K prioritám novej maďarskej diplomacie patrí aj zlepšenie vzťahov so
susedmi
Budapešť 20. mája (TASR) - Najdôležitejšou úlohou novej zahraničnej
politiky Budapešti je to, aby sa Maďarsko čo najskôr a za čo
najvýhodnejších podmienok pripojilo k Európskej únii. Vyhlásil to
budúci minister zahraničných vecí Maďarskej republiky László Kovács
v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Info Rádió.
Zvláštnu pozornosť budú v zahraničnej politike venovať
zlepšeniu vzťahov so susednými krajinami, obnoveniu spolupráce
Visegrádskej štvorky a podpore Maďarov žijúcich v zahraničí. Predseda
Maďarskej socialistickej strany (MSZP) dodal, že prvá zahraničná
cesta nového premiéra Pétera Medgyessyho po uvedení do funkcie
povedie do talianskeho hlavného mesta, kde sa zúčastní na
medzinárodnej konferencii.
Zahraničný výbor EP schváli rezolúciu o rozšírení
Brusel 20. mája (TASR) - Zahraničný výbor Európskeho parlamentu
v utorok a v stredu prerokuje a schváli rezolúciu o rozšírení, ktorá
okrem iného vyzýva Slovensko a Maďarsko, aby našli obojstranne
uspokojivé riešenie v spore okolo tzv. krajanského zákona.
V slovenskej časti rezolúcia tiež vyjadruje nádej, že nová
slovenská vláda vznikne čo najskôr po septembrových voľbách a bude
schopná spolupracovať s EÚ "rovnako pozitívne" ako vláda súčasná.
Návrh rezolúcie sa skladá zo všeobecného úvodu, ktorého autorom
je predseda zahraničného výboru EP Elmar Brok, a z častí
o jednotlivých kandidátskych krajinách. Autorom slovenskej časti je
holandský socialista Jan Marinus Wiersma.
Pozitívne hodnotí pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo v príprave
na členstvo v EÚ, upozorňuje však na potrebu ďalších konkrétnych
výsledkov v boji proti korupcii a riešení postavenia Rómov.
V ekonomickej oblasti dokument vyzýva vládu, aby pokračovala
v prísnej rozpočtovej politike s cieľom udržať kontrolu nad deficitom
bežného účtu. Vláda tiež musí prijať opatrenia na zlepšenie mobility
pracovných síl s cieľom znížiť nezamestnanosť a zmierniť regionálne
rozdiely v miere nezamestnanosti.
Návrh rezolúcie víta pokrok SR v celom rade oblastí preberania
legislatívy EÚ, vyzýva však vládu a parlament, aby pridali napríklad
v oblasti poľnohospodárstva a spravodlivosti a vnútra. Text tiež
zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilia pri posilňovaní administratívnych
kapacít na uplatňovanie zákonov v praxi, najmä v oblasti hospodárskej
súťaže, práva spoločností, dopravy, životného prostredia, finančnej
kontroly.
K pôvodnému textu predložili europoslanci vyše 200
pozmeňovacích návrhov. Niektorí sa pokúšajú presadiť aj do slovenskej
časti zmienku o Benešových dekrétoch, ktorá v pôvodnom texte nebola.
Šéf zahraničného výboru Brok spolu s nemeckým poslancom
Jürgenom Schröderom navrhujú vyjadriť v rezolúcii očakávanie, že ak
slovenské právo obsahuje ustanovenia, ktoré - napríklad účinkom
Benešových dekrétov - vytvárajú diskriminačné účinky, čo je v rozpore
s právom EÚ, Slovensko ich odstráni najneskôr k dátumu vstupu do únie.
Skupina poslancov na čele s Nemkou Elisabeth Schroedterovou
zasa chce do textu zaradiť odsek, kde EP vyjadrí nádej, že slovenské
úrady budú pozorne sledovať prebiehajúce analýzy Benešových dekrétov
vykonávané českými úradmi, Európskou komisiou a parlamentom s cieľom
zistiť, či nemajú právne účinky v rozpore s európskym právom,
a v prípade potreby prehodnotia tieto ustanovenia.
