Košice 19. mája (TASR) - Svätodušné sviatky sú pre veriacich Cirkvi československej husitskej (CČSH) nielen jedným z najvýznamnejších sviatkov, ale v obraznom vyjadrení ich považujú za narodeniny kresťanskej cirkvi. Vychádzajú pritom z histórie, keďže práve cez prvé letnice (židovský sviatok žatvy) vznikol v Jeruzaleme vôbec prvý kresťanský cirkevný zbor.
Pre TASR to dnes povedal Miroslav Hargaš, farár košickej náboženskej obce CČSH. Ako ďalej uviedol, svätodušné sviatky trvajú v CČSH dva dni, ktoré sa v liturgii označujú ako svätodušná nedeľa a svätodušný pondelok. Veriaci si počas sviatkov na bohoslužbách sprítomňujú udalosti prvých letníc a prostredníctvom nich aj pôsobenie Ducha Svätého, ktoré je základnou otázkou existencie cirkvi od jej prvopočiatku až do dnešných dní.
"V zoslaní Ducha Svätého sa totiž naplnil sľub Pána Ježiša o tom, že svojich neopustí, napriek tomu, že odchádza z pozemskosti," zdôraznil Hargaš.
Dnešné slávnostné bohoslužby cirkev zvýrazňuje čítaním liturgických textov najmä zo Skutkov apoštolských, ale aj prijímaním sviatostí, ktoré sa v jednotlivých obciach CČSH deje rôznymi formami. "Niekde sa napríklad chlieb namočí do vína a tak ho kňaz dáva veriacemu, inde sa zasa podáva iba chlieb a víno sa pije z veľkého spoločného kalicha alebo každý pije z osobitného kalíška. Rozhodujúce je však to, že sa prijíma pod obojakým spôsobom - pod spôsobom chleba i vína," uzavrel Hargaš.
CČSH patrí na Slovensku medzi menšie kresťanské cirkvi. Pri sčítaní obyvateľov v roku 2001 sa k nej prihlásilo 1700 veriacich prevažne českej, moravskej a sliezskej národnosti.
*fur pa
NNNN
