BRATISLAVA. ČTK to povedala Kováčova asistentka Anna Ďurišová. Z bratislavských Kramárov by ho mali prepustiť zrejme na budúci týždeň, informovala hovorkyňa bratislavskej Univerzitnej nemocnice Rút Geržová.
"Nič sa neplánuje, až keď pána prezidenta pustia domov," povedala o oslavách Ďurišová. Hoci si podľa Geržovej bývalá hlavu štátu neželá, aby ho niekto počas hospitalizácie vyrušoval, cestu k nemu si zrejme v dnešný deň viacerí jeho blízki nájdu. "Určite tam má nejaké návštevy, čo som hlboko presvedčená, že áno," tvrdila Ďurišová.
Blahoželal Gašparovič aj Radičová
V mene hlavy štátu exprezidentovi odovzdal blahoprajný list a kyticu kvetov vedúci Kancelárie prezidenta SR Milan Čič. Vo svojom mene a v mene celej vlády poslala Michalovi Kováčovi blahoprajný list aj predsedníčka vlády Iveta Radičová.
Kováča hospitalizovali po tom, čo 12. júla v čase veľkých horúčav odpadol v centre mesta. Najskôr ležal v bratislavskej Nemocnici sv. Michala, neskôr bol prevezený na jednotku intenzívnej starostlivosti na Kramároch.
Kováč, ktorý sa stal prvou hlavou samostatného Slovenska po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov v roku 1993, už dlhší čas trpí syndrómami Parkinsonovej choroby. Toto ochorenie sa prejavuje trasením prstov a neskôr celých končatín či strnulosťou svalov.
S Mečiarom sa rozišiel
Do prezidentského úradu bol zvolený 15. februára 1993 ako kandidát Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a zostal v ňom do 2. marca 1998. Jeho funkčné obdobie v prezidentskom kresle poznamenali časté názorové strety s vtedajším premiéram Vladimírom Mečiarom. Známa je kauza únosu exprezidentovho syna Michala v roku 1995, z ktorého bola podozrivá Slovenská informačná služba.
Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša pri Humennom. V roku 1954 absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Pôsobil niekoľko rokov okrem iného na rôznych postoch v Štátnej banke Československej a krátko aj v Živnostenskej banke v Londýne. Do vysokej politiky vstúpil po novembri 1989. Ako minister financií bol členom prvej ponovembrovej slovenskej vlády, túto funkciu zastával do mája 1991. Od júna 1992 do decembra toho istého roku bol predsedom Federálneho zhromaždenia ČSFR. V roku 1999 sa z vysokej politiky stiahol.
