Ľudstvo oddávna vedelo, že zvieratá cítia aj to, čo ľudia nedokážu. Nezriedka sa preto zvieratám pripisovali veštecké schopnosti. Niektoré národy si spravili z nich božstvá, blízky vzťah k nim vieme odčítať aj z rozprávok a bájok, kde často vystupovali ako poslovia či pomocníci ľudí. Raz sa ako obyčajne vybrali na prechádzku okolo domu s tenisovou loptičkou, za ktorou fenka rada behala. „V ten deň mi ju však nenosila, aby som jej ju hádzala ďalej, ale odbiehala smerom k domu, a vždy čakala, kým jej ju hodím, aby sa posunula bližšie k bráne. Myslela som si, že jej je teplo a nechce sa hrať. Tak sme išli domov. Jej čudné správanie však pokračovalo aj doma. Pozbierala po byte hračky a nanosila ich do postele. Ľahla si k nim a štekala na mňa, tak som si ľahla do postele aj ja. O pár minút nato som dostala silný epileptický záchvat," opisuje Moncmannová.
Bola to náhoda či manipulácia so stravou zo strany stávkarského génia skrytého za ošetrovateľa? Čo vedia morské tvory o futbale? „I keď chobotnicu považujeme za najdokonalejšieho vyvinutého mäkkýša, určite nie je schopná vedome predpovedať výsledky zápasov," hovorí triezvo o fenoméne veštiacej chobotnice Zlatica Országhová z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Paul a ostatní
Pre svetové agentúry nebol po boome menom Paul problém nájsť podobné prípady zázračných zvieratiek. Akýsi pes v štáte Kentucky sa mal rozumieť do basketbalových výsledkov, správne vraj odhadoval aj pohlavia detí, ktoré prichádzali v jeho okolí na svet.
Nie vo všetkých prípadoch však zvieratá svoju vešteckú úlohu zvládnu. Opica Armani napríklad predpovedala, že americkou prezidentkou bude Hillary Clintonová. Sekol sa aj delfín Sayco, ktorý pred štvrťfinálovým zápasom siahol po loptičke vo farbách modro-bielej Argentíny, pričom zápas následne vyhrali Nemci.
Za pomoci zvierat veštili už starí Babylončania, išlo však veľmi často o predpovedanie z ich vnútorností či z lopatky. Gréci predpovedali budúcnosť aj pomocou kohúta, ktorý zbieral zrniečka rozsypané pri písmenkách abecedy. Veštec potom analyzoval odkazy zostavené z písmen, pri ktorých si kohút vyberal stravu. V Rusku sa podobný zvyk vyskytoval ešte v 19. storočí. Dievčatá stavali do kruhu, aby im kohút podobne vyveštil, ktoré z nich sa najskôr vydá.
Magickí poslovia
K najznámejším mýtickým jasnovidným zvieratám patril nesporne okrídlený had Pytón, ktorého mala zrodiť bohyňa zeme Gaja. Prvým skutkom Apolóna bol však boj s ním. Apolón ho zabil, čím sám získal jeho veštecké schopnosti.
Zvieratá nechýbali ani pri mágii v Apolónovej veštiarni v Delfách. Pred začiatkom procedúry pokropil kňaz ľadovou vodou mladého capa alebo býka. Ak zviera ostalo pokojné, nemohlo sa v ten mesiac veštiť. Ak sa však vzpieralo, tak ho rituálne zabili a spálili na obetnom oltári a mohlo sa začať s prípravami na veštenie.
Hady majú v gréckej mytológii často funkciu strážcov - had bol napríklad ochrancom aténskej Akropoly a strážca Diovho domu na Olympe. Stohlavý drak Ladón, obtočený okolo stromu, strážil zas záhradu Hesperidiek a tri zlaté jablká.
Len zriedkavo sa využívali priamo na veštenie, hoci v Épeire sa znamenia vykladali práve podľa toho, akým spôsobom si hady vzali jedlo z tela nahej panny.
„Je jednoduchšie ukryť sa za veštecké schopnosti živočíchov ako hľadať a poskytnúť zmysluplné vysvetlenie mnohých javov, o ktorých vieme len veľmi málo či nič," hovorí Országhová o výskyte zvierat v mytológiách.
Hady zacítia zemetrasenie
Viera v to, že zvieratá môžu predpovedať budúcnosť, má reálny základ v ich schopnostiach vycítiť to, čo ľudia nezachytia. Had nie je vyhľadávaným zvieraťom náhodne, ukazuje sa totiž, že skutočne patrí k najcitlivejším živočíchom.
