BANSKÁ BYSTRICA. Ochrana zdravia verzus obchodné tajomstvo. V spore o zloženie postrekov, ktorými pred tromi rokmi kropili lykožrúta v Nízkych Tatrách aj komáre v Bratislave, zatiaľ vedie utajovanie.
Úrad verejného zdravotníctva odmietol ochranárskemu zoskupeniu Vlk poskytnúť testy postreku, nateraz nepomohol ani verdikt Najvyššieho súdu.
„Neviem si to vysvetliť. Mám dve verzie. Buď je v dokumentácii niečo, čo verejnosť nesmie vedieť, alebo toxikologické štúdie neexistujú,“ vyhlásil šéf Vlku Juraj Lukáč.
Vedci vidia nebezpečenstvo
Postrek Fury 10, ktorým lesy a premnožené komáre postrekovali, obsahuje cypermetrín. Látka je síce zaradená v zozname registrovaných prípravkov na ochranu rastlín, podľa viacerých svetových vedeckých štúdií však môže poškodiť aj ľudské zdravie.
Medzi látky s potenciálnym účinkom na endokrinný systém ho zaradila aj Japonská environmentálna agentúra. Miroslava Urbančíková a Eva Rollerová z Ústavu preventívnej a klinickej medicíny zasa tvrdia, že bežné testy týchto látok nie sú schopné odhaliť reálny vplyv na ľudský organizmus.
FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Ochranári žiadali o zverejnenie testov aj ministerstvo životného prostredia, ktoré povolilo pred tromi rokmi výnimku na postreky v Nízkych Tatrách. „V opačnom prípade budeme musieť považovať povolenie použitia týchto chemických látok za umožnenie poškodenia organizmov žijúcich v týchto územiach vrátane človeka,“ napísal Lukáč ministerstvu.
Obchodné tajomstvo
Toxikologické štúdie mal Úrad verejného zdravotníctva. V septembri pred dvoma rokmi však rozhodol, že ich Vlku nesprístupní.
Odôvodnil to nesúhlasom obchodných firiem a porušením obchodného tajomstva. Konštatoval, že prípravky sú riadne schválené a pri správnom použití „nepredstavujú riziko pre zdravie ľudí“.
Lesoochranárom však dal za pravdu bratislavský krajský súd a neskôr aj Najvyšší súd, ktorý postavil nebezpečenstvo ohrozenia ľudského zdravia nad obchodné tajomstvo. Vlk opäť požiadal o štúdie, Úrad verejného zdravotníctva tentoraz tvrdí, že má so sprístupnením technické problémy.
Jednou z možností by mohol byť pretrvávajúci nesúhlas firiem. Najvyšší súd však v rozhodnutí konštatoval, že požiadavka firiem nie je rozhodujúca.
Zodpovednosť odmieta aj jeden z predajcov postreku – konateľ firmy F&N Agro Slovensko Emil Krajči hovorí, že hygienici nemali dôvod pýtať si štúdiu od nich, mali vraj osloviť výrobcu.
Úrad verejného zdravotníctva včera nevedel zdôvodniť, čo presne mu bráni v sprístupnení štúdií a aké technické problémy má. „Čoraz viac sa obávam, že na Slovensku sa ešte stále používajú chemické látky, ktoré by sa v civilizovanom svete už nemali striekať,“ reagoval Lukáč.
