MALÁ LODINA. Po záplavách z prelomu mája a júna prišiel štátny podnik Vodohospodárska výstavba s ponukou, že spojí sily odborníkov vrátane mimovládnych organizácií. Doteraz to nebolo zvykom a návrhy na protipovodňové opatrenia sa výrazne líšili.
„Teší ma, že namiesto dôsledkov povodní sa začíname konečne zaoberať ich príčinami,“ hovorí Michal Kravčík z mimovládnej organizácie Ľudia a voda. Záujem podniku o spoluprácu ho prekvapil.
Uplynulé dva dni strávil tím špecialistov Vodohospodárskej výstavby a Slovenského vodohospodárskeho podniku vo viacerých východoslovenských obciach, ktoré povodne postihli. S ochranármi sa snažili hľadať konkrétne riešenia, ktoré by zmiernili riziká záplav a ich dôsledky.
Začnú pod Ružínom
Prvý pokus o komplexnú protipovodňovú ochranu plánujú urobiť v obci Malá Lodina pod nádržou Ružín. Pri väčších zrážkach ju stále ohrozuje rieka Hornád a voda z okolitých kopcov.
„Zákon, ktorý hovorí o protipovodňovej ochrane, obsahuje množstvo opatrení. My ich chceme konečne dostať do praxe,“ vysvetlil generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Marián Hvizdoš.
Šéf štátneho podniku, ktorý ochranári často označujú za „betonársku loby“, na rozdiel od predchodcu Júliusa Bindera hovorí, že efektívne riešenia môže priniesť len spájanie síl vrátane úzkej spolupráce s aktivistami. Ciele sú podľa neho rovnaké, treba však hľadať spoločný jazyk.
Hvizdoš pripúšťa, že aj alternatívne riešenia môžu prispieť k zníženiu rizík povodní. „Myslím si, že myšlienky a nápady, ktoré napríklad razantne presadzuje Michal Kravčík, sa dajú uplatniť v praxi a za relatívne málo peňazí dokážu priniesť zaujímavé výsledky. Aj keď to nie je jediné riešenie.“
Podnik je podľa neho pripravený prispieť na niektoré projekty a v praxi ich overiť. Jedným z nich je snaha zadržať vodu v krajine, čo je podľa Kravčíka pre predchádzanie záplavám kľúčové. Bývalé vedenie Vodohospodárskej výstavby odmietlo s jeho mimovládnou organizáciou komunikovať, projekt komplexnej obnovy povodí spolu s časťou odborníkov skôr zosmiešňovalo.
Kravčík je opatrný
„Nechcem robiť predčasné závery,“ hovorí Kravčík. Ohrozeným ľuďom by však podľa neho spolupráca na revitalizácii povodí pomohla. „Výlučne prehlbovaním a rozširovaním korýt riek a potokov, zvyšovaním a spevňovaním hrádzí a výstavbou priehrad povodniam nezabránime.“
Dedinu začiatkom júna voda z okolitých kopcov zavalila stovkami ton štrku, ohrozovala domy, zosuv pôdy zničil časť cintorína a vodovod. Po povodniach spolu s dobrovoľníkmi z organizácie Ľudia v ohrození už stihli upraviť brehy potoka v najzraniteľnejších miestach, vyčistiť zanesené priekopy. Obavy zo záplav však pretrvávajú.
„Teší ma, že generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby a ďalší odborníci nezostali sedieť v kanceláriách, ale vyšli do terénu a že spolu s mimovládnymi organizáciami chcú komplexne riešiť situáciu,“ hovorí starostka Adriána Fečková. „Je to obrovský posun. Čiastkové riešenia nám nepomôžu.“
