Stavebný boom nemohol trvať večne. Hoci po dvoch rokoch veľkého prepadu dnes hlási trh s realitami mierne oživenie, odborníci odhadujú, že pravdepodobne už nebude nikdy taký hektický ako pred zrútením. „Ale pre vzhľad našich miest a kvalitu života v nich je to asi aj dobre," hovorí Juraj Šujan, predseda Slovenskej komory architektov.
- Cenu CE.ZA.AR vyhlasuje Slovenská komora architektov od roku 2002 za vynikajúce realizované architektonické dielo. O udelení titulov rozhodujú: predseda poroty prof. Ing. arch. Ladislav Lábus (Praha), Ing. arch. Aleš Burian (Brno), univ. dipl. Ing. arch. Dean Lah (Ľubľana), Ing. arch. Pavol Paňák (Bratislava), arch. dipl. Ing. Peter Riepl (Linz), Ing. arch. Ľubomír Holejšovský (Nitra), Ing. Anton Hykisch (Bratislava).
- Novinkou je možnosť verejného hlasovania o jednotlivých nomináciách na webových stránkach denníka SME. Mená víťazov v šiestich kategóriách budú zverejnené až pri galavečeri, ktorý sa bude konať v Bratislave koncom septembra.
„Verím, že kríza má aj pozitívny vplyv, nie na jednotlivca, ale na spoločnosť, stavebnú produkciu aj architektúru," hovorí predseda poroty súťaže Slovenskej komory architektov CE.ZA.AR 2010 architekt Ladislav Lábus z Prahy.
Podľa neho nedostatok zdrojov prispieva k vytriezveniu investorov a architektov, k ozdraveniu trhu, zároveň k redukcii nadváhy nápadov či zbytočných efektov.
„Znižovanie nákladov neznamená automaticky architektonickú nekvalitu. Existujú príklady výborných lacných domov. To lacné však nesmie prekročiť istú hranicu, aby to nebolo staviteľsky zlé," hovorí aj architekt Pavel Paňák, ďalší člen poroty tejto súťaže.
Architekt Kalin Cakov, ktorý má medzi nomináciami svoju realizáciu, si myslí, že kríza pomôže k vyhľadávaniu hodnotnejších riešení.
Architekti si podľa neho začali konečne vzájomne konkurovať. „Doteraz pri takom pretlaku práce konkurencia de facto neexistovala," tvrdí Cakov.
Dnešnú situáciu berie silne pozitívne aj architekt Juraj Koban, dekan Fakulty umení Technickej univerzity Košice: „Bol by som rád, keby sa nezdravý šialený boom už nikdy nevrátil. Každý rozvoj má svoje limity. Teraz je čas na racionalizáciu," hovorí.
Najviac sa zmenila zrejme oblasť financovania stavieb. „Investorské skupiny, ktoré vznikali zo dňa na deň, už dnes neexistujú. Teraz investujú len tí, čo majú vlastné peniaze alebo budúceho klienta, alebo dlhodobé vzťahy s nejakou bankou," podotýka Koban.
Šetriť na kráse, účelnosti i na hlúpostiach
Na čom nás prinútila kríza šetriť? Na dobrých či na zlých veciach?Architekti sa zhodujú, že priestory, v ktorých žijeme, získali istú triezvosť, ale má to aj druhú stránku. Kríza stopla aj zdravé projekty a z inžinierskej činnosti odchádza veľa ľudí.
Verejné priestory sú zanedbávané
Ak by kríza zastavila prívaly umelých potôčikov tečúcich centrami našich miest či stavby gýčových sôch, tak by sme sa jej skutočne mali za čo poďakovať.
Architekt Pavel Paňák, člen poroty súťaže Slovenskej komory architektov CE.ZA.AR 2010 oceňuje, že hoci sklon k zdobnosti pri exteriéroch budov stále pretrváva, má prinajmenšom už kultivovanejšiu podobu.
„Obdobie najväčších výstrelkov a gýčov je už za nami," myslí si.Príkladom striedmeho verejného priestoru, ktorý môžeme testovať už štyri mesiace, je nábrežný bulvár pri zóne Eurovea v Bratislave.
„Veľké otvorené priestranstvo bez veľkého achitektonizovania Dunaju pristane. Opačný postoj sa prejavil v zóne Riverpark, ktorá sa na rieku natlačila," opisuje Paňák.
Všetky nominácie aj s možnosťou zahlasovať nájdete tu - kliknite
Verejný priestor sa však na Slovensku považuje nateraz za popolušku podobne ako v Česku. „V susednom Rakúsku alebo Nemecku by sa v tejto oblasti istotne nazbieralo množstvo kvalitných návrhov," hovorí predseda CE.ZA.AR 2010, architekt Ladislav Lábus z Prahy.
