BRATISLAVA. a z toho vyplývajúcej nutnej redukcii menej významných častí chránených území. "Takéto vyjadrenia považujeme za pokračovanie prešľapov predchádzajúcej vlády, keď sa viaceré rozhodnutia a iniciatívy prijímali pred tým, ako sa prediskutovali s odborníkmi. Nevidíme pritom dôvod na redukciu chránených území ani z uverejneného pohľadu ministra, keďže súčasná legislatíva umožňuje dokonca aj väčší rozvoj v niektorých chránených územiach bez nutnosti ich zrušenia,“ vysvetlil ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko Jozef Ridzoň.
Podľa ochranárov boli v predchádzajúcom období takéto snahy o redukciu a prehodnotenie chránených území agendou zaniknutého ministerstva životného prostredia, na ktoré podľa medializovaných informácií tlačili lobistické skupiny a neodborné rozhodnutia v rezorte. "Príkladom môže byť návrh zonácie TANAP-u, návrh ťažby v najzachovalejších častiach pralesov Poľany, ale aj výstavba letiska pri Lehniciach, na jednom z posledných miest výskytu kriticky ohrozeného dropa u nás, ktorá stále reálne hrozí. V podobnom duchu sa nesie aj najnovšia snaha o prehodnotenie území, keďže táto iniciatíva predbehla odbornú diskusiu, hoci veľká časť chránených území rozvoj neobmedzuje. Skôr naopak – status chráneného územia môže prilákať viac turistov,“ zhodnotil ornitológ z Ochrany dravcov na Slovensku Jozef Chavko.
Ornitologické organizácie preto žiadajú o prehodnotenie tohto plánu a pozastavenie iniciatívy na prehodnotenie rozsahu chránených území až do času, kým na túto tému neprebehne otvorená a odborná diskusia. "Je však otázkou, či ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja má dostatočné kapacity na diskusiu na odbornej úrovni," konštatuje Ridzoň, podľa ktorého nie je istota, že pre úradníkov zo Simonovho ministerstva je tento rezort vhodným partnerom na rokovania.
Príkladom toho, že veľká rozloha chránených území neznamená len obmedzenia, je sústava chránených vtáčích území, ktorá pokrýva 23 percent z rozlohy Slovenska. Podľa ornitológov má byť väčšie percento územia krajín do tejto sústavy zahrnuté len v Španielsku, Slovinsku, Holandsku a Dánsku. Reálne však vo väčšine z tohto územia neprináša žiadne významné obmedzenie pre bežných obyvateľov, či vlastníkov a užívateľov pozemkov, tvrdia ornitológovia. "Sústava len podporuje súčasné hospodárenie, ktoré je dôvodom prítomnosti chránených vtákov a tam, kde je nutné hospodárenie usmerniť, dokonca prostredníctvom rôznych finančných nástrojov aj v rámci európskych fondov prináša finančné kompenzácie pre dotknutých vlastníkov a užívateľov. Obmedzením rozlohy chránených území by vlastníci prišli o finančnú podporu a pravdepodobne by tak boli na niektorých cenných lokalitách zmarené snahy o efektívnejšiu ochrany prírody,“ uzatvára z Ochrany dravcov na Slovensku Boris Maderič.
