Výber domova je stále podriadený vôli úradníkov

Umiestňovanie v zariadeniach pre seniorov čaká zmena. Mali by ste si slobodne vybrať, kto vám poskytne to, čo potrebujete. Nateraz to zostáva po starom.

(Zdroj: Ilustračné - Stock.XCHNG)

Mestá musia postupovať podľa v súčasnosti platného zákona. Kým sa nezmení, platí to, čo Ústavný súd v máji označil za protiústavné.

Čo hovorí zákon

Osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu (vrátane zabezpečenia miesta v zariadení pre seniorov) samospráva:

  • poskytne službu,
  • zabezpečí službu prostredníctvom svojho subjektu,
  • ak to nejde, so súhlasom žiadateľa zabezpečí službu u iného verejného poskytovateľa, a
  • ak nejde ani to, zabezpečí službu u neverejného poskytovateľa.
Aká je prax
  • Líši sa mesto od mesta,
  • tam, kde nemajú zariadenia, obec vyhovie,
  • inde ľudia čakajú v poradovníku verejného poskytovateľa aj naďalej alebo za umiestnenie v domove neziskovky, církvi alebo podnikateľa platia celú sumu, pretože samospráva takýmto poskytovateľom neposkytne príspevok.
Čo sa má zmeniť
  • Ústavný súd rozhodol, že možnosť určiť človeku domov dôchodcov alebo iné zariadenie, ktorú dal obciam a župám zákon o sociálnych službách, je v rozpore s ústavou,
  • aby si mohol každý vybrať sám bez toho, že by platil celú sumu, je však potrebná zmena zákona.

BRATISLAVA. Sú to len slovíčka, ale zjavne sú dôležité, keď sa dostali na Ústavný súd a trvalo trinásť mesiacov, kým rozhodol. Možnosť určiť človeku domov dôchodcov alebo iné zariadenie, ktorú dal obciam a župám zákon o sociálnych službách, je v rozpore s ústavou.

Pre ľudí odkázaných na pomoc rozhodnutie ústavného súdu znamená, že si opäť budú môcť vybrať bez toho, aby museli platiť za celú starostlivosť. Vyžaduje si to „len" zmenu zákona. Urobiť ju musí nová vláda.

Ide o peniaze

Zákon, ktorý začal platiť 1. januára 2009, zmenil zabehaný spôsob výberu domova dôchodcov. Obce a župy získali povinnosť prispievať na sociálne služby svojim obyvateľom a spolu s ňou právo umiestňovať ich vo svojich zariadeniach - na úkor občianskych združení, cirkví, súkromných podnikateľov.

„Občan si môže zvoliť poskytovateľa, ale ak mu ho samospráva neschváli, (poskytovateľ) nedostane finančný príspevok na služby," hovorí Milada Dobrotková z neziskovej organizácie Hestia, ktorá prevádzkuje domov dôchodcov v Bratislave.

Prax ukázala

Zákon rozlišuje verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Niektoré samosprávne kraje a mestá (verejní poskytovatelia) bez problémov spolupracujú s tými druhými. Sú k tomu nútené nedostatkom vlastných zariadení.

Napríklad Martin žiadne nemá. „V rámci možností klientov umiestňujeme, kde si želajú," povedal hovorca mesta Jozef Petráš.

Existujú však aj celkom iné skúsenosti, o ktorých píšu čitatelia z rôznych regiónov. „Žiadna obec sa nestará a nepostará o miesto v domove dôchodcov. Všade na okolí mali poradovníky," tvrdí Oľga, ktorá v Trnavskom kraji hľadala miesto pre svoju matku.

Podľa platného zákona

Ústavný súd rozhodol 18. mája. Jeho nález však dosiaľ nevyšiel v zbierke zákonov, a tak z právneho pohľadu neexistuje.

Keby ste zisťovali, či si napríklad vaša matka môže vybrať domov dôchodcov, dozvedeli by ste sa, že zákon jej to nezakazuje, ale potom musí platiť v plnom rozsahu. Za jeden mesiac pobytu v domove dôchodcov to znamená 500 až 700 eur. Platí však, že čo iné mesto, to iná prax.

Napríklad v bratislavských mestských zariadeniach pre seniorov sú dlhé poradovníky. Na magistráte povedali, že ľuďom, ktorí si našli miesto u neverejného poskytovateľa, zaplatí všetko.

Kliknite - obrázok zväčšíte

Zákon treba zmeniť do pol roka

Na zmenu zákona tak, aby bola v súlade s rozhodnutím ústavného súdu, má parlament šesť mesiacov od zverejnení rozhodnutia v Zbierke zákonov.

BRATISLAVA. Verejný poskytovateľ, neverejný poskytovateľ - aký je medzi nimi rozdiel? A prečo sa tým musel zaoberať Ústavný súd? Všetko má na svedomí rozhodnutie parlamentu urobiť po vôli mestám, obciam a župám.

Návrh zákona o sociálnych službách, ktorý predložila ministerka práce Viera Tomanová (Smer), preferoval obecné zariadenia. Ale v prípade, že obec nemôže poskytnúť požadovanú službu, nezachádzal do podrobností. Nerovnosť medzi poskytovateľmi prehĺbil parlament, keď schválil návrh poslankyne Jany Vaľovej (Smer).

Obec, ktoré nemá zariadenie alebo voľné miesto v ňom, najprv ponúkne služby inej obce a pokračuje v tom, kým nevyčerpá všetky možnosti. Až keď zlyhá tento postup, zabezpečí pomoc u neverejného poskytovateľa - cirkev, občianske združenie, nezisková organizácia, súkromný podnikateľ.