Švédka Cecilia Mallströmová chce vyzvať slovenský parlament,
aby čo najrýchlejšie vyriešil problém okolo nevyšetrených prípadov
porušenia ľudských práv za vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994-98
či otázku ním vydaných amnestií. Žiada tiež vyzvať vládu, aby
zabezpečila bezpečnú hranicu s Ukrajinou v súlade so schengenskými
pravidlami.
Mallströmová chce ďalej presadiť výzvu, aby Slovensko dôsledne
uplatňovalo prijaté opatrenia, ktoré majú zabrániť policajnej
brutalite a ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany policajtov, najmä
v prípade príslušníkov niektorých menšín.
Poslankyňu Schroedterovú a jej belgickú kolegyňu Nelly Maesovú
- známu aktivistku za práva maďarskej menšiny v SR - znepokojuje
nedostatok učiteľov s kvalifikáciou v menšinových jazykoch. Vláda SR
by preto podľa nich mala zdvojnásobiť úsilie v tomto smere, napríklad
uskutočniť už existujúci návrh založiť na Univerzite sv. Konštantína
v Nitre oddelenie pre prípravu maďarsky hovoriacich učiteľov. Mala
byt tiež zvážiť, či by mohla založiť maďarské univerzity.
V maďarskej časti rezolúcie navrhuje rakúsky poslanec Hannes
Swoboda požiadať novú maďarskú vládu, aby uplatňovala krajanský zákon
v súlade s európskym duchom a nedovolila žiadny konflikt so susednými
krajinami. Vyzývame Maďarsko, aby spoločne so Slovenskom našlo
vzájomné riešenie tohto problému, píše sa v texte.
V českej časti navrhla skupina poslancov na čele so
spravodajcom pre ČR Schröderom vymazať päť odsekov o Benešových
dekrétoch a nahradiť ich jediným.
Jeho text berie na vedomie vyhlásenie českého parlamentu
a vlády, že dekréty nemajú v súčasnosti žiadne nové právne účinky.
Vyjadruje však očakávanie, že ČR odstráni k dátumu vstupu do EÚ také
ustanovenia svojho právneho poriadku, ktoré - napríklad účinkom
Benešových dekrétov - vytvárajú diskriminačné účinky, čo je v rozpore
s právom únie. Konečný názor na túto problematiku dá EP po získaní
výsledkov vonkajších právnych analýz, o ktoré požiadal.
Vo všeobecnej časti navrhuje skupina poslancov, vrátane
Schroedterovej a Maesovej, vyjadriť znepokojenie nad nárastom
populistických, xenofóbnych a protieurópskych hnutí v kandidátskych
i členských krajinách. Chcú vyzvať všetky demokratické sily, aby
posilnili úsilie pri presadzovaní demokratických hodnôt, princípov
a cieľov európskej integrácie.
Návrh rezolúcie a pozmeňovacie návrhy posúdi v utorok v Bruseli
zahraničný výbor EP, ktorý by mal text odsúhlasiť v stredu. Na
júnovom plenárnom zasadaní EP ho potom predloží na definitívne
schválenie všetkým europoslancom.
Pápeža v Azerbajdžane privíta slovenský kňaz
Paríž/Vatikán 20. mája (TASR) - Napriek špekuláciám o
odstúpení zo svätopeterského stolca v prípade zhoršenia zdravotného
stavu sa pápež Ján Pavol II. pripravuje na ďalšie cesty. V stredu má
odcestovať do Azerbajdžanu, kde ho v Baku ako správca farnosti
privíta slovenský kňaz Daniel Pravda.
S asi 150 veriacimi patrí spoločenstvo katolíkov v Azerbajdžane
k najmenším na svete. Až do vlaňajšieho februára, keď komunita
nadobudla dom, sa nemali kde schádzať a mladý kňaz slúžil omšu vždy
v jednej z rodín. V súčasnosti má azerbajdžanská farnosť dvoch
kňazov.
Začiatkom 20. storočia Azerbajdžan prijal mnoho katolíkov,
hlavne poľského, litovského a ukrajinského pôvodu. V roku 1937 dali
sovietske úrady dynamitom vyhodiť do vzduchu jediný katolícky kostol
v Baku.
