BRATISLAVA. Syn šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina sa nestane sudcom bez toho, aby prešiel konkurzom. Vláda sa chystá zrušiť inštitút justičného čakateľa, ktorým je aj Branislav Harabin.
Epos o Harabinovi už trvá príliš dlho, myslí si Roman Pataj.
Čo chystá vláda
zmenu inštitútu justičných čakateľov,
silnejšie právomoci vyšších súdnych úradníkov,
konkurzy na sudcov otvorené pre všetkých uchádzačov,
hodnotenie výkonu funkcie sudcov, ktorí by mohli aj prísť
o funkciu, ak sa preukáže,
že stratili odbornú či morálnu
spôsobilosť.
Inštitút zaviedol Štefan Harabin ešte ako minister spravodlivosti. Čakateľov vyberajú od vlaňajška krajské súdy, úspešní uchádzači dostanú miesto sudcu, ak zložia justičnú skúšku, dosiahnu potrebný vek a majú trojročnú prax. Doživotne tak majú zaručené sociálne istoty a plat okolo dvetisíc eur. Okrem Harabina mladšieho na funkciu čakajú aj nevesta bývalého poslanca za HZDS Karola Konárika či deti viacerých sudcov.
Zmeny čo najskôr
„Vláda navrhne zrušiť inštitút justičných čakateľov," píše sa v návrhu vládneho programu, ktorý prenikol na verejnosť.
Čakateľov je dnes podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej z SDKÚ 130. Vláda chce, aby každý sudca prešiel výberovým konaním, na ktorom sa bude môcť zúčastniť aj verejnosť. Chce tak predísť podozreniam z rodinkárstva. Žitňanská hovorí, že čakateľov môžu zrušiť bez náhrady alebo sa nanovo definuje ich práca na súdoch. V každom prípade by stratili prednostné právo stať sa sudcami a museli by sa zúčastniť na riadnych konkurzoch.
Balík zákonov, ktorým chce riešiť situáciu v súdnictve, by sa mal dostať do parlamentu medzi prvými vládnymi návrhmi.
Harabin už hrozí žalobami
Žitňanská už zrušila konkurzy na miesta sudcov vyhlásené tesne pred voľbami či po nich. Súdna rada na čele s Harabinom to minulý týždeň ignorovala. Z jej zápisnice vyplýva, že do výberových komisií nominovala svojich členov.
Harabin tvrdí, že Žitňanská porušila zákon, lebo o počte sudcov nerokovala so Súdnou radou, a preto jej rozhodnutie nemá nijaké právne následky. Vyzval Žitňanskú, aby prehodnotila svoj krok. „V opačnom prípade hrozia štátu škody v podobe žalôb od uchádzačov."
Žitňanská tvrdí, že zákon neporušila. Počty sudcov podľa nej bez dohody so Súdnou radou umelo zvyšovalo bývalé vedenie ministerstva. „V rozpočte na rok 2010 sa počítalo s 1326 sudcami, k 15. júlu ich bolo 1339." Hovorí, že v súčasnosti jej preto chýbajú peniaze na platy pre siedmich sudcov.
Žalôb sa neobáva. Uchádzači ešte neboli za sudcov vybraní a nevznikli im podľa Žitňanskej žiadne škody. „Ukončené výberové konania boli len na štyri miesta a tých som sa nedotkla."
Štefana Harabina vyzvali sudcovia na odchod
Sudcovia majú výhrady aj k Súdnej rade, ktorú Harabin vedie. Rada na ich výzvu nereagovala.
BRATISLAVA. Časť sudcov vyzýva predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, aby odstúpil z funkcie, keďže stále nevysvetlil svoje prepojenie na údajného šéfa drogovej mafie Bakiho Sadikiho.
„Taktiež opakovane a verejne klamal, mal neprípustné rasové narážky na pôde parlamentu," povedal Miroslav Gavalec z Iniciatívy za otvorenú justíciu.
Rovnako by sa podľa neho mali vzdať funkcií aj členovia Súdnej rady a niektorí šéfovia okresných súdov. „Sú zodpovední za historicky najnižšiu dôvery k súdom."
Gavalec pripomenul disciplinárne konania proti nepohodlným sudcom, ale aj to, že Súdna rada „nezákonne pridelila na výkon sudcu na Najvyšší súd" bývalú ministerku spravodlivosti Vieru Petríkovú. To všetko podľa neho robí rada nepriehľadne, keďže v zápisniciach rozhodnutia nezdôvodňuje.
Súdna rada včera na výzvu nereagovala. Rovnako v piatok neodpovedala SME na otázku, prečo v zápisnici z jej rokovania chýbajú informácie.
(zp)