Opozícia na čele s poslankyňou Monikou Gibalovou (KDH) to v apríli 2009 napadla na Ústavnom súde a ten jej v máji 2010 dal za pravdu.

Súd dospel k záveru, že neverejní poskytovatelia majú taký obmedzený prístup k svojej činnosti, že tým trpí ich ústavné právo na podnikanie, „pričom ide o také obmedzenie práva na podnikanie, ktoré nie je ospravedlniteľné žiadnym legitímnym cieľom".

Ak Ústavný súd rozhodne, že časť zákona nie je v súlade s ústavou, čaká sa, kým rozhodnutie nevyjde v zbierke zákonov. Protiústavná formulácia v tom momente stratí účinnosť a parlament má šesť mesiacov na to, aby zákon zmenil.

Jozef Čavojec
Posudzovanie asi ostane

Strany, ktoré vytvorili novú vládnu koalíciu, sa zaviazali garantovať právo klienta vybrať si. O zrušení posudkovej činnosti nikto nič nehovorí.

BRATISLAVA. Zákon o sociálnych službách by mal byť medzi prvými, ktoré nová vládna koalícia zmení. Strany, ktoré ju vytvorili, to mali v pláne bez ohľadu na rozhodnutie Ústavného súdu.

„Odstránime diskrimináciu neverejných poskytovateľov, čo bude garantovať právo klienta vybrať si," píše sa v programových tézach SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd.

Nový minister sociálnych vecí Jozef Mihál (SaS) povedal pre TASR, že sociálne služby sú jednou z kľúčových tém. „Treba napraviť hrubé chyby, ktorých sa dopustila predošlá ministerka."

Viera Tomanová (Smer) si to nepripúšťa. „Celý zákon je postavený v prospech klienta a centrom jeho pozornosti je klient."

O posudkovej činnosti Ústavný súd nehovorí nič. Podmienky na získanie niektorých služieb sa preto nemusia zmeniť.

Do konca roka 2008 si senior mohol vybrať ktorýkoľvek domov dôchodcov. Podal žiadosť o miesto s lekárskym potvrdením priamo v zariadení a riaditeľ rozhodol. Domovy zaplnili ľudia, ktorí nie sú odkázaní na sociálnu pomoc.

Ministerstvo sociálnych vecí zistilo, že by tam nemusela byť tretina z nich. Buď nepotrebujú žiadnu pomoc, alebo by im stačila opatrovateľská služba. Pre objektivitu sa zaviedlo posudzovanie.

Od januára 2009 záleží nielen na zdravotnom stave žiadateľa, ale aj na tom, či sa oňho má kto starať. Kto môže rátať s pomocou rodiny, nepotrebuje domov dôchodcov.

„Zavedenie posudkovej činnosti je v záujme obcí a samosprávnych krajov," napísalo ministerstvo v roku 2008. Trnavská župa sa sťažovala, že bude treba zamestnať ľudí na posudzovanie a zvýšiť výdavky.

„Výrazne sa znížil počet čakateľov na umiestnenie do zariadení," tvrdí dnes hovorca Trnavského samosprávneho kraja Ivan Krajčovič. Zariadenia podľa neho berú iba ľudí, ktorí sú na to odkázaní.

Jozef Čavojec
Dobrá rada: Koľko peňazí vám musí zostať

Poplatky za domov dôchodcov sa rôznia. Zákon však hovorí, koľko peňazí musí seniorovi zostať, keď za pobyt a službu zaplatí.

Výšku poplatkov za služby v obecnom domove dôchodcov určuje obec všeobecne záväzným nariadením, v ostatných zariadeniach o tom rozhoduje cirkev, nezisková organizácia či súkromný podnikateľ. Koľko bude senior platiť, však závisí od toho, či si vybral sám, alebo mu vybrala obec.

Ak obec nemá zmluvu s neverejným poskytovateľom, dôchodca musí platiť v plnom rozsahu. Obec mu totiž neprispeje na starostlivosť.

Každý sa musí rozhodnúť, či môže byť samoplatcom. Ak nie, musí akceptovať rozhodnutie obce a ísť do zariadenia, ktoré mu určila. Aj v takom prípade sa však môže stať, že nemá dosť peňazí. Čo potom?

Zákon garantuje určitý zostatok - najmenej 20 percent životného minima. Od 1. júla, keď sa táto veličina naposledy zvýšila, je to 37,08 eura mesačne. Klient musí v zariadení predložiť doklad o príjme za predchádzajúci rok a tiež čestné prehlásenie o tom, že nemá majetok, ktorý by mohol speňažiť.

Ak má manželku, ich príjmy sa posudzujú spoločne, ale aj ona má garanciu zostatku - najmenej 1,3 násobku životného minima (241 eur).

Kto nemá taký príjem, aby mu mohlo čosi zostať, nemusí v zariadení platiť nič. Táto povinnosť prechádza na deti, ktoré už majú vlastné príjmy. Ak ani tak nie je úhrada možná, poskytovateľ si uplatní nároky z pozostalosti klienta v dedičskom konaní.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 670
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 923
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 218
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 158
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 737
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 534
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 758
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 396
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 990
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 779

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV OD POST BELLUM

Milan Lasica: Dobre sa na tom smeje, ale žiť v tom nebolo veselé

Celoživotnou ambíciou Milana Lasicu bolo stáť na javisku a povedať niečo, čomu by sa ľudia smiali.

Firma Kaliňákových ľudí, ktorú dotoval štát, skončila

Minister Robert Kaliňák v roku 2012 dohadoval štátnu pomoc pre Čiernu Horu. Zákazku potom získala firma jeho kamaráta Mareka Turčana.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop