Agentúrne texty sme o 20:33 nahradili autorským textom SME.
BRATISLAVA. Hoci Mostu-Híd sa podarilo zachovať post vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny napriek zámerom časti koalície a získať preň aj právomoci v oblasti menšinovej kultúry a školstva, vo viacerých otázkach ostal osamotený.
Do vládneho programu, ktorý ide v stredu do parlamentu, nepresadili prijatie zákona o právnom postavení menšín či vznik Úradu pre menšiny.
Koalícia nesúhlasila ani so zrušením novely zákona o štátnych symboloch, ktorá od septembra prikazuje školám vyvesiť v triedach zástavu, text hymny a preambuly ústavy, do osnov zaradiť aj výchovu k vlastenectvu, či hrať hymnu pred každým športovým podujatím.
Proti bolo KDH
„Vlastenectvo sa nedá vynucovať zákonom. Žiaľ, boli sme prehlasovaní, proti bolo najmä KDH,“ povedal včera vicepremiér Rudolf Chmel z MostaHídu. Zákon obhajuje aj minister školstva Eugen Jurzyca z SDKÚ.
"Kto to zmení, keď nie oni?", pýta sa Lukáš Fila.
KDH zatiaľ brzdí aj zmenu ďalšieho sporného zákona, ktorý presadil Smer. Hnutiu sa nepozdáva zámer zrušiť protiopatrenie k maďarskému zákonu o dvojakom občianstve, za ktoré v máji hlasovali aj jeho poslanci. Zákon oberá o slovenské občianstvo tých, čo žiadajú o občianstvo iného štátu.
„Maďarský zákon ešte ani nenadobudol účinnosť a my už zbavujeme občianstva tisíce ľudí, ktorí požiadali o občianstvo v iných krajinách,“ upozorňuje Chmel. Navrhuje našu novelu zrušiť.
Maďari by nemali robiť aktívny nábor
Slovensko a Maďarsko by namiesto toho mali uzatvoriť dohodu: Maďari nebudú u nás robiť aktívny nábor a občianstvo budú udeľovať len na individuálnom základe. My sa zas zaviažeme, že Maďarov nebudeme pre občianstvo diskriminovať.
Aj tu Most-Híd naráža na SDKÚ, ktorá presadzuje vlastné riešenie – zákon, že Slovensko neuznáva maďarský zákon na našom území. „Bude to ešte predmetom dosť ostrých vnútrokoaličných rokovaní,“ priznáva Chmel.
Presadiť chce aj možnosť viac používať menšinové jazyky v úradnom styku. Dosiaľ mohli iný jazyk používať iba obyvatelia obcí, kde menšina tvorí aspoň 20 percent. Chmel chce hranicu znížiť na 10 percent. „Zatiaľ sme o tom nerokovali, počkáme si na jeho návrh,“ hovorí poslankyňa KDH Jana Žitňanská.
Vicepremiér sa ospravedlní za zlyhania štátu
BRATISLAVA. Nový étos a politická kultúra – to pri predstavovaní vládneho programu hlásal vicepremiér pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd).
Začať chce ospravedlnením sa ľuďom, ktorým ublížil štát. „V najbližšom čase urobím audit káuz, pri ktorých mohlo dôjsť k zásahu do dôstojnosti človeka zo strany štátu. Tam, kde štát zlyhal, treba urobiť nápravu.“
Ako príklad spomenul rómskych chlapcov, ktorých vlani týrali košickí policajti. Ospravedlní sa zrejme aj študentke Hedvige Malinovej, ktorú krátko po voľbách roku 2006 údajne napadli dvaja muži, pretože v parku telefonovala po maďarsky.
„Bola obvinená predstaviteľmi bývalej vlády z poškodzovania záujmov republiky a ani po štyroch rokoch orgány činné v trestnom konaní neprejavujú záujem o tento prípad, to považujem za neprípustné,“ tvrdí Chmel.
(mp)

Beata
Balogová
