Pôjde najmä o posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry, zriadenie Najvyššieho správneho súdu, oddelenie Súdnej rady od Najvyššieho súdu (NS) SR, či o to, aby členmi Súdnej rady mohli byť aj ľudia bez právnického vzdelania. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská predloží tieto návrhy za svoj rezort a v Národnej rade SR a bude sa uchádzať o podporu naprieč celým politickým spektrom, teda získať hlasy aj opozičných poslancov.
Vláda navrhne prechod správy rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu a Súdnej rady SR, ako aj Generálnej prokuratúry SR pod správu ministerstva spravodlivosti. Z akého dôvodu?
Domnievam sa, že Generálna prokuratúra aj Najvyšší súd tvorí súčasť rezortu spravodlivosti. Je viac dôvodov, určite je z hľadiska správy rozpočtu aj pre ministerstvo financií jednoduchšie spravovať menej väčších rozpočtových kapitol, ako priamo menšie rozpočtové kapitoly. Po druhé, myslím si, že aj pre rozpočet rezortu ako celku je dobré, keď má celá justícia zastúpenie vo vláde a v úvodzovkách ako keby svojho obhajcu, pretože rokovania o rozpočte sa vedú na vláde a schvaľujú sa v podobe zákona, čo už je v parlamente do istej miery aj politické rozhodovanie a správcovia týchto menších kapitol nie sú už potom účastní na týchto rokovaniach, keď sa rozhoduje naozaj v konečnej fáze o pridelení peňazí.
Nie je tým ohrozená nezávislosť prokuratúry?
Dovoľte mi povedať, že prokuratúra nie je štvrtá moc v štáte. Ja si nemyslím že nezávislosť akejkoľvek inštitúcie závisí od toho, kto je správcom jej rozpočtovej kapitoly, ale o tom, ako sú nastavené vzťahy medzi tým, kto spravuje peniaze a tým, kto tieto peniaze používa. A pokiaľ sú nastavené transparentne, tak to nemôže ohroziť nezávislosť akejkoľvek inštitúcie, pretože tie prostriedky sú účelovo viazané na jednotlivé organizácie a cez ministerstvo vlastne len pretekajú. Ministerstvo ale, samozrejme, môže kontrolovať ich používanie.
Prečo by sa mala meniť zmena funkčných období ústavných sudcov?
Myslím, že to skúsenosť so súčasným nastavením funkčných období sudcov ústavného súdu a počas minulého volebného obdobia sa ukázalo, že tak, ako je to nastavené, jednak mocenská garnitúra počas jedného volebného obdobia vie na veľmi dlhé obdobie, na x volebných období vlastne obsadiť väčšinu Ústavného súdu. Myslím si, že práve pre garanciu nezávislosti je dobré, keď nie je možné, aby jedna politická garnitúra obsadila nadlho väčšinu Ústavného súdu.
Je tento stav na Ústavnom súde v súčasnosti?
Deväť sudcov bolo zvolených počas minulého volebného obdobia tým istým parlamentom, jednou vládnou koalíciou bez toho, že by tam bol nejaký priestor pre opozíciu presadiť svojho kandidáta, takže, áno.
Ústavný súd podľa vás nie je nezávislý?
To som nepovedala, ale my hovoríme o tom, že právna úprava má vytvoriť predpoklady na to, aby bola garantovaná nezávislosť Ústavného súdu. Myslím si, že v situácii, keď jedna politická garnitúra môže na niekoľko volebných období obsadiť svojimi kandidátmi väčšinu Ústavného súdu, tak táto garancia je znížená.
Ako bude financovaná elektronizácia súdnictva?