„Okrem čuchového orgánu býva u plazov vyvinutý aj párový Jacobsonov orgán, ktorý je s ústnou dutinou spojený osobitným vývodom. Slúži na vnímanie pachov a sčasti nahrádza chuťový zmysel, ktorý majú plazy málo vyvinutý. Niektoré hady majú špecializované termoreceptory. Najcitlivejšie sú dve jamky štrkáčovitých plazov umiestnené medzi okom a nozdrou, ktoré sú vybavené bohato inervovanou membránou. Sú schopné rozoznať teplotné rozdiely menšie než 0,2 °C. Rovnakú funkciu majú jamky na čeľustiach veľhadovitých," opisuje Országhová.
Hady vraj aj niekoľko dní vopred vedia vycítiť zemetrasenie. V Číne ich preto dokonca začali chovať na farmách.
Útek pred tsunami
Schopnosť zvierat predpovedať počasie či katastrofy sa dostala už aj do ľudových porekadiel či pesničiek. To, že myši utekajú z potápajúcej sa lode, nie je celkom metafora.
Napríklad už v roku 373 pred Kristom zaznamenal grécky historik Tukydides zvláštne správanie krýs, hadov a psov na severnom pobreží Korintského zálivu. Zvieratá vtedy odišli zo zálivu deň pred zemetrasením, ktoré potom celé mesto Helice zničilo.
Spomína sa aj pochod žiab cez mesto Tchaj-čou v provincii Sečuan tesne pred nedávnym obrovským zemetrasením, ktoré prinieslo veľké obete na životoch.
Stádo byvolov v roku 2004 sa vraj tiež začalo správať čudne a vybehlo na blízky kopec predtým, ako dedinu zaplavili tsunami.
Pes vycíti epilepsiu
V roku 2001 zistili Petre Moncmanovej rozsiahlu cystu na mozgu, ktorá následne vyvolávala epilepsiu. Jej pes vycítil, keď jej majiteľke hrozil záchvat.
Keď Petre Moncmanovej diagnostikovali ťažkú chorobu, mali už Bambuľku, kríženca ratlíka a jazvečíka, asi päť rokov.
Terapeutické schopnosti psov
Kým mačky sú lepšie na vyhľadávania miest s dobrou a zlou energiou, pes hľadá problémové miesta na tele človeka. Ukladá sa pri menštruácii na brucho, pri migréne okolo hlavy.
Canisterapia je vhodná ako podporná liečba aj pri detskej mozgovej obrne, svalovej dystrofii či skleróze multiplex. Pri neurologických ochoreniach totiž pes metódou prilíhania uvoľňuje svojím teplom u človeka svalové spazmy.
U inej skupiny ochorení, ako sú Downov syndróm, autizmus či hyperaktivita - pes zas formou hry prenikne za bariéru, ktorú si chorí ľudia vybudovali ako ochranu pred vonkajším svetom.
Pes pomáha aj pri depresiách a letargiách, je vítaným spoločníkom penzistov či dlhodobo chorých, liečiacich sa zo závislosti či abstinujúcich.
Ako hovorí, keby bola v tom čase vonku, mohla by si veľmi ublížiť. Bambuľka bola vraj počas záchvatu celý čas pri nej, kňučala a olizovala jej tvár. Po záchvate sa jej schúlila do náručia a obe zaspali.
Táto skúsenosť priviedla Moncmannovú k pátraniu, ako mohol pes vopred vycítiť záchvat.
„Dozvedela som sa, že pred epileptickým záchvatom sa človeku mení pach potu. Preto ho pes svojím vysoko vyvinutým čuchom cíti o dosť skôr ako ja," vysvetľuje.
Moncmanová hovorí, že u psa to nie je bežná vlastnosť a zviera sa na to nedá ani vycvičiť. „V prvom rade musí dokonale poznať svojho pána, jeho normálny pach, a potom vlastne len signalizuje, že niečo nie je v poriadku," dopĺňa.
„Pes dokáže čuchom vnímať mnohonásobne menšie koncentrácie látok v prostredí ako človek. Človek v strese, chorý či nervózny, vylučuje do prostredia látky, ktoré pes dokáže cítiť," vysvetľuje Zlatica Országhová z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Terapeutické schopnosti psa podľa skúseností Moncmannovej nezávisia od rasy, ona si dokonca na terapeutické účely vyberá nečistokrvné psy.
„Je ťažké nájsť plemeno, ktoré by nebolo dedične zaťažené. A všeobecne platí, že kríženci sú odolnejší a menej náchylní na choroby," tvrdí. Svojich psích terapeutov berie z ulice.
(zu)
Beata
Balogová
