Bratislava 24. mája (TASR) - Pozitívna skúsenosť pri riešení problémov svojho mesta alebo obce môže nemalou mierou ovplyvniť názory ľudí na celkový zmysel reformy verejnej správy. Polovica z občanov, ktorí sa snažia participovať na riešení miestnych problémov a majú pozitívnu skúsenosť s výsledkom svojej činnosti, očakáva od reformy verejnej správy ľahšie riešenie týchto problémov v budúcnosti. Podobné zlepšenie však očakáva iba 28 percent občanov, ktorí napriek svojej snahe nezaznamenali pozitívny výsledok. Z občanov, ktorí sa vôbec nepokúsili o pomoc pri riešení mestských a obecných problémov, očakáva od reformy zlepšenie 27 percent.
Ťažšie riešenie miestnych starostí po reforme verejnej správy očakáva 12 percent obyvateľov, ktorí sa pokúsili pomôcť a boli úspešní, 26 percent z nich neočakáva od reformy nijakú zmenu. Priťaženie predpokladá aj 17 percent občanov, ktorých snaha pomôcť ostala bez odozvy, a 33 percent z nich si myslí, že po reforme sa nič nezmení. Z občanov, ktorí sa vôbec nepokúsili prispieť k riešeniu problémov vo svojom okolí, očakáva 12 percent zhoršenie tohto stavu po reforme verejnej správy a 40 percent predpokladá zachovanie status quo.
Vyplýva to z výsledkov výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý sa uskutočnil od 2. do 11. mája na vzorke 1020 respondentov. Výskum zisťoval úroveň informovanosti občanov o jednotlivých aspektoch reformy verejnej správy, názory na jej možný vplyv na riešenie konkrétnych problémov i úroveň participácie občanov na ňom. Výskum sa uskutočnil v rámci projektu Decentralizácia a reforma verejnej správy, ktorý sponzoruje konzorcium Nadácie Ekopolis a občianskeho združenia ETP Slovensko v rámci programu Tvoja zem.
Výsledky ďalej ukázali, že až 78 percent občanov sa vôbec nepokúsilo prispieť k riešeniu problémov svojho mesta alebo obce. Do tejto skupiny patrí predovšetkým generácia 18 až 24-ročných, ľudia s najnižším vzdelaním, študenti, nezamestnaní a kvalifikovaní robotníci. Pasivitu priznali tiež respondenti z veľkých obcí (s počtom obyvateľov 2 až 5 tisíc) i z veľkých miest (nad 20 tisíc obyvateľov). Z regionálneho hľadiska je to s participáciou na riešení lokálnych problémov najhoršie u obyvateľov z Bratislavského, Trnavského a Košického kraja.
Aktívnu skupinu, 19 percent občanov, tvoria najmä ľudia nad 45 rokov, s vysokoškolským vzdelaním, tvoriví a odborní pracovníci, manažéri, podnikatelia a živnostníci. Z regionálneho pohľadu sa na riešení lokálnych problémov najväčšmi podieľajú obyvatelia Banskobystrického kraja, z hľadiska veľkosti obcí zasa obyvatelia najmenších obcí (do tisíc obyvateľov) a najmenších miest (5 až 20 tisíc obyvateľov).
Prieskum ukázal, že politická orientácia nezohráva v aktívnom prístupe k veciam obecným či mestským takú významnú úlohu ako v mnohých iných prípadoch.
Až 60 percent občanov bolo úplne alebo čiastočne úspešných vo svojej snahe pomôcť pri riešení miestnych problémov. Podľa 39 percent občanov sa problém vôbec nepodarilo vyriešiť, hoci sa o to snažili. Zvyšné percento túto otázku nevedelo posúdiť.
TASR ponúka k materiálu graf
*mh na
NNNN
