Stačil by zlomok sumy vyzbieranej na sochu Svätopluka, aby sa zreštauroval veľkomoravský veľmožský dvorec pri Ducovom z polovice 9. storočia. Kým nádvorie Bratislavského hradu nemá s kniežaťom žiadnu historickú súvislosť, tu sa stopy zhodujú v čase aj priestore.
No to, čo sa napríklad vo Veľkej Británii uctieva ako Stonehenge, je u nás v dezolátnom stave.
Blízko slávnej Venuše
Dedina Ducové je sedem kilometrov od Piešťan. Hneď vedľa sú Moravany, kde objavili známu Moraviansku venušu, vyrezanú z mamutieho kla. Veľkomoravský veľmožský dvorec je iný prípad, vraj ani niektorí domáci netušia, aký poklad majú kúsok od ich domov.
Tí znalí vás však navigujú bezpečne i srdečne. Jednoznačný odkaz znie - auto nechajte pri posledných domoch a ďalej choďte pešo. Hore vylezie iba terénne.
Majú pravdu. Miesto na parkovanie nie je. Na to, aby ste zočili navigačné tabule, musíte byť dobrý prieskumník, sú totiž zarastené popínavými kríkmi. Peši ideme pár sto metrov, cesta je vymletá, počas dažďov sa vraj dole kopcom lialo obrovské množstvo bahna.
Briežok je voľný, po lesíku a čarovných poliach zazrieme drevené ohradenie pamiatky. Nič nenasvedčuje tomu, že stúpame na miesto s vychýreným výhľadom.
Prítomnosť histórie a devastácie
Z druhej strany je Kostolec. Nie je to vrch, ale vápencový ostroh. Prechádzame cez vodnú priekopu a škriabeme sa po obrannom vale.
Výhľad je naozaj krásny. Veľké skaly, drevené ohradenie z kolov, vstupná brána a hlavne základy rotundy. História je prítomná. Ale ešte niečo je prítomné, zlý pocit, že to už bolo pekne dávno, čo bol objekt zreštaurovaný.
Pováľané hradby, vysoká tráva, nečitateľné informačné tabule (v slovenčine a nemčine), dve úplne prázdne tabule, ktovie načo tu sú. Možno práve na nich mal byť zoznam vzácnych nálezov, ktoré sa tu vykopali a dnes sú v múzeách v Piešťanoch, Nitre a v klenotnici na Bratislavskom hrade - množstvo bronzových a kostených predmetov, alebo 28 hrobov, z ktorých 22 spadá do obdobia existencie dvorca - asi 80 až 90 rokov.
Objaviteľ hrobov
„Ducová patrí medzi najvýznamnejšie archeologické objavy u nás," hovorí objaviteľ dvorca profesor Alexander Ruttkay, pod vedením ktorého sa tu uskutočnil výskum po tom, čo sa pri rozširovaní kameňolomu v 60. rokoch našli hroby .
„Svedčí to o spoločenskom vývoji v období Veľkej Moravy - popri kniežati a ústrednej moci vznikla vrstva veľmožov, ktorí si stavali vlastné sídla a mali aj vlastnú vojenskú družinu. Hroby družiny sa odkryli v okolí rotundy. Obydlia boli veľmi vyspelé. Na rotunde boli znaky kresťanstva z obdobia pred Cyrilom a Metodom."
Profesor Ruttkay chodí na Kostolec pravidelne. Súčasný stav ho neteší. „Je to výsledok neusporiadaných vlastníckych vzťahov v poslednom období. A vraj nie sú peniaze. Ale tie neboli, čo sa pamätám nikdy, na druhej strane fungovala obrovská súdržnosť ľudí, finančne prispieval kameňolom, techniku poskytovalo miestne poľnohospodárske družstvo, pomáhali piešťanské Balneologické múzeum, Slovenská akadémia vied."
Vďaka tomuto nadšeniu dnes vraj nie je na mieste pamiatky veľká jama - pôvodne sa mal celý kopec vyťažiť, lebo obsahuje cenný brizolit. Momentálne nemá kto objekt udržiavať. Je to škoda, lebo ide o pamiatku obrovskej hodnoty, ktorá má aj v zahraničnej odbornej literatúre vysokú citovanosť.
Majetok cirkvi
Zástupkyni starostky sa do debaty o vlastníckych záležitostiach veľmi nechce, odkazuje ma na Vladimíra Krupu, riaditeľa Balneologického múzea v Piešťanoch, ktoré sa roky staralo o údržbu objektu.
„Pozemok patrí rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Moravany. Vlastne sme sa starali o cudzí majetok a to nie je riešenie," hovorí riaditeľ múzea Vladimír Krupa.
Od roku 2004 do decembra minulého roku sa hľadal systém starostlivosti o pamiatku a jej financovania. Minulý rok v decembri vyhlásila obec Ducové, že chce pamiatku prevziať a ponúkla cirkvi náhradu. Podľa starostky však jednania stroskotali na tom, že cirkev vyžadovala pozemky s inžinierskymi sieťami.
„Ešte predtým som cirkvi navrhoval, aby pozemok previedli múzeu za symbolickú sumu. S tým nesúhlasili, navrhovali, aby sme si ho prenajímali. To by však nebolo riešenie. Na získanie grantov potrebujete mať list vlastníctva. Cirkev ako keby si neuvedomovala, že toto nie je lukratívna komodita. Na Kostolci nemôžu nič stavať - dvorec je chránená kultúrna pamiatka. Takže miesto sa nedá reálne využiť," opisuje starosta.
Pritom Kostolec by podľa neho ako pútnické miesto mohol byť pre cirkev dosť atraktívny. „Výborné riešenie by bolo aj to, keby Kostolec získala obec. Mne je jedno, ako sa to vyrieši, dôležité je, aby sa pamiatke znova poskytla starostlivosť," uzatvára starosta.
Veľmožský dvorec pri Ducovom
- Mocenským centrom sa stal po oslabení oproti ležiaceho hradiska v Pobedíme.
- Pod vedením Alexandra Ruttkaya sa uskutočnil v rokoch 1968 - 1975 rozsiahly výskum.
- Pri Ducovom sa našli nálezy už z mladšej doby bronzovej, hradisko z obdobia velatickej kultúry a úlomok panciera z obdobia trójskej vojny.
- Priamo vo veľmožskom dvorci sa našlo 149 zlomkov bronzov, z toho 119 kosákov, sekerky, ihlice, spony a fragment bronzového panciera.
- Z 28 objavených hrobov sú len tri ženské a tri detské.
- V roku 1990 bolo toto miesto vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, čo nebýva v prípade archeologických nálezov obvyklé. Uskutočnila sa rekonštrukcia a pamiatka bola ošetrovaná až do roku 2000.
Beata
Balogová
