BRATISLAVA. Naposledy sa ho bývalej vláde nepodarilo vytvoriť, keďže v rozpočte naň nenašla asi štyri milióny eur.
"Ministerstvo spravodlivosti považuje vybudovanie špeciálneho zariadenia (detenčného centra) za veľmi dôležité a budeme sa snažiť o jeho čo najskoršie vybudovanie," informovalo ČTK tlačové oddelenie ministerstva. Na otázku, či v koalícii existuje dohoda o vyčlenení potrebných peňazí, neodpovedalo. Zámer vytvoriť zariadenie pre duševne chorých, ktorí môžu byť nebezpeční pre seba i verejnosť, je však v programovom vyhlásení vlády.
Ústav plánujú roky
Plán zriadiť ústav, kde by boli nebezpeční ľudia liečení i strážení, pričom na slobodu by ich súd mohol pustiť až na základe odborného posudku, mali aj bývalé vlády. Ešte v roku 2004 zriadilo ministerstvo spravodlivosti skupinu odborníkov pre prípravu vytvorenia ústavu. Vláda premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v júli 2008 schválila vytvorenie ústavu pri psychiatrickej nemocnici v Hronovciach pri Leviciach. Nakoniec však ministerstvo financií pre šetrenie na to peniaze nevyčlenilo.
Súdy v súčasnosti posielajú zločincov, u ktorých sa preukáže psychická choroba, do liečební, kde však nie sú strážení. Vlani v októbri napríklad ušiel z nemocnice pri Nitre narkoman, ktorý potom zavraždil staršiu ženu. Desiatky psychicky chorých ľudí, sexuálnych deviantov, alkoholikov a drogovo závislých zase končia vo väznici na cele s inými odsúdenými. Podľa štatistiky z októbra 2007 bolo medzi 8500 väzňami 176 ľudí s duševnou chorobou, vlani na psychiatriu väzenskej nemocnice prijali 415 ľudí.
Väznice nestačia
Nepríjemné skúsenosti so "spolubývajúcimi" mal vraj aj Dávid Brtva, keď bol vo väzbe pre obžalobu z tunelovania skrachovaných nebankových firiem Horizont Slovakia a BMG Invest. "Väčšinou som mal slušných ľudí, ale našli sa aj takí, ktorí nepatria do väzby, ale zvláštnych ústavov. Majú psychické problémy až do tej miery, že môžu byť nebezpeční," povedal v minulosti Brtva po prepustení z väzby, kde strávil 4,5 roka.
Väznice vraj nemajú dostatočné možnosti na to, aby uväznených aj liečili. "Súčasné personálne kapacity zdravotníckeho personálu zboru nie sú dostatočné na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktoré by mali byť umiestnené do detenčného zariadenia," napísal ČTK námestník Zboru väzenskej a justičnej stráže Miloš Drgo.
V susednom Česku už detenčné ústavy fungujú. Prvý zriadili v januári 2009 v Brne, ďalší je v Opave. České súdy do nich poslali niekoľko ľudí, napríklad devianta z okolia Olomouca, ktorý obťažoval deti zo sociálne slabších rodín, alebo psychicky chorého dvojnásobného vraha.
Naopak, na Slovensku skončil v bežnej väznici aj viacnásobný vrah Jozef Kafrík. Ten strávil na psychiatrii 16 rokov a v lete 2008 pred návratom do liečebne nechal vybuchnúť dom s manželkou. Keďže v krajine nie je detenčný ústav, Česi neumožnili slovenskému pedofilovi Antonínovi Novákovi, aby si trest doživotia odpykal na Slovensku. Novák po tom, čo ho štyri razy odsúdili za pohlavné zneužívanie, znásilnil a zavraždil chlapca z Havlíčkovho Brodu.
Na čo majú detenčné ústavy slúžiť
úlohou detencie je ochrana spoločnosti pred páchateľmi, ktorí evidentne a preukázateľne ochoreli na nevyliečiteľnú duševnú chorobu a je obava, že aj po prepustení z väzenia by mohli spáchať obzvlášť závažný zločin,
súd rozhodne o umiestnení do ústavu na základe odborného lekárskeho posudku,
príklady ochorení či psychických porúch, keď prichádza liečba v detenčnom ústave do úvahy: poruchy osobnosti a správania, schizofrénia, pretrvávajúce poruchy s bludmi, emočne nestabilná osobnosť, poruchy voľby sexuálneho objektu, exhibicionizmus, ľahká či stredná duševná zaostalosť.
Zdroj: ministerstvo spravodlivosti
