Sólo pre organ

Akú má Slovensko organovú minulosť a ako znie hudba jej budúcnosti?

Prvé zmienky o organárstve na Slovensku nachádzame od 14. storočia. Naša oblasť bola ovplyvnená juhonemeckou školou. Najväčším organom v Uhorsku bol vo svojej dobe Hummelov nástroj, postavený v Levoči v roku 1630. Zachovala sa však iba skriňa a časť v zábradlí chóru.

„Historické nástroje chodia k nám obdivovať aj zo zahraničia, veľká väčšina z nich však chátra, vyžadovali by si dokonalú kvalifikovanú rekonštrukciu, na ktorú však chýbajú finančné zdroje aj ochota zainteresovaných," hovorí Martin Puhovich, podpredseda Spoločnosti priateľov organov.

Staré organy sa začali postupne nahrádzať pneumatickými nástrojmi, ktoré mali poskytovať väčšie možnosti, no dosť sa kazili. „Paradoxne, historické mechanické nástroje s dobrou starostlivosťou pretrvali a nové nástroje môžeme po niekoľkých desaťročiach vymeniť, pretože ich dlhodobá údržba a oprava sú často nákladnejšie ako výmena," opisuje Puhovich.

Ako hovorí, veľkých koncertných kvalitných organov s európskym štandardom máme na Slovensku nedostatok.

Pritom územie bývalého Československa sa môže pochváliť veľkou organárskou tradíciou. Významná organárska firma Rieger, založená v roku 1873 v Krnove, patrila s takmer 120 zamestnancami k najväčším výrobcom organov v Európe. Po znárodnení v roku 1948 muselo vedenie firmy odísť z republiky.

V rakúskej obci Schwarzach si však založili novú firmu, ktorá dnes stavia organy všetkých veľkostí. V Krnove po roku 1948 pokračovala v práci socialistická firma pod mierne zmenenou značkou Rieger-Kloss, jej posledným veľkým dielom na Slovensku bol organ v Kremnici.

Naším najmladším organom je nový organ sv. Alžbety v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Odborníci ho chvália, ale majú aj výhrady k tónového rozsahu, ťažkému chodu mechaniky či k jeho priveľmi jemnému zvuku.

Dielo génia

Priestory bratislavskej katedrály dostali nový rozmer. Je za tým dielo „génia, staviteľa Geralda Woehla, ktorý vytvoril jedinečný nástroj", hovorí o novom organe, ktorého cena bola vyčíslená na vyše milióna eur, hovorca Bratislavskej arcidiecézy Jozef Haľko.

„Hral som všelikde, ale tento nástroj má niečo navyše. Ani stefansdómsky vo Viedni mu nemôže konkurovať," hovorí nadšene koordinátor stavby dómskeho organa Stanislav Šurin.

Pripúšťa však, že hodnotenie kvality podobného nástroja je do značnej miery subjektívne. Preňho je nemecký organár Gerald Woehl prosto génius. „Keď intonuje zvuk organa, ocitá sa v inom svete. Po chóre chodil bosý, vraj takto lepšie cítil vibrácie tónov pri intonácii," opisuje Šurin.

Dómsky organista Martin Bako si spomína na takmer nekonečný proces intonovania: „Urobil register, išiel si ho dole vypočuť. Potom sa vrátil a skonštatoval, že je to zaujímavé, ale úplne zlé. A všetko sa začalo robiť od začiatku."

„Čo sa týka kvality práce a materiálu, je to absolútne špičková úroveň," hodnotí nový nástroj organista a pedagóg na VŠMU Imrich Szabó. Oceňuje aj to, že všetky prospektové píšťaly, robené zo zliatiny cínu a olova, sú funkčné a žiadna nie je len ozdobou.

Nástroj v katedrále však ešte nie je celkom doladený. Materiál, z ktorého je postavený, si totiž musí zvyknúť na celoročnú klímu priestoru.

Bude aj s ružičkami

Organ má čisto kovový vzhľad bez drevených prvkov, vyzerá trochu inak ako na pôvodných vizualizáciách. Doktorandka hry na organ Daniela Belancová ho považuje až za jednotvárny. „Vzhľad organa bol stanovený podľa rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu," vysvetľuje Haľko. Drevené prvky boli odmietnuté ako barokizujúce.

