BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu (MKCR) SR ušetrilo za niekoľko dní od nástupu nového ministra vyše jeden milión eur. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol minister Daniel Krajcer. Stalo sa tak na základe zrušenia niektorých neefektívnych verejných obstarávaní uzavretých ešte za predchádzajúceho vedenia.
Efektívne narábanie s verejnými prostriedkami je jednou z priorít Krajcera na najbližšie štvorročné obdobie. S tým podľa jeho slov začal konať od prvého dňa, čo sa ujal svojej funkcie a dal preveriť všetky zmluvy uzatvorené tesne pred júnovými voľbami. Išlo napríklad o kontrakt na digitalizáciu v objeme 170 miliónov eur, ktorý bol uzavretý deň pred voľbami (11.6.).
"Ďalšia rámcová zmluva, ktorá sa týka tohto procesu na výpočtovú techniku, bola uzavretá päť dní predtým v objeme 41 miliónov eur," vymenoval šéf rezortu kultúry.
Ochranu pamiatok majú sprísniť
Veľké dohody budú ešte analyzovať právnici, keďže ide, ako Krajcer zdôraznil, o obrovské finančné prostriedky. "A tu jednoducho ministerstvo nemôže urobiť chybu," objasnil. Do budúcna prisľúbil zverejnenie zmlúv. Také, do ktorých verejnosť nebude môcť nahliadnuť, MKCR uzatvárať nebude.
Ministrovi sa tiež nepáči, ako sa dlhodobo pristupuje ku kultúrnym pamiatkam, preto rezort pripravuje úpravu legislatívnych noriem ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva. Tým by sa mali vyjasniť problémy s pozemkami. "Nie je to len o peniazoch," zdôraznil s tým, že okrem financií zo štátneho rozpočtu či zdrojov EÚ má ambíciu naštartovať aj proces efektívnejšej komunikácie so súkromným sektorom.
Štátne médiá čakajú zmeny
Pripravuje tiež komplexnú reformu verejnoprávnych médií. Programové vyhlásenie hovorí o zrušení koncesionárskych poplatkov. Krajcer ale reformu nevníma iba cez oblasť financovania, ale cez ucelenú koncepciu rozsahu a obsahu ich vysielania. Pred jej vypracovaním plánuje komunikovať s odbornou verejnosťou. Potrebné je podľa neho garantovať aj politickú priechodnosť. "Chcem, aby bola najskôr dohoda o tom, čo sa bude financovať, v akom rozsahu a s akým obsahom. Kým sa toto neudeje, tak sú neaktuálne otázky týkajúce sa personálneho obsadenia," upozornil.
Transformácia na základe programového vyhlásenia čaká aj Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. Minister poznamenal, že v tomto prípade existuje niekoľko modelov. Jednou z možností je pretransformovanie na akciovú spoločnosť s účasťou štátu či vytvorenie tlačového a informačného inštitútu. "Prikloníme sa k tomu, čo budeme považovať za efektívne," podotkol.
Krajcer požaduje nielen od svojich kolegov, ale i riaditeľov zriaďovateľských organizácií dynamiku, kompetentnosť a zodpovednosť. Na tomto základe uskutočnil niektoré personálne zmeny. Do funkcie štátnej tajomníčky MKCR SR napríklad nastúpila Natália Cehláriková.
V Audiovizuálnom fonde si prideľovali zakázky
Audiovizuálny fond nebude pokračovať v súčasne nastavenom modeli fungovania, keďže spôsob, akým sa rozhoduje o prideľovaní finančných prostriedkov, nie je v poriadku. Základnou ambíciou ministra kultúry a cestovného ruchu Daniela Krajcera je zmena legislatívy.
