Akú má Slovensko organovú minulosť a ako znie hudba jej budúcnosti?
Prvé zmienky o organárstve na Slovensku nachádzame od 14. storočia. Naša oblasť bola ovplyvnená juhonemeckou školou. Najväčším organom v Uhorsku bol vo svojej dobe Hummelov nástroj, postavený v Levoči v roku 1630. Zachovala sa však iba skriňa a časť v zábradlí chóru.
„Historické nástroje chodia k nám obdivovať aj zo zahraničia, veľká väčšina z nich však chátra, vyžadovali by si dokonalú kvalifikovanú rekonštrukciu, na ktorú však chýbajú finančné zdroje aj ochota zainteresovaných," hovorí Martin Puhovich, podpredseda Spoločnosti priateľov organov.
Staré organy sa začali postupne nahrádzať pneumatickými nástrojmi, ktoré mali poskytovať väčšie možnosti, no dosť sa kazili. „Paradoxne, historické mechanické nástroje s dobrou starostlivosťou pretrvali a nové nástroje môžeme po niekoľkých desaťročiach vymeniť, pretože ich dlhodobá údržba a oprava sú často nákladnejšie ako výmena," opisuje Puhovich.
Ako hovorí, veľkých koncertných kvalitných organov s európskym štandardom máme na Slovensku nedostatok.
Pritom územie bývalého Československa sa môže pochváliť veľkou organárskou tradíciou. Významná organárska firma Rieger, založená v roku 1873 v Krnove, patrila s takmer 120 zamestnancami k najväčším výrobcom organov v Európe. Po znárodnení v roku 1948 muselo vedenie firmy odísť z republiky.
V rakúskej obci Schwarzach si však založili novú firmu, ktorá dnes stavia organy všetkých veľkostí. V Krnove po roku 1948 pokračovala v práci socialistická firma pod mierne zmenenou značkou Rieger-Kloss, jej posledným veľkým dielom na Slovensku bol organ v Kremnici.
Naším najmladším organom je nový organ sv. Alžbety v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Odborníci ho chvália, ale majú aj výhrady k tónového rozsahu, ťažkému chodu mechaniky či k jeho priveľmi jemnému zvuku.
Dielo génia
Priestory bratislavskej katedrály dostali nový rozmer. Je za tým dielo „génia, staviteľa Geralda Woehla, ktorý vytvoril jedinečný nástroj", hovorí o novom organe, ktorého cena bola vyčíslená na vyše milióna eur, hovorca Bratislavskej arcidiecézy Jozef Haľko.
„Hral som všelikde, ale tento nástroj má niečo navyše. Ani stefansdómsky vo Viedni mu nemôže konkurovať," hovorí nadšene koordinátor stavby dómskeho organa Stanislav Šurin.
Pripúšťa však, že hodnotenie kvality podobného nástroja je do značnej miery subjektívne. Preňho je nemecký organár Gerald Woehl prosto génius. „Keď intonuje zvuk organa, ocitá sa v inom svete. Po chóre chodil bosý, vraj takto lepšie cítil vibrácie tónov pri intonácii," opisuje Šurin.
Dómsky organista Martin Bako si spomína na takmer nekonečný proces intonovania: „Urobil register, išiel si ho dole vypočuť. Potom sa vrátil a skonštatoval, že je to zaujímavé, ale úplne zlé. A všetko sa začalo robiť od začiatku."
„Čo sa týka kvality práce a materiálu, je to absolútne špičková úroveň," hodnotí nový nástroj organista a pedagóg na VŠMU Imrich Szabó. Oceňuje aj to, že všetky prospektové píšťaly, robené zo zliatiny cínu a olova, sú funkčné a žiadna nie je len ozdobou.
Nástroj v katedrále však ešte nie je celkom doladený. Materiál, z ktorého je postavený, si totiž musí zvyknúť na celoročnú klímu priestoru.
Bude aj s ružičkami
Organ má čisto kovový vzhľad bez drevených prvkov, vyzerá trochu inak ako na pôvodných vizualizáciách. Doktorandka hry na organ Daniela Belancová ho považuje až za jednotvárny. „Vzhľad organa bol stanovený podľa rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu," vysvetľuje Haľko. Drevené prvky boli odmietnuté ako barokizujúce.
Organu sv. Alžbety chýbajú ešte niektoré iné detaily vrátane ružičiek, ktoré majú byť doplnené do klenby organa ako atribút svätej Alžbety. Prisúdenie organa tejto svätici má symbolicky preklenovať dve mestá: Bratislavu, kde vyrastala, a Marburg, kde zomrela. Práve v Marburgu sa totiž nachádza organárska dielňa, kde bol bratislavský katedrálny organ vyrobený.
„Majster geniálne využil priestor. Píšťaly veľkého pedála sú umiestnené vzadu v podveží. Ich zvuk vďaka ich hlbokým frekvenciám počuť v celom priestore. Vzdušnice manuálových strojov a malého pedála začínajú tam, kde končil starý organ. Zvuk celého organa sa tak ideálne šíri do priestoru katedrály. Zároveň zostal na chóre stále dostatočný priestor pre orchester a zbor," vysvetľuje Šurin.
Dostatočný rozsah?
Šurin ukazuje, ako znie manuál na barokovú hudbu a ako monumentálna hra v štýle francúzskych romantikov. Hoci nemôže ísť o celkom univerzálny nástroj, dá sa na ňom podľa neho zahrať veľmi veľa štýlov. „Tu znie všetko dobre," chváli.
S radosťou ukazuje aj efekt, ktorý vyrobí žalúziová skriňa. Jej využitie je dôležité hlavne pre francúzsku hudbu, umožňuje postupný prechod dynamiky od piana až po forte.
