Mestá musia postupovať podľa v súčasnosti platného zákona. Kým sa nezmení, platí to, čo Ústavný súd v máji označil za protiústavné.
Čo hovorí zákon
Osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu (vrátane zabezpečenia miesta v zariadení pre seniorov) samospráva:
poskytne službu,
zabezpečí službu prostredníctvom svojho subjektu,
ak to nejde, so súhlasom žiadateľa zabezpečí službu u iného verejného poskytovateľa, a
ak nejde ani to, zabezpečí službu u neverejného poskytovateľa.
Aká je prax
Líši sa mesto od mesta,
tam, kde nemajú zariadenia, obec vyhovie,
inde ľudia čakajú v poradovníku verejného poskytovateľa aj naďalej alebo za umiestnenie v domove neziskovky, církvi alebo podnikateľa platia celú sumu, pretože samospráva takýmto poskytovateľom neposkytne príspevok.
Čo sa má zmeniť
Ústavný súd rozhodol, že možnosť určiť človeku domov dôchodcov alebo iné zariadenie, ktorú dal obciam a župám zákon o sociálnych službách, je v rozpore s ústavou,
aby si mohol každý vybrať sám bez toho, že by platil celú sumu, je však potrebná zmena zákona.
BRATISLAVA. Sú to len slovíčka, ale zjavne sú dôležité, keď sa dostali na Ústavný súd a trvalo trinásť mesiacov, kým rozhodol. Možnosť určiť človeku domov dôchodcov alebo iné zariadenie, ktorú dal obciam a župám zákon o sociálnych službách, je v rozpore s ústavou.
Pre ľudí odkázaných na pomoc rozhodnutie ústavného súdu znamená, že si opäť budú môcť vybrať bez toho, aby museli platiť za celú starostlivosť. Vyžaduje si to „len" zmenu zákona. Urobiť ju musí nová vláda.
Ide o peniaze
Zákon, ktorý začal platiť 1. januára 2009, zmenil zabehaný spôsob výberu domova dôchodcov. Obce a župy získali povinnosť prispievať na sociálne služby svojim obyvateľom a spolu s ňou právo umiestňovať ich vo svojich zariadeniach - na úkor občianskych združení, cirkví, súkromných podnikateľov.
„Občan si môže zvoliť poskytovateľa, ale ak mu ho samospráva neschváli, (poskytovateľ) nedostane finančný príspevok na služby," hovorí Milada Dobrotková z neziskovej organizácie Hestia, ktorá prevádzkuje domov dôchodcov v Bratislave.
Prax ukázala
Zákon rozlišuje verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Niektoré samosprávne kraje a mestá (verejní poskytovatelia) bez problémov spolupracujú s tými druhými. Sú k tomu nútené nedostatkom vlastných zariadení.
Napríklad Martin žiadne nemá. „V rámci možností klientov umiestňujeme, kde si želajú," povedal hovorca mesta Jozef Petráš.
Existujú však aj celkom iné skúsenosti, o ktorých píšu čitatelia z rôznych regiónov. „Žiadna obec sa nestará a nepostará o miesto v domove dôchodcov. Všade na okolí mali poradovníky," tvrdí Oľga, ktorá v Trnavskom kraji hľadala miesto pre svoju matku.
Podľa platného zákona
Ústavný súd rozhodol 18. mája. Jeho nález však dosiaľ nevyšiel v zbierke zákonov, a tak z právneho pohľadu neexistuje.
Keby ste zisťovali, či si napríklad vaša matka môže vybrať domov dôchodcov, dozvedeli by ste sa, že zákon jej to nezakazuje, ale potom musí platiť v plnom rozsahu. Za jeden mesiac pobytu v domove dôchodcov to znamená 500 až 700 eur. Platí však, že čo iné mesto, to iná prax.
Napríklad v bratislavských mestských zariadeniach pre seniorov sú dlhé poradovníky. Na magistráte povedali, že ľuďom, ktorí si našli miesto u neverejného poskytovateľa, zaplatí všetko.
Kliknite - obrázok zväčšíte
Zákon treba zmeniť do pol roka
Na zmenu zákona tak, aby bola v súlade s rozhodnutím ústavného súdu, má parlament šesť mesiacov od zverejnení rozhodnutia v Zbierke zákonov.
BRATISLAVA. Verejný poskytovateľ, neverejný poskytovateľ - aký je medzi nimi rozdiel? A prečo sa tým musel zaoberať Ústavný súd? Všetko má na svedomí rozhodnutie parlamentu urobiť po vôli mestám, obciam a župám.
Návrh zákona o sociálnych službách, ktorý predložila ministerka práce Viera Tomanová (Smer), preferoval obecné zariadenia. Ale v prípade, že obec nemôže poskytnúť požadovanú službu, nezachádzal do podrobností. Nerovnosť medzi poskytovateľmi prehĺbil parlament, keď schválil návrh poslankyne Jany Vaľovej (Smer).
Obec, ktoré nemá zariadenie alebo voľné miesto v ňom, najprv ponúkne služby inej obce a pokračuje v tom, kým nevyčerpá všetky možnosti. Až keď zlyhá tento postup, zabezpečí pomoc u neverejného poskytovateľa - cirkev, občianske združenie, nezisková organizácia, súkromný podnikateľ.
