ovedal to jeden zo zakladateľov a prvý predseda SDĽ Peter Weiss v rozhovore pre TASR pri príležitosti 10. výročia vzniku strany, ktoré si ľavičiari pripomenú 26. januára.
Po desaťročí však Weiss nie je spokojný s postavením SDĽ, pričom mu nejde len o momentálne volebné preferencie. "Hlavným problémom SDĽ podľa mňa je, že postupne čoraz viac zľavovala z nárokov na profesionalitu, politickú kultúru a prirodzenú autoritu vo výkone vrcholovej politiky a prestala si vážiť ľudí, ktorí boli schopní pre ňu získať najviac hlasov", skonštatoval. Občania si všimli, že "vo vyjadreniach vrcholových politikov SDĽ je priveľa všelijakých zrniek múdrosti a málo pokory k zodpovednosti, ktorú politika vyžaduje, priveľa urážania sa na politických partnerov a novinárov a málo sebareflexie". Weissa tiež mrzí, že hoci SDĽ neorganizovala ani jednu vlnu privatizácie, "vďaka chybám jednotlivcov sa dostala v očiach verejnosti do najsilnejších podozrení z klientelizmu", čo je pre ľavicovú stranu "smrteľne nebezpečné".
V odpovedi na otázku, či bolo pre SDĽ ťažšie vstúpiť do vlády v roku 1994 alebo 1998, prvý predseda ľavičiarov označil za ťažší vstup po vnútropolitickej kríze v roku 1994, ktorú "spôsobilo Hnutie za demokratické Slovensko svojimi metódami vládnutia a rozkolom v poslaneckom klube". 0 rozhodnutí ísť do predčasných volieb sa však vyjadril kriticky. "Vždy budem ľutovať, že som uveril výskumom volebných preferencií a súhlasil s predčasnými voľbami", poznamenal Weiss. Projekt Spoločná voľba, v rámci ktorého SDĽ kandidovala do parlamentu, nevyšiel podľa neho pre nedostatok času a pre závažné chyby z hľadiska politického marketingu.
Za najväčšie úspechy politického pôsobenia ľavičiarov považuje Weiss vyrovnanie sa s minulosťou Komunistickej strany Slovenska, poznamenanej "aj neodpustiteľnými zločinmi", a vytvorenie štandardnej, doma i v zahraničí akceptovanej strany. SDĽ tiež významne napomohla ústavnému vyriešeniu vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi a podieľala sa na vypracovaní Ústavy SR. Ako ďalšie pozitíva uviedol prointegračnú orientáciu strany a jej bohaté kontakty s členskými stranami Socialistickej internacionály. "Bez SDĽ by Slovenská republika nestála pred dverami NATO a Európskej únie", vyhlásil.
Sily ľavice a ľavého stredu nie sú dnes podľa Weissa v rovnováhe so spájajúcou sa pravicou. "Vývoj krajiny môže byť ohrozený, ak by prevahu nadobudli pravicovo-populistické nacionalistické sily so sklonmi k autoritárskym spôsobom vládnutia", podotkol. Osobne presadzuje "spoluprácu a zlievanie politických prúdov" v ľavicovom priestore. SDĽ sa však nesmie opájať svojou výlučnosťou, či dominantným postavením v tejto časti politického spektra. "Základom pre zbližovanie síl ľavého stredu by mala byť praktická spolupráca členov vlády a poslancov SDĽ, Sociálnodemokratickej strany Slovenska a Strany občianskeho porozumenia. Možno sa ešte nepremeškal všetok čas", dodal Weiss.
