BRATISLAVA. o československé. Práve tento dekrét podľa historikov vytvoril predpoklad pre budúci odsun, počas ktorého opustili Československo zhruba tri milióny Nemcov.
Hoci sa o Benešových dekrétoch hovorí predovšetkým v súvislosti s dodnes diskutovaným povojnovým odsunom, jeho samotného sa žiadny dekrét priamo netýkal. Povojnovým usporiadaním sa zaoberala začiatkom augusta 1945 postupimská konferencia víťazných mocností a tie sa v spoločnom komuniké zhodli, že "bude potrebné pristúpiť k prevedeniu obyvateľstiev nemeckých zostávajúcich v Poľsku, Československu a Maďarsku do Nemecka". V rovnaký deň potom prezident Beneš podpísal dokument číslo 33/1945 o odobratí československého občianstva.
Výnimku dostali ľudia, ktorí "zostali verní Československej republike, nikdy sa neprevinili proti národom českému a slovenskému a buď sa činne zúčastnili boja za jej oslobodenie, alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom". Kto si chcel overiť, či jeho občianstvo zostáva zachované, musel do šiestich mesiacov podať žiadosť u príslušného okresného národného výboru alebo u zastupiteľského úradu (pokiaľ býval v cudzine). O žiadosti potom rozhodoval krajský výbor na návrh okresného výboru.
Tento dekrét stratil svoju ústavnú povahu prijatím ústavy v roku 1948 a na základe vládneho nariadenia z roku 1949 bolo československé občianstvo v individuálnych prípadoch vrátené. V roku 1953 bol potom prijatý zákon, podľa ktorého osoby nemeckej národnosti, ktoré v súlade s dekrétom 33/1945 stratili občianstvo a mali bydlisko na území Československej republiky, sa stali československými občanmi.
Nemcov a Maďarov sa okrem dekrétu o občianstve týkali hlavne Benešove dekréty o konfiškácii majetku, o potrestaní nacistických zločincov, o konfiškácii pôdy a o pracovnej povinnosti osôb zbavených občianstva. Na ich základe prišli o pôdu a majetok, boli súdení pred ľudovými súdmi a museli vykonávať nútené práce. V decembri 1945 odhadli československí predstavitelia hodnotu vyvlastneného nemeckého majetku na 300 miliárd korún.
Údaje o celkovom počte odsunutých Nemcov sa líšia, väčšinou sa ale výsledné číslo blíži k trom miliónom. V publikácii Odsun Nemcov z Československa 1945 - 1947 (1991) sa uvádza, že na území okupovaného Nemecka bolo k októbru 1946 odsunutých 2,402.600 sudetských a karpatských Nemcov. V Rakúsku podľa uvedenej publikácie žilo 175.000 a v ostatných krajinách približne 15.000 Nemcov z ČSR.
Historik Karel Kaplan tvrdí, že z Československa bolo odsunutých 2,256.00 Nemcov a 660.000 ho opustilo pred januárom 1946, ako začal organizovaný odsun. Z československej historickej štatistickej ročenky (1985) vyplýva, že počet Nemcov v krajine v roku 1947 klesol oproti roku 1937 o 3,140.000. Medzi májom a júnom 1945 tiež opustilo Slovensko zhruba 32.000 Maďarov. Podľa dohody o výmene obyvateľstva z februára 1946 sa zo Slovenska do Maďarska a naopak presťahovalo 73.000 ľudí.
Po roku 1989 sa téma Benešových dekrétov stala jednou z často diskutovaných otázok v česko-nemeckých a česko-rakúskych vzťahoch a bola využívaná i v domácej politike týchto krajín. V januári 1997 bola podpísaná spoločná Česko-nemecká deklarácia o vzájomných vzťahoch a ich budúcom rozvoji. Obe krajiny sa navzájom ospravedlnili za príkoria minulosti a zaviazali sa, že budú rešpektovať právny poriadok druhého štátu.