Nahrávanie pojednávaní môže mať vplyv na urýchlenie konania a elektronická komunikácia, elektronické doručovanie tiež môže mať vplyv na urýchlenie konania. Druhý dôvod je, že nahrávanie súdnych pojednávaní, zverejňovanie súdnych rozhodnutí zas môže prispieť k väčšej transparentnosti súdnictva a teda sa umožní väčšia verejná kontrola aj rozhodovania súdov aj správy súdov, pretože, povedzme si úprimne, žijeme v dobe, kedy málokto má čas chodiť na súdne pojednávania, aj keď sú verejné. Preto len veľmi malá časť pojednávaní je pod verejnou kontrolou, sú to len vychytené kauzy. Verejnosť na pojednávaní má svoj význam, pretože vytvára na jednej strane akúsi garanciu, že ten proces naozaj bude prebiehať nezávisle a že naozaj sudca bude rozhodovať nestranne, a na druhej strane, vytvára to aj také povedomie spravodlivosti. No ale nie sme v starom Ríme, keď sa rozhodovalo na námestiach, ale sme v modernej dobe, kedy musíme prispôsobiť aj verejnosť súdnych konaní modernej dobe, aby plnila svoj účel.
Získajú sa teda na to finančné prostriedky a máte už predstavu, o aký objem financií by v tomto prípade išlo?
Je to určite vec rokovania s ministrom financií, určite budeme musieť ukázať ministerstvu financií, že dokážeme urobiť také opatrenia, aby sa na ministerstve neplytvalo, aby sa nerozhadzovali, povedzme mzdové prostriedky, že máme transparentný systém verejného obstarávania. Toto všetko musíme ponúknuť ministerstvu financií a na druhej strane, som presvedčená, že dokážeme argumentovať, že tieto priority, ktoré sú už vo vládnom programe, sú naozaj dôležité pre to, aby dôvera v justíciu rástla. Je to priorita aj vo vládnom programe, takže som presvedčená o tom, že aj v ťažkých časoch sa na rozumné projekty tak, aby sa peniazmi neplytvalo, peniaze nájdu. Začali sme spracovávať ten balík a musíme komunikovať aj s našimi informatikmi, ktorí nám musia povedať sumu, takže ja vám ju dnes povedať neviem. Určite investície bude nutné rozložiť do viacerých rokov. Potrebujem viac informácií od odborných útvarov ministerstva.
Častým javom na hlavných pojednávaniach sú obštrukcie zo strany obžalovaných či dokonca ich právnych zástupcov. Ako by sa tomu dalo predísť?
Čiastočne tomu mal pomôcť inštitút náhradného obhajcu a čiastočne možno aj pomohol, ale ja si nechám poradiť. Dohodli sme sa s ministrom vnútra aj s generálnym prokurátorom, že vytvoríme spoločnú pracovnú komisiu, v ktorej budú aj sudcovia aj prokurátori a pripravíme pomerne rýchlo novelu trestného poriadku, kde toto chceme riešiť. To znamená, že konkrétne návrhy vám predstavím potom, keď ich táto pracovná skupina pripraví.
Značným problémom je vysoký dlh štátu voči advokátom ex offo, znalcom, tlmočníkom či dokonca svedkom. Ako sa s týmto chcete vyrovnať?
V programovom vyhlásení bude záväzok uhradiť tieto dlhy. Tie dlhy nie sú len voči advokátom, ale aj voči znalcom, tlmočníkom, prekladateľom, dlžíme napríklad aj na svedočnom. Tento dlh dnes predstavuje viac ako 14 miliónov eur, čiže je naozaj obrovský. Musíme len rokovať s ministrom financií, aby nám pomohol tento dlh vyrovnať a do budúcnosti, aby nanovo takýto dlh nevznikal určite plánujem účelovo viazať tieto prostriedky aj súdom tak, aby nemohli byť použité na iný účel. Dá sa potom rozmýšľať aj o iných riešeniach, to musím potom hovoriť priamo s predsedami súdov, či je efektívnejšie, aby to vyplácali priamo súdy alebo aby to vyplácala justičná pokladňa, ale v každom prípade plánujem, aby tieto prostriedky boli účelovo viazané a nedali sa použiť iným spôsobom.
Nový vládny kabinet chce posilniť postavenie Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Z akého dôvodu?
