Hrušovskému prekážal
S tajnými sa stretával v konšpiračných bytoch, počas spolupráce odovzdal 155 agentúrnych správ. Na základe jeho udaní štyroch ľudí prepustili z práce, od ŠtB dostával odmeny aj vecné dary. Posledná schôdzka sa uskutočnila mesiac po revolúcii, v decembri 1989.
Po revolúcii prešiel Knapp v parlamente viacerými funkciami – od referenta právneho oddelenia cez šéfa organizačného odboru až po zástupcu vedúceho kancelárie parlamentu.
Jeho minulosť prekážala Pavlovi Hrušovskému (KDH). Ako šéf parlamentu ho preradil na nižšiu funkciu. „Presadzoval som, aby sa po ére mečiarizmu urobili hlbšie personálne zásahy aj v kancelárii parlamentu. To znamená, aby neboli v štátnej službe na úrovni vedúcich úradov, odborov či oddelení spolupracovníci ŠtB,“ povedal Hrušovský. Po nástupe Pavla Pašku (Smer) sa Knapp vrátil do vedúcej pozície.
Kliknite - obrázok zväčšíte
;)
Knapp od pondelka nepracuje vo funkcii
Ján Knapp od pondelka (19.7.) nepôsobí na poste riaditeľa Parlamentného úseku Kancelárie Národnej rady (NR) SR. Pre TASR to potvrdila osobná tajomníčka predsedu NR SR Richarda Sulíka Táňa Tóthová.
Reagovala tak na informácie denníka Sme, podľa ktorých je Ján Knapp, ktorý mal byť 10 rokov agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), riaditeľom parlamentného úseku v Sulíkovej administratíve.
"Na základe rozhodnutia vedúceho Kancelárie NR SR nepôsobí v pozícii riaditeľa parlamentného úseku, ale len ako vedúci organizačného odboru," zdôraznila Tóthová a dodala, že odbornosť tohto zamestnanca nikto nikdy nespochybnil.
tasr
Beata
Balogová
