BRATISLAVA. Informácie, ktoré pochádzajú zo zverejnených podkladov programového vyhlásenia vlády, nasvedčujú tomu, že sa podstatne líši od predvolebných sľubov jednotlivých koaličných strán. Pre TASR to uviedol politológ Michal Horský. "Je to dosť nesúrodý súhrn úsporných opatrení a je veľmi ťažko povedať, aká bude celková vízia na toto štvorročné obdobie Slovenska," myslí si politológ, podľa ktorého sa zdá, že pokiaľ bude premiérkou Iveta Radičová, bude to program umiernených riešení a reforiem.
Podľa politického analytika Rastislava Tótha predstavuje programové vyhlásenie vždy do istej miery kompromis. "Sľuby dávajú jednotlivé strany a toto je spoločný dokument, takže ustupovanie a vyjednávanie je nutné," poznamenal a dodal, že podľa neho nezískali jeho formulovaním najviac jednotlivé politické subjekty, ale ich predstavitelia, ktorí obsadili exekutívne posty. "Nie je ani tak dôležité to programové vyhlásenie, ako spôsob a miera, do akej sa bude napĺňať, a to už bude závisieť od jednotlivých ministrov," konštatoval.
Horský podotkol, že z doterajších rokovaní a ich výsledkov je zrejmé, že koaličné strany upustili od svojich hodnotovo-ideových zámerov. "Uprednostnili umiernené riešenia a účasť na deľbe vládneho koláča," zdôraznil.
Podľa Tótha predstavuje vyhlásenie len akýsi orientačný dokument, ktorý netreba brať veľmi vážne. "Myslím, že ani vláda ho nebude brať veľmi vážne. Je to také slohové cvičenie, aby to pekne vyzeralo," podčiarkol.
Politológ Horský si v rámci spomínaného dokumentu všimol viacero prekvapivých vecí. "Strany sa v predchádzajúcom volebnom období tvrdo zasadzovali proti akýmkoľvek zmenám v dôchodkovej reforme. Vládny program ešte nie je na svete, a prvé návrhy ministra sociálnych vecí sú v dosť radikálnom rozpore so všetkým, čo vládne strany tvrdili," naznačil a doplnil, že aj oblasť zahraničnej politiky krajiny je výrazne nesúrodá. "Navrhované riešenia a opatrenia, ktoré Slovensko bude musieť prijať vzhľadom na politiku solidárnosti v EÚ a eurozóne, sú v totálnom protiklade s tým, čo tvrdili SDKÚ-DS a SaS v predvolebnej kampani," pripomenul Horský.
Tótha na predbežnej verzii programového vyhlásenia vlády podľa jeho slov nezaskočilo vôbec nič. "Je to také voľné čítanie a netreba si z toho veľa robiť. Jedine hádam to, že tých úloh je príliš veľa," vyzdvihol, pričom zdôraznil, že všetky nebude možné splniť. "Je to akoby na 30 rokov. Je pomýlené, že za strategické úlohy sa na takú malú krajinu vydáva príliš veľa bodov," uzavrel Horský.
Poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý zase v pripravovanom programovom vyhlásení vlády vidí prvky škandinávskeho modelu spravovania štátu. Podľa jeho slov vládne vyhlásenie prináša oveľa vyššiu mieru transparentnosti a slušnosti do verejného života, ako bolo na Slovensku doteraz zvykom.
Škandinávsky vzor postrehol nielen v plánoch na zlepšenie spoločenskej klímy, ale aj vo veľkom "ťahu" na modernizáciu štátu. "Ako keby došlo k uvedomeniu si, že už sme blízko hraníc toho, čo môže samotná liberálna hospodárska politika priniesť," uviedol Beblavý v rozhovore pre TASR. Upozornil pritom na fakt, že sféry ako školstvo či justícia nemožno sprivatizovať, ale štát ich jednoducho musí zreformovať.
V ekonomickej oblasti sa podľa neho v PVV odráža liberalizmus z obdobia vlády Mikuláša Dzurindu, ale už aj s poučeniami z vecných či politických chýb, pričom sa viac zohľadňujú sociálne aspekty. Asi jediné, čo Beblavému v dokumente chýba, je väčší dôraz a praktické kroky vedúce k profesionalizácii zamestnancov štátnej a verejnej správy. Ako zdôraznil, momentálne sa nedá odhadnúť, ako dopadne plán na ozdravenie verejných financií, takže sa o konkrétnych číslach, napríklad vo sfére školstva, nemožno baviť. Domnieva sa však, že navýšenie finančných zdrojov pre uvedenú kapitolu bude dodržané tak, ako bolo deklarované, aj napriek zlej ekonomickej situácii.
Beblavého stranícka kolegyňa a členka Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Tatiana Rosová predpokladá, že chýbajúce čísla v PVV budú predmetom kritiky, hoci záväzok zvýšiť platy učiteľov je jednoznačný. Ako však pripomenula, program predchádzajúcej vlády bol plný konkrétnych údajov, pričom ciele sa nenaplnili. Preto si myslí, že je lepšie, ak sa tam čísla neobjavia, ako by situácia malo dopadnúť podobne ako u ich vládnych predchodcov. Do PVV sa nedostal zámer odvíjať platy učiteľov od priemerného zárobku v jednotlivých regiónoch. "Je tam však vôľa riešiť tento problém, ale spôsobom, ktorý by bol menej nespravodlivý. Myslím si, že je to dobrý kompromis," poznamenala.
Podľa jej vyjadrenia, ak sa plány vlády podarí splniť, zvýši sa kvalita v oblasti vzdelávania. "To je totiž najväčší problém, ktorým trpí slovenské školstvo na všetkých úrovniach," spomenula pre TASR Rosová. Za veľmi dôležitý považuje poslankyňa SDKÚ-DS aj obrat v komunikácii v celom rezorte pri procese prijímania a rozhodovania o zmenách tak, aby boli do neho zapojené všetky zainteresované strany. "Znamená to, že je tam jasná vôľa nerobiť zmeny narýchlo bez diskusie a len preto, aby bola formálne vykázaná nejaká aktivita," vysvetlila. V tomto pláne vidí veľkú šancu naštartovať "dlhotrvajúcu jasnú dráhu s nejakou víziou".
Rosová osobne presadzovala zavedenie povinného posledného ročníka materskej školy bez výnimiek, čo sa jej nepodarilo. V PVV sa uvádza, že vláda síce zavedie povinný posledný ročník, avšak s možnosťou alternatívnych riešení pre deti, u ktorých sa preukáže predpoklad úspešného zvládnutia školskej dochádzky aj bez účasti na predškolskom vzdelávaní.