Z návštevy Azerbajdžanu, ktorej cieľom je odovzdať posolstvo
o nevyhnutnosti pokojného spolunažívania moslimov a katolíkov, Svätý
Otec odcestuje do Bulharska. V oboch krajinách robia mnohé opatrenia,
aby pápežovi uľahčili pohyb a predišli jeho námahe. Usilujú sa všetko
pripraviť tak, aby nemusel ísť po schodoch: z lietadla má vystúpiť
pomocou zdvíhacej plošiny a pohyblivé pódium už tvorí súčasť jeho
batožiny.
V bulharskej metropole Sofia v paláci pravoslávneho patriarchu
inštalovali výťah, aby Ján Pavol II. mohol prísť navštíviť v piatok
patriarchu Maxima a biskupov Svätej synody Bulharska, napísal dnes
francúzsky denník Le Figaro.
Počas víkendu prezidenti prakticky z celého sveta, mnohí
cirkevní hodnostári a nespočetné množstvo veriacich zaslalo pápežovi
blahoželania k jeho 82. narodeninám, ktoré diskrétne oslávil
v sobotu, keď sa na slávnostnom obede stretol s najbližšími
spolupracovníkmi.
SR a ČR čoskoro prerokujú readmisné dohody
Praha 20. mája (TASR) - Readmisné dohody, ktoré budú upravovať
podmienky preberania a navracania nelegálnych migrantov z tretích
krajín pri prechode česko-slovenskej hranice, by mali prerokovať
vlády SR a ČR už v blízkom čase.
V prípade vlády SR to bude záležitosťou troch týždňov, povedal
dnes v Prahe pre TASR štátny tajomník ministerstva vnútra Ivan Budiak
so svojím kolegom Petrom Iblom.
Rokovanie sa uskutočnilo v rámci dvojdňovej oficiálnej návštevy
slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu v ČR. Rokovania na úrovni
expertov za posledných šesť mesiacov doriešili všetky sporné otázky
dohôd, pokračoval Budiak. Slovenská strana však na rokovaní otvorila
otázku vízového režimu, ale k zásadnejším zmenám postojov oboch strán
nedošlo.
Premiér Dzurinda v tejto súvislosti povedal, že obe strany majú
rovnaký záujem udržať dosiahnutú úroveň komfortu pre slovenských
a českých občanov, ale zároveň aj bojovať proti nelegálnej migrácii.
Treba si však uvedomiť, že po vstupe ČR a SR do EÚ musia platiť
európske pravidlá na štátnych hraniciach jednotlivých členských
krajín, tak ako platia medzi Nemeckom a Rakúskom alebo Nemeckom
a Francúzskom.
"Presne takéto pravidlá budú platiť medzi SR a ČR," zdôraznil
Dzurinda. Pokračoval, že chce o tejto téme, ktorú považuje za
prioritnú, hovoriť aj na summite premiérov krajín V4 v Trenčíne. Jeho
český partner Miloš Zeman ho doplnil s tým, že ČR má záujem na
zminimalizovaní ilegálnej migrácie a prísnom potrestaní prevádzačov.
Novembrové rokovanie oboch premiérov v Bratislave celkom
nevyjasnilo prípadné sprísnenie hraničného režimu medzi SR a ČR.
Zeman vtedy dokonca obvinil novinárov, že otázku vízovej povinnosti
pre Slovákov rozpútali práve oni.
V Egri sa stretli maďarskí bábkari spoza hraníc
Budapešť 20. mája (TASR) - Maďarskí bábkoherci žijúci mimo hraníc
Maďarska stretli sa dnes v severovýchodnom meste Eger. Medzi
účastníkmi trojdňového podujatia, na ktorom sa predstaví 12 súborov,
je aj rožňavské Bábkové divadlo.
Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI rumunský súbor
Keljfeljancsi Komédiás a Csiky Gergely Színház, ukrajinský súbor
Volinszky a Területi bábszínház, juhoslovanskí Szabadkai
Gyermekszínház, americkí Magyar Színház z New Yorku a domáci bábkari
z Egru, Budpešti, Gyoru, Segedína, Péču a zo Šoprone budú zabávať na
troch scénach v Egri najmä rozprávkami. Príbehy zahrajú rukavicovými,
palicovými bábkami a marionetami.