Opozícia na čele s poslankyňou Monikou Gibalovou (KDH) to v apríli 2009 napadla na Ústavnom súde a ten jej v máji 2010 dal za pravdu.
Súd dospel k záveru, že neverejní poskytovatelia majú taký obmedzený prístup k svojej činnosti, že tým trpí ich ústavné právo na podnikanie, „pričom ide o také obmedzenie práva na podnikanie, ktoré nie je ospravedlniteľné žiadnym legitímnym cieľom".
Ak Ústavný súdrozhodne, že časť zákona nie je v súlade s ústavou, čaká sa, kým rozhodnutie nevyjde v zbierke zákonov. Protiústavná formulácia v tom momente stratí účinnosť a parlament má šesťmesiacovna to, aby zákon zmenil.
Jozef Čavojec
Posudzovanie asi ostane
Strany, ktoré vytvorili novú vládnu koalíciu, sa zaviazali garantovať právo klienta vybrať si. O zrušení posudkovej činnosti nikto nič nehovorí.
BRATISLAVA. Zákon o sociálnych službách by mal byť medzi prvými, ktoré nová vládna koalícia zmení. Strany, ktoré ju vytvorili, to mali v pláne bez ohľadu na rozhodnutie Ústavného súdu.
„Odstránime diskrimináciu neverejných poskytovateľov, čo bude garantovať právo klienta vybrať si," píše sa v programových tézach SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd.
Nový minister sociálnych vecí Jozef Mihál (SaS) povedal pre TASR, že sociálne služby sú jednou z kľúčových tém. „Treba napraviť hrubé chyby, ktorých sa dopustila predošlá ministerka."
Viera Tomanová (Smer) si to nepripúšťa. „Celý zákon je postavený v prospech klienta a centrom jeho pozornosti je klient."
O posudkovej činnosti Ústavný súd nehovorí nič. Podmienky na získanie niektorých služieb sa preto nemusia zmeniť.
Do konca roka 2008 si senior mohol vybrať ktorýkoľvek domov dôchodcov. Podal žiadosť o miesto s lekárskym potvrdením priamo v zariadení a riaditeľ rozhodol. Domovy zaplnili ľudia, ktorí nie sú odkázaní na sociálnu pomoc.
Ministerstvo sociálnych vecízistilo, že bytam nemusela byť tretina z nich. Buď nepotrebujú žiadnu pomoc, alebo by im stačila opatrovateľská služba. Pre objektivitu sa zaviedlo posudzovanie.
Od januára 2009 záleží nielen na zdravotnom stave žiadateľa, ale aj na tom, či sa oňho má kto starať. Kto môže rátať s pomocou rodiny, nepotrebuje domov dôchodcov.
„Zavedenie posudkovej činnosti je v záujme obcí a samosprávnych krajov," napísalo ministerstvo v roku 2008. Trnavská župa sa sťažovala, že bude treba zamestnať ľudí na posudzovanie a zvýšiť výdavky.
„Výrazne sa znížil počet čakateľov na umiestnenie do zariadení," tvrdí dnes hovorca Trnavského samosprávneho kraja Ivan Krajčovič. Zariadenia podľa neho berú iba ľudí, ktorí sú na to odkázaní.
Jozef Čavojec
Dobrá rada: Koľko peňazí vám musí zostať
Poplatky za domov dôchodcov sa rôznia. Zákon však hovorí, koľko peňazí musí seniorovi zostať, keď za pobyt a službu zaplatí.
Výšku poplatkov za služby v obecnom domove dôchodcov určuje obec všeobecne záväzným nariadením, v ostatných zariadeniach o tom rozhoduje cirkev, nezisková organizácia či súkromný podnikateľ. Koľko bude senior platiť, však závisí od toho, či si vybral sám, alebo mu vybrala obec.
Ak obec nemá zmluvu s neverejným poskytovateľom, dôchodca musí platiť v plnom rozsahu. Obec mu totiž neprispeje na starostlivosť.
Každý sa musí rozhodnúť, či môže byť samoplatcom. Ak nie, musí akceptovať rozhodnutie obce a ísť do zariadenia, ktoré mu určila. Aj v takom prípade sa však môže stať, že nemá dosť peňazí. Čo potom?
Zákon garantuje určitý zostatok - najmenej 20 percent životného minima. Od 1. júla, keď sa táto veličina naposledy zvýšila, je to 37,08 eura mesačne. Klient musí v zariadení predložiť doklad o príjme za predchádzajúci rok a tiež čestné prehlásenie o tom, že nemá majetok, ktorý by mohol speňažiť.
Ak má manželku, ich príjmy sa posudzujú spoločne, ale aj ona má garanciu zostatku - najmenej 1,3 násobku životného minima (241 eur).
Kto nemá taký príjem, aby mu mohlo čosi zostať, nemusí v zariadení platiť nič. Táto povinnosť prechádza na deti, ktoré už majú vlastné príjmy. Ak ani tak nie je úhrada možná, poskytovateľ si uplatní nároky z pozostalosti klienta v dedičskom konaní.