Paňák vysvetľuje, že verejné priestory sa stavajú z komunálnych peňazí, ktorých je málo. No faktom je, že do ich úprav sa málo investovalo aj pred krízou.
Zbohatlíci stále nemajú mieru
Aj do výstavby rodinných domov prichádza racionalizácia. „Kým nebol problém zohnať úvery, zadaniam investorov často chýbala logika.
Zbohatlíci stále mieru nemajú, ale ostatní už začínajú zvažovať, zmenšovať pôdorysy, eliminovať výstrelky. Je to na prospech architektúre, akékoľvek úlety sú vždy problémom," hovorí Juraj Koban, dekan Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach.
Pripúšťa, že šetrenie nákladov na stavbu ide niekedy až na kolaudovateľnú únosnosť a je často na úkor dlhodobej udržateľnosti stavby.
„Za pár korún by sa mohlo radikálne niečo zmeniť, ale už na to jednoducho nie sú peniaze," opisuje bežnú situáciu z praxe.
Ľutuje aj to, že racionálne uvažujúci investori dnes z opatrnosti stopli aj zdravé investície. Ešte horšie však je, že veľa ľudí odchádza z inžinierskej činnosti, lebo nie sú schopní sa jednoducho uživiť. Ich návrat do profesie či získanie nových profesionálov so vzdelaním a skúsenosťou bude problematické.
Ozdravný proces by mal podľa Kobana prebehnúť nielen u architektov či na strane stavbárov, ale predovšetkým vo sfére financovania stavieb. Investičné procesy veľmi silne závisia od bankovníctva a verejného sektoru, od ich zdravosti, logiky a kontroly.
„Ak tam chýba vnútorná kultúra, stále bude mať problém aj stavebníctvo," vysvetľuje. Tvrdí, že v krajinách, kde vo finančnom sektore nechýba kultúra, vznikajú aj v kríze veľmi kvalitné a nepredražené diela.
Bude ekológia východiskom?
„Príklon k ekologickému riešeniu stavieb aj v oblasti rodinných domov je zjavný, nie je však spôsobený len krízou," hovorí Milan Kabát, manažér firmy Media Control, ktorá sa zaoberá technológiami do tzv. „inteligentných" domov.
Podľa Kabáta v posledných troch rokoch rastie v súkromnom sektore rezidenčných domov záujem o tepelné čerpadlá, zemné vrty, solárne panely, rekuperáciu, vzduchotechniku, vonkajšie žalúzie, viackomorové okná či o sledovanie vysokej a nízkej tarify odberu elektriny.
V rodinných domoch, ale aj v obytných domoch s viacerými bytmi sa čoraz častejšie používajú chladené stropy, podlahové kúrenie či nútený obeh vzduchu. Samotné zavedenie týchto prvkov však nestačí. „Pre pohodu a šetrenie potrebujeme inteligentné riadenie všetkých technológií v dome," zdôrazňuje.
Problémom, ktorý v kríze vystupuje do popredia ešte oveľa výraznejšie, je však to, že prvotná investícia do úsporných technológií a ich riadenia nie je najmenšia. Návratnosť by v ideálnom prípade mala byť menej ako desať rokov.
„Pre masovejšie využitie ekologických technológií by bola potrebná väčšia zainteresovanosť štátu vo forme dotácií, zvýhodnených pôžičiek aj pre menších investorov či menšie objekty, poprípade aj bytové domy," hovorí Kabát.
Staré budovy, nové prvky?
Krízu cítiť aj v pomere rekonštrukcií k výstavbe objektov. Viac sa renovuje ako stavia nanovo. Dnes dostávajú architekti ponuky ešte tak dobudovať podkrovia nad bytové či občianske domy. Doba však - až na výnimku, akou je Bratislavský hrad - nepraje veľkým investíciám do nášho kultúrneho dedičstva.
O mnohom svedčí aj fakt, že jednou z mála väčších kultúrnych pamiatok prihlásených do CE.ZA.AR 2010 v kategórii obnova a rekonštrukcia je kaštieľ v Tonkovciach, ktorý prestaval súkromný podnikateľ. Zo svojich prostriedkov a pre súkromné účely. Jeho prístup k historickej pamiatke nebol priveľmi pietny.
Pavel Gregor z Fakulty architektúry STU Bratislava pripomína, že vzhľadom na neustály úbytok historického fondu vo svete prevláda skôr trend k citlivej obnove historických objektov, s rešpektom voči originálnej architektúre.
