BRATISLAVA. Schválenie ústavného zákona na prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998, ako to navrhuje v programovom vyhlásení nová vláda, by podľa ĽS-HZDS bolo v rozpore s princípmi právneho štátu. Strana Vladimíra Mečiara chápe snahu koalície o presadenie takéhoto ústavného zákona ako snahu o revanš a neprípustnú kriminalizáciu slovenskej politiky.
"O to isté sa pokúšal po voľbách v roku 1998 aj zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda a rozhodnutie súdov od Ústavného súdu SR, po Európsky súd pre ľudské práva, ktorý až v troch rozhodnutiach potvrdil platnosť amnestií, dali jednoznačne za pravdu tomu právnemu postoju, že amnestie v demokratickom právnom systéme rušiť nemožno a nerobili tak v histórii ani fašistické či komunistické diktatúry," uviedol dnes pre agentúru SITA riaditeľ odboru verejnej mienky ĽS-HZDS Stanislav Háber.
Mečiar podľa neho ako zastupujúci prezident udelil amnestie preto, lebo pred ním bývalý prezident SR Michal Kováč omilostil vlastného syna v kauze podvodu za vyše dvoch miliónov dolárov. Oba akty, amnestia a milosť, podľa Hábera spolu súvisia. "Predseda ĽS-HZDS v roku 1998 rozhodol o amnestiách aj preto, aby upokojil vnútropolitickú situáciu krátko pred parlamentnými voľbami. Vtedy totiž dvaja utajení svedkovia prípadov súvisiacich s Michalom K. mladším tvrdili, že môžu byť v záujme víťazstva vtedajšej opozície, na ktorej čele stál Mikuláš Dzurinda, zavraždení," vraví Háber.
Návrh na ústavný zákon, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta z roku 1998 presadilo do programového vyhlásenia vlády KDH. "Tie zamedzili vyšetreniu trestných činov súvisiacich so zavlečením občana Slovenskej republiky do zahraničia," uviedol o pripravovanom ústavnom zákone hovorca KDH Martin Krajčovič.
Ide o amnestie, ktorými Vladimír Mečiar omilostil údajných aktérov únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do cudziny. Z únosu bolo podozrivé aj vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby na čele s Ivanom Lexom. Poslanci KDH sa v minulosti niekoľkokrát snažili v parlamente Mečiarove amnestie zrušiť, nikdy však v pléne nezískali ústavnú väčšinu poslancov.