Havel: Členstvo SR v NATO je pre budúcnosť nevyhnutné
Praha 20. mája (TASR) - Český prezident Václav Havel považuje
členstvo Slovenska v Severoatlantickej aliancii pre budúcnosť za
nevyhnutné. Uviedol to na dnešnom stretnutí so slovenským premiérom
Mikulášom Dzurindom, ktorý dnes končí dvojdňovú návštevu ČR.
"Pán prezident je presvedčený o tom, že NATO by sa malo
rozšíriť o ďalších členov. Hovorí o siedmich členoch a Slovensko by
malo byť medzi nimi," uviedol po stretnutí prezidentov hovorca
Ladislav Špaček. Rozhodnutie je však podľa neho na aliancii a verdikt
padne až na summite.
V súvislosti s rozširovaním NATO na pražskom summite aliancie
však ČR podľa Špačka vôbec neuvažuje o výsledku slovenských volieb,
pretože to je záležitosťou SR.
"Pán prezident nehovorí o žiadnych vyhliadkach, ale všeobecne
považuje členstvo Slovenska v Severoatlantickej aliancii pre
budúcnosť za nevyhnutné," dodal hovorca českého prezidenta.
Na úvod dnešného stretnutia oboch politikov prezident Havel
zablahoželal slovenskému premiérovi k víťazstvu Slovenska na
hokejových majstrovstvách.
Okrem novembrového summitu aliancie obaja diskutovali
o politickej situácii na Slovensku, aj v Českej republike. Dzurinda
prezidenta Havla zoznámil s tým, aké sú vyhliadky rôznych politických
strán a ako vyzerajú rôzne varianty politického riešenia. Ako Špaček
dodal, prezident Havel zase predstavil predvolebnú situáciu v ČR.
"Pán prezident pri tom hodnotení zmienil, že to čo znepokojuje,
je úplne zbytočná a emotívna debata okolo odsunu Nemcov a udalostí 50
rokov starej histórie, ktorá bola v tejto chvíli úplne zbytočnou,"
uviedol Ladislav Špaček.
Dzurinda: Vzťahy SR a ČR sa dostali na nebývalú úroveň (súhrn)
Praha 20. mája (TASR) - Vzťahy Slovenska a Českej republiky sú
v súčasnosti na veľmi dobrej úrovni. Slovenský premiér Mikuláš
Dzurinda to konštatoval po dnešnom stretnutí v českým partnerom
Milošom Zemanom, s ktorým bilancovali štvorročnú spoluprácu.
Návštevou Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda v Prahe dnes večer
Dzurinda ukončil oficiálnu časť dvojdňovej návštevy Českej republiky.
Slovenský premiér po rokovaní so Zemanom pripomenul, že za
štyri roky sa podarilo uzatvoriť 55 medzinárodných zmlúv, z toho 40
prezidentských a vládnych. Dzurinda vyzdvihol, že medzi oboma
krajinami pretrvala colná únia, vďaka ktorej sa darí riešiť aj
viaceré citlivé otázky vzájomnej výmeny obchodu. Za vynikajúcu
označil spoluprácu armád SR a ČR, ktoré napríklad vytvorili spoločnú
vojenskú jednotku v Kosove.
Slovenský premiér považuje za dôležitú dohodu o spolupráci
v oblasti legislatívy a harmonizácie právnych poriadkov s právom EÚ,
ktorá pomohla Slovensku pokročiť v rokovaniach s úniou.
V súvislosti s otázkou režimu na slovensko-českých hraniciach
Dzurinda zdôraznil, že obe strany rokujú o otázkach boja proti
ilegálnej migrácii. "Máme spoločný záujem - z jednej strany udržať
dosiahnutú úroveň občianskeho komfortu pre občanov SR a ČR, ale
z druhej strany vzájomne bojovať proti nelegálnej migrácii," dodal.
Štátny tajomník slovenského ministerstva vnútra Ivan Budiak
doplnil, že vlády SR a ČR by mali už v krátkom čase prerokovať
readmisné dohody, ktoré budú upravovať podmienky preberania
a navracania nelegálnych migrantov z tretích krajín pri prechode
česko-slovenských hraníc.