O tónovom rozsahu nástroja však organári na Slovensku vedú diskusie. Aj Daniela Belancová očakávala väčší. Niektoré skladby z 19. a 20. storočia boli už totiž komponované pod vplyvom väčších amerických nástrojov.
Keď na úvodnom koncerte hrala napríklad dielo Marcela Duprého, musela niektoré časti upravovať, lebo na ne rozsah nového organa nestačil. Zvuk nového organa má síce podľa nej veľmi peknú farbu, je však príliš jemný, romantický, zamatový, bez väčšieho lesku a nedá sa na ňom dosiahnuť burácajúca rezonancia, ktorú bežní návštevníci organových koncertov očakávajú.
Bach by si na ňom zahral
Nový organ v katedrále nemá elektrické, len mechanické hracie traktúry s čisto mechanickými spojkami, ktoré spájajú zvuky klaviatúr do hlavnej. „Ide to síce trochu ťažšie ako s elektrickými spojkami, ale pocit z hry je o to senzitívnejší," hovorí Šurin.
K mechanickým traktúram sa vraj organári vrátili preto, že na rozdiel od elektrických ponúkajú dokonalé artikulačné možnosti.
Danielu Belancovú však ťažký chod mechaniky, ktorý sa dá predpokladať len u menších nástrojov, prekvapil. „Pri virtuóznych skladbách sa na ňom nedá až tak uvoľniť, stráca sa tým lesk brilantnosti," hovorí. Aj jeden z najskúsenejších slovenských organistov Ferdinand Klinda si myslí, že pri moderných organoch by mali byť elektrické spojky. „Pre hudbu Bacha je v poriadku, ale pri novších skladbách mechanické traktúry obmedzujú hráčsku techniku najmä v rýchlejších pasážach," vysvetľuje.
Čo s historickým?
Starý organ z Dómu je uložený v priestoroch budovy Marianumu v Trnave. „Rátame s tým, že ako zreštaurovaný bude slúžiť spoločenstvu veriacich vo farnosti Žilina-Vlčince," hovorí Jozef Haľko.
Szabóovi za starým nástrojom však vôbec nie je ľúto, hoci sa pri jeho rušení ozvalo veľa kritikov, ktorí pripomínali historické súvislosti. „To sú naivné reči. Intenzitou i farbou na priestor katedrály už nestačil," myslí si. Navyše bol umiestnený v nike pod vežou, čo bolo akusticky nevhodné. Zdôrazňuje, že na rozdiel od starožitného nábytku musíme dokázať na historickom hudobnom nástroji produkovať hudbu.
Medzníky v histórii organa
757 - prvá zmienka o využití píšťalového organa v západoeurópskej kultúre
1240 - organ sa stáva súčasťou západoeurópskej liturgie
1367 - najstaršia zmienka o organe v obci Leles pri Trebišove
1451 - prvý organ v Katedrále sv. Martina v Bratislave
1630 - Hummelov organ v Levoči, ktorý bol vtedy najväčším na území Slovenska
1880 - organ postavený v Katedrále sv. Martina Vincentom Možným s 34 registrami
1864 - prvý trojmanuálový organ na Slovensku, postavený v Komárne
1923 - prvý štvormanuálový na Slovensku postavený organ pre Veľký evanjelický kostol v Bratislave
NAJ ORGANY NA SLOVENSKU
Najväčší
Organ v Bazilike Panny Márie Sedembolestnej v Šaštíne
Jediný päťmanuálový organ s 91 registrami z roku 1950, jeho kvalita však dnes už nezodpovedá požiadavkám národnej baziliky.
Najmodernejší
Plánovaný organ v Slovenskej filharmónii
Bude to trojmanuálový symfonický organ s najväčšou pamäťou až 66 500 zvukových kombinácií pre desiatich organistov s diaľkovým ovládaním tónov a s možnosťou nahrávania a prehrávania skladieb. Trojmanuálový organ so 66 registrami, bude to prvý organ objednaný u rakúskej firmy Rieger Orgelbau, nahradí pôvodný organ z roku 1956, ktorý je už demontovaný. Bude mať kombinovanú hraciu traktúru (mechanickú aj elektrickú) a registrovú elektrickú traktúru s dvomi hracími stolmi.
Najromantickejší
Organ v Dóme sv. Alžbety v Košiciach
Novogotická skriňa s lomenými oblúkmi pochádza ešte z roku 1896. Nástroj vnútri je však až z roku 1972. Má 55 registrov a 4500 píšťal, kovových aj drevených.
S netradičným usporiadaním
Organ v Kostole sv. Kataríny v Mestskom hrade v Kremnici
Jeden z najlepších organov v sakrálnom prostredí na Slovensku, na ktorom počas leta prebieha medzinárodný festival Kremnický hradný organ. Trojmanuálový organ so 47 registrami má netradičné usporiadanie - dve píšťaľové skrine sú umiestnené na chóre, druhý z troch manuálov je umiestnený excentricky na bočnom oratóriu. Organ má tri manuály, 47 registrov a okolo 3500 píšťal.
Najväčší v koncertnej sieni
Organ v Slovenskom rozhlase
Bol postavený v roku 1984, má štyri manuály, 81 registrov, vyše 6300 píšťal, elektrickú hraciu a registrovú traktúru a pohyblivý hrací stôl.
S dvoma hracími stolmi
Organ v Dome umenia v Košiciach
Trojmanuálový organ so 49 registrami. Nateraz ide o jediný organ s dvomi hracími stolmi - mechanickým aj elektrickým.
Zuzana Uličianska
Beata
Balogová