Organu sv. Alžbety chýbajú ešte niektoré iné detaily vrátane ružičiek, ktoré majú byť doplnené do klenby organa ako atribút svätej Alžbety. Prisúdenie organa tejto svätici má symbolicky preklenovať dve mestá: Bratislavu, kde vyrastala, a Marburg, kde zomrela. Práve v Marburgu sa totiž nachádza organárska dielňa, kde bol bratislavský katedrálny organ vyrobený.

„Majster geniálne využil priestor. Píšťaly veľkého pedála sú umiestnené vzadu v podveží. Ich zvuk vďaka ich hlbokým frekvenciám počuť v celom priestore. Vzdušnice manuálových strojov a malého pedála začínajú tam, kde končil starý organ. Zvuk celého organa sa tak ideálne šíri do priestoru katedrály. Zároveň zostal na chóre stále dostatočný priestor pre orchester a zbor," vysvetľuje Šurin.

Dostatočný rozsah?

Šurin ukazuje, ako znie manuál na barokovú hudbu a ako monumentálna hra v štýle francúzskych romantikov. Hoci nemôže ísť o celkom univerzálny nástroj, dá sa na ňom podľa neho zahrať veľmi veľa štýlov. „Tu znie všetko dobre," chváli.

S radosťou ukazuje aj efekt, ktorý vyrobí žalúziová skriňa. Jej využitie je dôležité hlavne pre francúzsku hudbu, umožňuje postupný prechod dynamiky od piana až po forte.

O tónovom rozsahu nástroja však organári na Slovensku vedú diskusie. Aj Daniela Belancová očakávala väčší. Niektoré skladby z 19. a 20. storočia boli už totiž komponované pod vplyvom väčších amerických nástrojov.

Keď na úvodnom koncerte hrala napríklad dielo Marcela Duprého, musela niektoré časti upravovať, lebo na ne rozsah nového organa nestačil. Zvuk nového organa má síce podľa nej veľmi peknú farbu, je však príliš jemný, romantický, zamatový, bez väčšieho lesku a nedá sa na ňom dosiahnuť burácajúca rezonancia, ktorú bežní návštevníci organových koncertov očakávajú.

Bach by si na ňom zahral

Nový organ v katedrále nemá elektrické, len mechanické hracie traktúry s čisto mechanickými spojkami, ktoré spájajú zvuky klaviatúr do hlavnej. „Ide to síce trochu ťažšie ako s elektrickými spojkami, ale pocit z hry je o to senzitívnejší," hovorí Šurin.

K mechanickým traktúram sa vraj organári vrátili preto, že na rozdiel od elektrických ponúkajú dokonalé artikulačné možnosti.

Danielu Belancovú však ťažký chod mechaniky, ktorý sa dá predpokladať len u menších nástrojov, prekvapil. „Pri virtuóznych skladbách sa na ňom nedá až tak uvoľniť, stráca sa tým lesk brilantnosti," hovorí. Aj jeden z najskúsenejších slovenských organistov Ferdinand Klinda si myslí, že pri moderných organoch by mali byť elektrické spojky. „Pre hudbu Bacha je v poriadku, ale pri novších skladbách mechanické traktúry obmedzujú hráčsku techniku najmä v rýchlejších pasážach," vysvetľuje.

Čo s historickým?

Starý organ z Dómu je uložený v priestoroch budovy Marianumu v Trnave. „Rátame s tým, že ako zreštaurovaný bude slúžiť spoločenstvu veriacich vo farnosti Žilina-Vlčince," hovorí Jozef Haľko.

Szabóovi za starým nástrojom však vôbec nie je ľúto, hoci sa pri jeho rušení ozvalo veľa kritikov, ktorí pripomínali historické súvislosti. „To sú naivné reči. Intenzitou i farbou na priestor katedrály už nestačil," myslí si. Navyše bol umiestnený v nike pod vežou, čo bolo akusticky nevhodné. Zdôrazňuje, že na rozdiel od starožitného nábytku musíme dokázať na historickom hudobnom nástroji produkovať hudbu.