BRATISLAVA. Blížiaca sa schôdza Národnej rady SR, na ktorej prednesie kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) svoje Programové vyhlásenie a bude sa uchádzať o dôveru zákonodarného zboru, zrejme zostane bez účasti prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Jeho kancelária dnes pre TASR potvrdila, že hlava štátu sa do parlamentu nechystá.
Gašparovič pred štyrmi rokmi v rámci rovnakej schôdze medzi poslancov zavítal. Programové vyhlásenie vtedajšej vlády Roberta Fica (Smer-SD) označil za veľmi ambiciózne z pohľadu sociálneho postavenia občanov. "A sociálne postavenie, jeho vylepšovanie prakticky vždy znamená aj väčšie výdavky. Takže držím vláde palce, aby sa jej to podarilo bez veľkého nárastu výdavkovej časti," uviedol v auguste 2006.
Rokovanie o vládnom programe sa začne v utorok (3.8.) popoludní a SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd by ho mali napokon presadiť bez väčších problémov. Otáznik, ktorý visel nad štvorčlennou skupinou poslancov Obyčajní ľudia združených okolo Igora Matoviča (SaS), by mal byť po dnešku zažehnaný. S predsedom strany Richardom Sulíkom sa im podarilo podpísať dohodu, že program SaS bude rozšírený o tie body Obyčajných ľudí, s ktorými strana súhlasí. Zároveň platí, že Obyčajní ľudia do konca volebného obdobia nevystúpia z klubu SaS. Ak by tak urobili, vzdajú sa poslaneckého mandátu. V prípade, že by "matovičovci" hlasovali proti programovému vyhláseniu vlády, koalícii by ostávajúcich 75 hlasov nestačilo.
Ako prvá v rámci tretej schôdze NR SR vystúpi premiérka Radičová, ktorá program svojej vlády prednesie. Následne bude rokovanie prerušené, aby mohli o dokumente rokovať parlamentné výbory. Zasadnutie bude pokračovať v stredu 4. augusta, kedy budú mať poslanci priestor na svoje vystúpenia v pléne. Potom by mali pristúpiť k samotnému schvaľovaniu Programového vyhlásenia vlády SR a vyslovovaniu dôvery exekutíve. Koalícia určite nemôže počítať s hlasmi opozičných klubov Smeru-SD a SNS.
Ficova strana je presvedčená, že súčasné koaličné strany pri tvorbe vyhlásenia bezprecedentne odignorovali svoje volebné programy. Dokument označil za dôkaz toho, že Slovensko sa vydalo cestou deregulácie, privatizácie, liberalizácie a oslabovania sociálneho štátu. Považuje ho za generálny podraz na voličoch, avšak nie iba na vlastných, ale na všetkých. Expremiér zdôraznil, že svoje volebné programy ani nikdy nechceli reálne napĺňať, keďže boli v príkrom rozpore s hodnotami, ktoré predstavujú. Podobný názor zastáva aj prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Tvrdí, že programové vyhlásenie vlády obsahuje minimum z toho, čo koaličné strany sľubovali svojim voličom.
Program súčasnej koalície vychádza z téz, na ktorých sa štvorkoalícia dohodla už 22. júna, teda desať dní po parlamentných voľbách. Podľa premiérky dokument realisticky reaguje na sociálnu situáciu občanov a ekonomickú situáciu SR. Okrem iného má pomôcť čo najlepšie riešiť dopad hospodárskej krízy. Radičová ho nepovažuje za programové vyhlásenie radikálnych reforiem. Dokument sa dotýka okruhov, ktorými sú prosperujúci štát a s tým súvisiaci ekonomický rast. Zvyšovaniu dôveryhodnosti jednotlivých inštitúcií štátnej a verejnej správy sa venuje časť, týkajúca sa demokratického štátu. Zahŕňa opatrenia na znižovanie korupcie a klientelizmu či zmeny vo verejnom obstarávaní.
Pred štyrmi rokmi došlo pri schvaľovaní programového vyhlásenia vtedajšej vlády k nečakanej udalosti, keď na hlasovaní chýbal predseda koaličnej ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Dôvodom boli údajné problémy s parkovaním. Aj napriek tomu NR SR schválila programové vyhlásenie a kabinetu vyslovila dôveru 80 hlasmi zo 135 prítomných poslancov.
