BRATISLAVA. Exminister zdravotníctva a poslanec Národnej rady SR za Smer-SD Richard Raši vidí v súčasných plánoch vlády v oblasti zdravotníctva viacero hodnotových kolízií s jeho doterajším smerovaním. Kriticky hodnotí napríklad obnovenie možnosti zdravotných poisťovní tvoriť zisk či transformáciu nemocníc na obchodné spoločnosti.
Za pozitívum, naopak, považuje avizované pokračovanie v projekte dostavby bratislavskej nemocnice Rázsochy, myslí si však, že v tejto otázke dôjde k rozkolu medzi KDH a SDKÚ-DS, ktoré chcelo miesto dostavby postaviť radšej osem nemocníc. Kladne tiež hodnotí plánované zvýšenie sadzby poistného za poistencov štátu na päť percent, čo navrhoval aj Smer-SD.
"Stále tvrdím, že zisk zdravotných poisťovní nemá miesto v systéme verejného zdravotného poistenia, ktorý má byť solidárny," povedal dnes pre TASR. Poznamenal, že Slovensko tak ako väčšina krajín zápasí s nedostatkom zdrojov v sektore zdravotníctva a potrebovalo by do systému dostať viac finančných prostriedkov. Upozornil, že pokiaľ existujú čakacie listiny na operácie či k špecialistom a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemajú dostatok zdrojov, tak by sa o vytváraní zisku zdravotných poisťovní z verejných zdrojov nemalo vôbec rozmýšľať.
Negatívne tiež vníma prehodnotenie rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, čo môže podľa neho znamenať, že dôjde k redukcii zdravotnej starostlivosti, ktorá bola doposiaľ poskytovaná bezplatne. Niektoré výkony by si tak museli pacienti hradiť sami.
Raši tiež poukázal, že transformácia fakultných nemocníc na akciové spoločnosti by v súčasnosti priniesla ich zánik, keďže majú problémy s dosiahnutím vyrovnaného hospodárenia, nakoľko liečia aj medicínsky a finančne najťažšie diagnózy. Myslí si preto, že ak chce súčasná koalícia tento sľub splniť, vyberie si na transformáciu jednu či dve menšie nemocnice, ktoré nemajú s vyrovnaným hospodárením problém, na čom ukáže, že takýto krok je možný. V takomto prípade však podľa neho hrozí, že sa veľké nemocnice časom dostanú do rúk súkromným investorom, čím by štát stratil nad nimi kontrolu, čo môže byť nevýhodou napríklad v krízových situáciách.
Bývalý šéf rezortu sa skepticky pozerá aj na prezentovanú formu zavedenia hornej hranice výšky platieb za zdravotnú starostlivosť pre vybrané skupiny poistencov, nakoľko uvedená forma môže byť pre poistencov neprehľadná a zavádzajúca. Kým SDKÚ-DS pred voľbami navrhovala zavedenie limitovania spoluúčasti pacienta na desať eur mesačne, KDH sľubovalo limit na výšku spoluúčasti na dve percentná z príjmu. Priemerný dôchodca by tak doplácal mesačne asi šesť eur, čo v reálnej praxi je prinajmenšom otázne. Ako v tejto súvislosti podotkol Raši, obdobný ochranný systém pre pacientov platí v Česku, kde priniesol viac ako desaťpercentný rast nákladov na lieky oproti 1,1-percentnému rastu na Slovensku.
