BRATISLAVA. Liberálny dom, s. r. o. Tak sa volá nová firma, ktorú podľa obchodného registra založilo šestnásť lídrov strany Sloboda a solidarita 3. augusta. Základné imanie spoločnosti je jeden milión 275-tisíc eur. Každý vložil inú sumu, šéf SaS a predseda parlamentu Richard Sulík najvyššiu - 250-tisíc eur.
Firma má iba jeden predmet činnosti - prenájom nehnuteľností. Plánuje kúpiť dom na Priemyselnej ulici v Bratislave, ktorého priestory chce komerčne prenajímať. V Liberálnom dome by malo byť tiež sídlo strany a viacerých liberálnych inštitúcií. Zároveň strana ponúkla svojim poslancom, že si tam môžu prenajať poslanecké kancelárie. Ich prenájom hradí štát. Je to 900 eur mesačne na poslanca.
Zisk z tohto prenájmu budú mať jednotliví členovia SaS podľa toho, akú sumu do firmy vložili.
„Ide jednoznačne o konflikt záujmov a poslanci by mali byť citliví na to, že narábajú s peniazmi nás všetkých," tvrdí šéfka Aliancie fair-play Zuzana Wienk.
Šéf SaS Richard Sulík nesúhlasí. Dôležité podľa neho je, že budovu budú prenajímať za primerané trhové ceny. Konflikt záujmov nevidí.
Na jednej strane Richard Sulík a ďalších pätnásť členov SaS vrátane šiestich poslancov parlamentu ako vlastníci budovy, ktorí ju prenajímajú. Na druhej poslanci SaS, ktorí si prenajímajú kancelárie za štátne peniaze.
Podľa šéfky Aliancie fair-play Zuzany Wienk jasný konflikt záujmov a neetické správanie, podľa predsedu SaS Richarda Sulíka štandardný obchodný vzťah.
Liberáli spolu
Koľko vložili
Richard Sulík, predseda SaS
a Národnej rady: 250-tisíc eur;Juraj Droba, poslanec: 250-tisíc eur;
Jozef Boskovič, zakladajúci člen SaS: 250-tisíc eur;
Ľubor Benkovič, tímlíder SaS: 250-tisíc eur;
Jozef Kollár, poslanec: 50-tisíc eur;
Robert Mistrík, člen SaS: 40-tisíc eur;
Alojz Baránik, kandidát č. 32
na poslanca: 30-tisíc eurĽudovít Jurčík, poslanec: 30-tisíc eur;
Ivan Juráš, riaditeľ Ústredia práce za SaS: 25-tisíc eur;
Jana Kiššová, poslankyňa: 25tisíc eur;
Daniel Krajcer, minister
kultúry: 25-tisíc eur;Stanislav Fořt, poslanec:
10-tisíc eur;Ľubomír Galko, minister obrany: 10-tisíc eur;
Pavol Hladký, poslanec: 10-tisíc eur;
Martin Chren, štátny tajomník: 10-tisíc eur;
Vladimír Klimeš, člen SaS: 10tisíc eur;
Firma Liberálny dom vznikla len pred niekoľkými dňami. Ide kúpiť budovu v bratislavskom Ružinove za 2,2 milióna eur. 700-tisíc eur si požičia z banky. Priestory plánuje následne prenajímať politickej strane SaS, poslancom na kancelárie, ak o to budú mať záujem, rôznym liberálnym inštitúciám a aj na komerčné účely. Vraj vždy za trhové a primerané ceny.
Každý poslanec dostáva od Národnej rady 900 eur mesačne na poslanecké kancelárie. Môže si ich prenajať, kde chce, okrem vlastného bytu. Mnohí poslanci systém zneužívajú a prenajímajú si priestory za predražené ceny u svojich známych.
Poslanci Smeru si ich prenajímajú v centrále strany, ktorú vlastní tiež firma, ale jej jediným vlastníkom je strana Smer, nie fyzické osoby a členovia strany ako v prípade SaS.
Aliancia fair-play kritizovala už systém Smeru, keď štátne peniaze končia v straníckej kase, ale ak končia priamo u členov strán, ide podľa Zuzany Wienk ešte o vyššiu formu zneužívania zlého zákona.
Prostriedky na prenájom by podľa Wienk mali byť využívané hospodárne.
„V prípade SaS stojí aj na jednej, aj na druhej strane poslanec, stranícky reprezentant. Poslanec má využiť pridelené zdroje čo najhospodárnejšie, pretože nejde o jeho peniaze, ale o peniaze daňových poplatníkov. Poslanec - vlastník chce mať čo najväčší zisk."
Ak poslanec de facto podpíše zmluvu sám so sebou, poruší podľa Wienk zákon o konflikte záujmov. Ak bude navyše prenájom vyšší ako bežná trhová cena, pôjde o uprednostnenie osobného záujmu, zisku, pred tým, ako ušetriť verejné zdroje.
„Poslanec v tejto situácii nikdy nebude hľadať najlepšiu možnú cenu a kanceláriu, ale bude dohadzovať biznis vlastnej firme a z tohto obchodu bude ako vlastník firmy profitovať," myslí si Wienk.
Sulík: Stojí to za to
„Podstatná je otázka, či cena za kanceláriu bude trhová a primeraná. Ak je trhová, tak si myslím, že všetko je v poriadku," tvrdí šéf SaS a predseda parlamentu Richard Sulík. Zákon to podľa neho nezakazuje.
Samotnú budovu vraj nemohla kúpiť strana, lebo nemá toľko peňazí a darovať jej peniaze už nechceli. Sulík tvrdí, že nepracoval celý život na to, aby financoval donekonečna politickú stranu. Svojim príspevkom strane už vraj pre spoločnosť urobil dosť.
„Dá sa z toho vyrobiť problém, napriek tomu sme sa rozhodli to urobiť takto." Nejaké podozrenie podľa predsedu SaS vraj bude existovať vždy. „Táto miera podozrenia je taká, že radšej s tým budem žiť, ako neuskutočniť myšlienku Liberálneho domu. Iné strany si poprihrávali budovy zo štátneho majetku, my sme sa zložili a kúpili to za reálnu trhovú cenu," obhajuje sa.
Poslanci nemôžu byť konateľmi firiem, môžu mať však vlastnícky podiel. Konateľom Liberálneho domu je Jozef Boskovič, zakladajúci člen SaS a priateľ generálnej manažérky strany Jany Kiššovej.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