Vznik fondu privítal a bude presadzovať jeho ďalšie pôsobenie, chce však vymyslieť spravodlivejší a efektívnejší model jeho fungovania. Minister priznáva, že to bude náročné, keďže na Slovensku nie je tak veľa nezávislých producentov, ktorí by neboli zainteresovaní na viacerých audiovizuálnych projektoch. "V Rade fondu sú ľudia, ktorí rozhodujú aj o svojich projektoch a prideľujú peniaze svojim projektom," poznamenal s tým, že takto nastavený systém sa musí zmeniť.
Ešte v máji sa na vtedajšieho ministra kultúry Mareka Maďariča obrátili signatári Výzvy Audiovizuálnemu fondu, aby odvolal predsedu Rady Patrika Pašša, prípadne zvážil zodpovednosť ďalších zástupcov deväťčlennej Rady. Za problematické považovali otázku konfliktu záujmov v komisiách a v Rade Audiovizuálneho fondu. Podľa nich 20 percent všetkých pridelených prostriedkov v prvom programe putovalo pre spoločnosti predsedu a podpredsedníčky Rady Petronely Kolevskej. To vyvolalo medzi tvorcami negatívnu odozvu, ktorá prerástla do protestu. Maďarič reagoval, že vyhovieť tejto žiadosti by znamenalo konať v rozpore so zákonom aj s kompetenciou ministra.
Zastavil výzvy na predkladanie žiadostí
Krajcer zastavil výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie financií z fondu týkajúce sa podpory vlastnej tvorby a výroby programov. Záujemcovia sa môžu hlásiť do výzvy digitalizácie kín, keďže túto oblasť nepovažuje za problematickú. "Ostatné výzvy v súčasnom režime pokračovať nebudú," prízvukoval.
Zákon o Audiovizuálnom fonde nadobudol účinnosť 1. januára minulého roka. Nahradil tak doterajší grantový program ministerstva kultúry na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Fond získava zdroje zo štátneho rozpočtu, ale aj z neštátnych subjektov, ktoré vo svojom podnikaní používajú audiovizuálne diela. Ide o STV, súkromné televízie, prevádzkovateľov kín, distribútorov audiovizuálnych diel a prevádzkovateľov retransmisie.
Krajcer nevie, čo s jazykovým zákonom
Ministerstvo kultúry bude meniť jazykový zákon. Nechce však povedať kedy, ani ako.
BRATISLAVA. Nekodifikované názvy ulíc, vysielanie obecného rozhlasu len v maďarčine či jazykové chyby v úradných rozhodnutiach. Aj takéto prípady má práve na stole jazyková polícia ministerstva kultúry.
Hoci programové vyhlásenie novej vlády sľubuje zmenu jazykového zákona a odstránenie reštrikcií tak, aby „rešpektovali ľudské aj menšinové práva“, ministerstvo zatiaľ jasnú predstavu o zmene zákona nemá.
„Naše ministerstvo bude aj naďalej zabezpečovať rozvoj a ochranu štátneho jazyka s tým, že to nepôjde na úkor národnostných menšín,“ hovorí minister kultúry z SaS Daniel Krajcer.
Jazykový zákon podľa neho upravia tak, aby sa zabránilo šikanovaniu občanov a národnostných menšín. „To je presná formulácia z programového vyhlásenia a z toho vyplýva náš záväzok, že sa tento zákon bude novelizovať.“
Či to znamená, že zo zákona vypadnú len problematické pokuty až do výšky päťtisíc eur, alebo sa zmenia aj ďalšie kritizované ustanovenia, ako napríklad povinnosť dať schváliť texty na pamätných tabuliach ministerstvu, Krajcer nespresnil.
Konkrétnejšiu predstavu o zmene zákona má podpredseda vlády pre menšiny Rudolf Chmel. „Zákon o štátnom jazyku je potrebné novelizovať nielen v oblasti týkajúcej sa sankcií a dohľadu, ale vo všetkých ustanoveniach, ktoré obmedzujú slobodu prejavu, zasahujú do súkromia, autorských práv, vnútorného života komunít alebo majú retroaktívny účinok,“ povedal.
