Zákon o štátnych symboloch ani Ficov protizákon o občianstve zatiaľ vládna štvorka nechce a nevie zmeniť. Most chcel mať v programovom vyhlásení zmenu zákona o štátnych symboloch. SDKÚ, SaS a KDH to odmietli.
BRATISLAVA. Nová koalícia krátko po voľbách objavuje národné cítenie podobné predchádzajúcej vláde. SDKÚ, KDH a SaS odmietli požiadavku MostaHíd, aby sa do programového vyhlásenia novej vlády dostala aj zmena „zjemneného" vlasteneckého zákona.
Za vlastenectvo v školách sa postavil aj podpredseda parlamentu a šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský, ktorý ešte v apríli o zákone odmietol hlasovať, podobne ako ostatní poslanci SDKÚ a KDH.
„Je to o tom, či chceme, alebo nechceme budovať silný vzťah k vlastenectvu," reagoval na sťažnosti riaditeľov škôl, ktorí na povinné štátne symboly do každej triedy podľa zákona nemajú peniaze.
Predsedovi KDH Jánovi Figeľovi pritom na pôvodnom návrhu zákona z dielne SNS prekážalo práve to, že vlastenectvo vnucoval. Koalícia nemá dostatok hlasov ani na zmenu Ficovho protizákona, ktorý reagoval na maďarské dvojaké občianstvo. Ten zasa bráni Igor Matovič, líder štvorice Obyčajných ľudí, bez ktorých nemá koalícia väčšinu.
Vládna štvorka chce Ficov zákon zmeniť, no nevie sa dohodnúť ako. Proti riešeniu SDKÚ, aby Slovensko udelenie maďarského občianstva svojim občanom neuznalo, je aj KDH.
Ficov vlastenecký zákon začne platiť 1. septembra a okrem povinnosti hrať hymnu na začiatku a na konci školského roka či pred športovými podujatiami ustanovuje aj povinnosť školám mať v každej triede zástavu, text hymny a preambuly a ministrovi školstva ukladá povinnosť výchovu k vlastenectvu zaradiť do štátneho vzdelávacieho programu škôl.
„Náš názor je aj v súčasnosti taký, že zákon treba upraviť. Mali sme to vo volebnom programe, aj keď sa pripravovalo programové vyhlásenie vlády. Žiaľ, ostali sme osirotení a museli sme sa podriadiť vôli väčšiny. Koaliční partneri zmenu zákona odmietli," hovorí László Nagy, člen predsedníctva strany Most.
Zhoda v koalícii nehrozí
Hoci za vládnu novelu zákona o štátnych symboloch sa v apríli nepostavil ani Pavol Hrušovský z KDH, ktorý sa vtedy spolu s celým klubom zdržal hlasovania, dnes jej ustanovenia bráni.
„Vzťah k vlastenectvu sa nemôže budovať na nedostatku finančných prostriedkov a je smiešne, ak niekto hovorí, že nemá za čo kúpiť štátny symbol do školy, kde by mal byť umiestnený," kritizuje sťažnosti škôl na nedostatok financií na nákup panelov so štátnymi symbolmi.
Ján Figeľ pritom o vlasteneckom zákone z dielne SNS, ktorý napokon nahradila novela zákona o štátnych symboloch od bývalého premiéra Roberta Fica, povedal, že „sme za vlastenectvo, ale úprimné a triezve, bez donútenia".
Aj keď zákon o štátnych symboloch nepovažuje Hrušovský za prioritu vlády, vie si predstaviť, že by sa k nemu koalícia neskôr vo volebnom období vrátila. Pripúšťa to aj predseda SaS Richard Sulík, dohodu o ďalších krokoch však podľa neho treba najprv nájsť v rámci koalície.
Premiérka Iveta Radičová ani minister školstva Eugen Jurzyca dôvod na otváranie zákona nevidia. Premiérka školám odporúča, aby symboly nechali nakresliť deťom, tie však do školských lavíc zasadnú až deň po vstupe zákona do platnosti.
Takto vyrobené symboly by boli podľa právnika Borisa Baloga v poriadku len vtedy, „ak by spĺňali rozmerové i farebné náležitosti stanovené právnym predpisom".
Zákon zmeniť nestihnú
Minister Jurzyca neplánuje nielen zmenu zákona, ale ani smernice, ktorá upravuje presné rozmery zástav či textov preambuly a hymny do tried - z časových dôvodov. A to aj napriek tomu, že by to riaditeľom škôl uľahčilo ich zaobstaranie. Mohli by si ich napríklad vyrobiť svojpomocne.
„Myslím si, že štátne symboly sú dôležité rovnako ako logá firiem, obrúčky manželov. Niečo hovoria. Dvojkríž, ak nesymbolizuje tunelovanie, kradnutie, ale poctivú hru, je v poriadku," hovorí minister.
Z časového hľadiska sa zmena zákona do 1. septembra nedá stihnúť ani podľa právnika. „Bolo by to možné len za cenu skráteného legislatívneho konania," hovorí Balog. Koalícia však s takýmto postupom vôbec nepočíta.
Bez podpory koaličných partnerov situáciu nezachráni ani poslanecký návrh priamo v parlamente, hovorí Nagy. Takýto postup si však vie predstaviť poslanec Peter Osuský (OKS), ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke Mosta-Híd.
„Bol by som rád, ak by sa jednotlivý poslanec alebo aj skupina poslancov rozhodli predložiť novelu tohto zákona. Ctím symboliku, a táto problematika mi je blízka. Nevidím problém ani v tom, aby som sa aj ja, či viacerí poslanci, na to podujali," hovorí poslanec s tým, že dovtedy musí školám stačiť prísľub ministra, že štátne symboly zatiaľ nikto kontrolovať nebude.
Pred parlament zvolal na protest proti vlasteneckému zákonu stovky ľudí, Svätopluka na Hrade oblepil kartónom. Aktivista ROBERT MIHÁLY je aj z novej vlády sklamaný.
Aj po vašom proteste prešiel vlastenecký zákon v miernejšej podobe - ako novela zákona o štátnych symboloch. Je tento zákon pre vás priateľný?
„Zákon, ktorý navrhla SNS, bol vyslovene akt nacionalizmu. Ale aj v okresanom zákone zostáva tá skrytá ideová podstata. Stalo sa z toho niečo smiešne a nezmyselné. Sme za zrušenie zákona. Načo riešiť vlastenectvo zákonom? Je to na smiech."
Nová vláda, ktorá vtedy zákon označila za zlý a hlasovanie odignorovala, ho teraz nechce zrušiť. Čo si o tom myslíte?
„Zo zákona je už neskutočná fraška. Najprv som počul, že na zníženie nákladov na aparatúru budú žiaci hymnu spievať, teraz zase, aby sa nemuseli nakupovať zástavy a štátne znaky, ich majú vyrábať žiaci. Som sklamaný z postoja novej vlády. Už vtedy mnoho poslancov zákon kritizovalo a vyslovovalo sa proti nemu. Dokonca Béla Bugár prišiel medzi nás počas protestu a tvrdil, že je za zrušenie toho zákona. Netuším, prečo sa vláda rozhodla inak."
Neuvažujete, že sa opäť ohlásite?
„Ale áno, rozmýšľali sme o tom, ako sa k tomu ešte vyjadriť. Je možné, že pripravíme buď nejaký protest alebo inú akciu 1. septembra, keď zákon vstúpi do platnosti a začne sa školský rok."
Autor: zp