Posilnenie postavenia, pokiaľ by bol Špecializovaný trestný súd schválený na úrovni ústavného zákona, spočíva v tom, že jeho prípadné spochybňovanie v budúcnosti alebo prípadné snahy o zrušenie v budúcnosti by boli podstatne komplikovanejšie, lebo by si vyžadovali 90 hlasov. (To isté sa týka aj Úradu špeciálnej prokuratúry).
Veríte tomu, že získate dostatočný počet hlasov aj v opozícii?
V programových tézach je viac bodov, ktoré vyžadujú novelu ústavy, nielen posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu, je to ďalej zriadenie Najvyššieho správneho súdu, oddelenie Súdnej rady od Najvyššieho súdu, téza o tom, aby členmi Súdnej rady mohli byť aj neprávnici. Takže je toho viac, čo vyžaduje novelu ústavy. Novelu ústavy určite predložíme a budeme sa uchádzať o podporu naprieč politickým spektrom.
Zmena ústavy bude jedna komplexná a bude sa podávať naraz?
Čo sa týka justície, tak je logické, že sa predloží jeden balík. Zákon o Špecializovanom trestnom súde predložíme ako návrh ústavného zákona, to znamená nie ako novelu ústavy. Tie ostatné zmeny vyžadujú zmenu ústavy a to navrhnem, predpokladám, v jednom balíku.
Prečo je potrebné zriadiť Najvyšší správny súd?
O právach a právom chránených záujmoch ľudí a občanov, ktoré sú garantované ústavou nerozhodujú len súdy, veľmi často sú to správne orgány, ktoré rozhodujú o právach a sú to vážne rozhodnutia, či je to vyvlastnenie alebo veci v stavebnom konaní a tak ďalej. Sú to rozhodnutia, ktoré sa bytostne dotýkajú každého jedného občana a pokiaľ pochybí administratívny orgán, štátna správa, tak si myslím, že ľudia musia mať veľmi rýchlu dostupnú a kvalitnú možnosť nápravy, to znamená preskúmanie súdom. Dnes u nás správne súdnictvo existuje, ale je súčasťou všeobecných súdov, sú to osobitné správne senáty a máme pocit, že tá skúsenosť v Českej republike s najvyšším správnym súdom je dobrá, pretože sa podarilo vytvoriť inštitúciu v kvalitnom obsadení s kvalitnými právnikmi, ktorí dali úplne iný rozmer ochrane práv a záujmov ľudí, ktorí boli poškodení konaním alebo nekonaním správnych orgánov. Nehovoriac o tom, že keby sme zriadili Najvyšší správny súd, myslím si, že aj časť agendy, ktorá dnes zaťažuje Ústavný súd by mohla prejsť aj na Najvyšší správny súd, niektoré otázky, ktoré sa týkajú volebných vecí a podobne.
Čiže nejde o sústavu správnych súdov, ale jeden správny súd?
Áno. A potom je tu otázka, či by sa vytvorili správne súdy aj na krajskej úrovni alebo okresnej úrovni, to je potom otázka efektívnosti, samozrejme, že či by sme uživili dostatočný počet správnych súdov na lokálnej úrovni, ale primárne mi ide o Najvyšší správny súd.
Neobávate sa negatívnej kampane ako v prípade vzniku bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku?
Špecializovaný trestný súd prešiel v parlamente vlastne ústavnou väčšinou, teda myslím si, že aj ústavný zákon by mohol mať podporu. Najväčší odporca Špecializovaného trestného súdu na čele s Mečiarom nie je v parlamente, takže sú všetky predpoklady na to, aby sme mohli schváliť aj ústavný zákon.
Prečo je potrebné zaviesť previerky pre sudcov?
Je to mechanizmus, ktorý pozná náš právny poriadok, ako zabezpečiť, aby osoba nebola vydierateľná. To znamená, je to mechanizmus, akým si preveríme, či tá osoba je vydierateľná alebo nie, zjednodušene povedané. Sudcovia by nemali byť vydierateľní. Hovoríme o vstupných previerkach, hovoríme o kandidátoch na sudcov a tézy hovoria aj o previerkach u existujúcich sudcov, ale sme si vedomí toho, že by sme museli presadiť ústavnú väčšinu.