Politici sa nevyhli ani téme požiadaviek sudetských Nemcov na
odškodnenie, hoci o tomto probléme nerokovali. Dzurinda nevidí dôvod
na otváranie týchto otázok.
"Skôr vnímam niektoré témy ako témy, ktoré nastoľujú politici
v predvolebnej kampani. Videl som to povedzme z pohľadu Slovenska
v predvolebnej kampani, ktorá sa odohrávala v Maďarskej republike,"
dodal slovenský premiér.
V tejto súvislosti sa český premiér domnieva, že zvolenie
bavorského premiéra Edmunda Stoibera za spolkového kancelára by
príliš neprispelo k rozvoju česko-nemeckých vzťahov.
Slovenského premiéra dnes na Pražskom hrade prijal aj český
prezident Václav Havel, ktorý považuje členstvo Slovenska
v Severoatlantickej aliancii pre budúcnosť za nevyhnutné.
"Pán prezident je presvedčený o tom, že NATO by sa malo
rozšíriť o ďalších členov. Hovorí o siedmich členoch a Slovensko by
malo byť medzi nimi," uviedol po stretnutí prezidentov hovorca
Ladislav Špaček.
Rozhodnutie je však podľa neho na aliancii a verdikt padne až
na summite. Okrem novembrového summitu NATO obaja diskutovali aj
o politickej situácii na Slovensku, aj v Českej republike.
Slovenský premiér sa dnes v rámci oficiálnej dvojdňovej
návštevy Českej republiky stretol aj s predsedom Senátu Parlamentu ČR
Petrom Pithartom a šéfom Poslaneckej snemovne Václavom Klausom, ktorý
podporil členstvo Bratislavy v aliancii. Za záver dvojdňovej návštevy
Dzurinda navštívil Rádio Slobodná Európa/Rádio sloboda.
Kukan rokoval v Slovinsku o spolupráci v predvstupových rokovaniach
Ľubľana 20. mája (TASR) - S podpredsedom slovinského parlamentu
Mihaelom Brejcom rokoval na záver dnešnej návštevy Slovinska minister
zahraničných vecí SR Eduard Kukan. Témou ich rozhovorov boli
skúsenosti z prijímania legislatívy, ktorá súvisí s predvstupovými
rokovaniami s Európskou úniou.
Brejc Kukana informoval, že slovinský parlament v súčasnosti
pracuje na množstve eurozákonov, ktoré Ľubľana musí prijať, aby
naplnila program predvstupových rokovaní. V slovinskom parlamente
existuje konsenzus, pokiaľ ide o členstvo krajiny v EÚ, uviedol pre
TASR Kukan.
Obaja predstavitelia konštatovali dobrú spoluprácu medzi
zákonodarnými orgánmi ich krajín a dohodli sa na jej pokračovaní
i udržiavaní intenzívneho dialógu v budúcnosti. Práve v posledných
mesiacoch rokovaní, keď sa hovorí o najzložitejších kapitolách, je
potrebná výmena skúseností a konzultácií, zdôraznil Kukan.
Minister sa predtým stretol so slovinským prezidentom Milanom
Kučanom i ministrom zahraničných vecí Dimitrijom Rupelom. Všetci
konštatovali bezproblémový rozvoj bilaterálnych vzťahov medzi ich
krajinami.
Podľa slovenského ministra je na obidvoch stranách záujem
využiť tie možnosti, ktoré sú v zmluvnej i ekonomickej sfére
i oblasti kultúrnych výmen a školstva. S Kučanom minister SR hovoril
o pripravovanej konferencii prezidentov stredoeurópskych krajín, na
ktorej sa zúčastní aj slovenský prezident Rudolf Schuster.
Kukan so svojimi partnermi na záver konštatoval, že Slovensko
i Slovinsko sa nachádzajú v rovnakej situácii, pokiaľ ide o ich
budúce členstvo v NATO a EÚ. Obe krajiny pritom počítajú so súčasným
prijatím do týchto organizácií, píše rakúska tlačová agentúra APA.
