BRATISLAVA. Nemocniciam uprostred leta chýba krv. Zásoby nenaplnili ani výzvy pre dobrovoľných. Prevádzkové hodiny na odberových miestach predlžujú, strediská sú však stále nedostupné pre pracujúcich.
Centrá mali byť od januára otvorené aj neskôr popoludní. Národná transfúzna služba (NTS) však potrebuje ďalšie mesiace. Definitívna zmena hodín sa tak posúva až na január 2011.
Mierny posun
Ako a kde darovať krv
transfúzne stanice sú v každom krajskom meste. Okrem toho ešte v Martine, Poprade a v Nových Zámkoch;
každoročne príde darovať krv asi 115-tisíc ľudí;
darca musí mať 18 65 rokov a minimálne 50 kilogramov, nesmie mať vážne choroby nesmie užívať drogy;
mal by prísť najedený, dôležité je však vyhnúť sa tučným jedlám ako syry, maslo a údeniny;
je nutné dodržiavať pitný režim, nepiť alkohol a nefajčiť.
Darovacie hodiny počas letnej výzvy predĺžili o tri hodiny, čiže do druhej popoludní. Transfúzne centrá sa tak naladia na každodennú popoludňajšiu prevádzku, pokračovať v nej budú aj po lete.
„Od septembra budú na všetkých pracoviskách odberové hodiny do 14. hodiny,“ hovorí sa Martina Grožajová, projektová manažérka NTS.
Ďalšie predĺženie hodín sa odkladá pre logistiku. Krv teraz odoberajú v dvanástich centrách po celom Slovensku. V deviatich ju aj spracúvajú na uskladnenie a ďalšie využitie. Po novom majú krv spracúvať iba v troch centrách. Zmeny znamenajú „rekonštrukciu spracovateľských centier, testovanie prevádzky, prijatie ľudí na druhú zmenu, ich zaškolenie a zmenu dopravy,“ vysvetľuje Grožajová. Tento proces trvá rok a pol, podľa jej slov preto, lebo je „náročný a zdĺhavý“.
Lekár: Je to zdravé na srdce
Darovanie krvi môže pomôcť aj samotnému darcovi, hovorí Mirko Peprný, vedúci lekár transfúznej stanice v Banskej Bystrici. Podrobné vyšetrenie pred odberom napríklad môže odhaliť ochorenie, o ktorom by sa inak nedozvedel.
„Darovanie krvi navyše prispieva k regenerácii organizmu. Náhly úbytok krvi pri darovaní vyprovokuje organizmus k tvorbe nových, neopotrebovaných krviniek. Obmenou krviniek sa tak posilňuje aj imunita organizmu,“ hovorí Peprný. Pravidelní darcovia sú navyše „trénovaní“ a znesú väčšiu záťaž na organizmus, napríklad pri úrazoch.
Beata
Balogová