Aj podľa Paňáka je hodnotnejšie, ak sa architekt udrží v pozadí a ak len úctivo zreparuje staršiu stavbu.„Opačným krajným prístupom je to, ak architekt chápe historický súbor len ako atraktívne ´pozadie´ pre svoj nový umelecký počin. V takomto prípade však už len ťažko hovoriť o obnove pamiatky," podotýka Gregor.
Na Slovensku je, bohužiaľ, práve takýto prístup častý. Podľa Gregora to majú na svedomí ambiciózni, sebavedomí architekti, ktorí však prestavujú budovy bez dostatočného poznania ich skutočnej hodnoty. Pavel Benuška, ktorý do súťaže prihlásil prestavbu domu na Cintorínskej ulici v Bratislave, ktorej dominujú presklené balkóny nad historickým priečelím, ale obhajuje právo architektov dodávať do starších budov nové prvky.
Nadstavby či prístavby majú podľa neho odrážať dobu, v ktorej vznikla, ak, samozrejme, nejde o chránenú pamiatku či o budovu v samom historickom jadre miest. „Ani za Márie Terézie sa domy neopravovali v historicky starších štýloch," pripomína Beňuška.
Debničky, ktoré produkujú?
Väčšina priemyselných budov sa aj pred krízou stavala ako kruto účelové stavby hangárovitého typu bez akejkoľvek estetiky. No našťastie sa už aj na Slovensku dajú nájsť príklady architektúry, ktorá je súčasťou imidžu danej firmy a ktorá má šancu stať sa aj atraktívnou dominantou svojho okolia.
„Mnohí investori si uvedomujú hodnotu kvalitnej architektúry. Je to aj vizitka ich biznisu," hovorí architekt Kalin Cakov, ktorý má so svojím tímom v súťaži realizáciu vinárskeho komplexu pre spoločnosť In Vino v Modre. Náročný proces vzniku tejto budovy hovorí za seba.
Na koncepte začali architekti robiť štyri roky pred samotným projektovaním. „Na základe vysokých nárokov investora sme niekoľkokrát na vlastné náklady navštívili kapskú oblasť Stelenboch Južnej Afriky, kde sme si prezreli stovky svetoznámych vinárstiev. Učili sme sa od technológov a architektov recept na dobré vinárstvo, vnímali sme tamojší genius loci. Na vlastné náklady sme si dokonca zavolali aj konzultantov z partnerského architektonického štúdia z Južnej Afriky," spomína Cakov.
Navštívili aj mnohé európske vinárske oblasti v Rakúsku, Taliansku, Francúzsku či v tokajskej oblasti. Perfekcionalizmus investora viedol k vypísaniu medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorú napokon ateliér Cakov&Partners po troch kolách vyhral.
Projektovanie komplexu trvalo rok a pol, jeho výstavba ďalšie dva roky. Výsledok je však nadštandardný nielen v slovenskom kontexte. Najlacnejší však určite nebol.
Trh už asi nikdy nebude taký hektický
S predsedom Slovenskej komory architektov JURAJOM ŠUJANOM
Ako ovplyvňuje hospodárska kríza architektúru?
Ekonomická kríza sa prejavuje predovšetkým výrazným útlmom investičnej aktivity developerov a stavebníkov, odklonom od veľkých polyfunkčných komplexov k solitérnym budovám, od novostavieb k rekonštrukciám a úpravám interiérov. Vidno to aj na štruktúre nominovaných diel, kde sa objavuje iba jedno polyfunkčné centrum - Eurovea v Bratislave.
Sú architekti prvými obeťami znižovania nákladov?
Takto by som to nevidel. Znižovanie nákladov nie je automaticky negatívom. Je však pravdou, že súčasný útlm núti hľadať úsporné riešenia, obmedzuje výber materiálov, pričom tiež znamená nedostatok práce pre architektonické kancelárie, zostrenie konkurenčného prostredia a tlak na znižovanie ceny práce aj pre architektov.
Núti kríza architektov pristupovať kreatívnejšie k využívaniu zdrojov, alebo ich len jednoducho obmedzuje?
Jej bočným produktom je aj uvážlivejšie narábanie s investičnými prostriedkami. Navyše je opäť viac priestoru venovať sa jednotlivým zákazkám menšieho rozsahu. Aj vďaka tomu sa dôraz postupne začína presúvať na kvalitu detailu a jeho remeselného vyhotovenia.
Aká je situácia na realitnom trhu dnes?
V roku 2007 som vravel, že stavebný boom nepotrvá večne. Dnes zas môžem povedať, že po dvoch rokoch masívneho prepadu vidno prvé opatrné náznaky opätovného rastu. Trh však pravdepodobne už nikdy nebude taký hektický, ako sme toho boli svedkami pred jeho zrútením. Ale to je asi dobre aj pre vzhľad našich miest a kvalitu života v nich.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
