Americkej ministerke zahraničných vecí Hillary Clintonovej najprv vyčítali, že jej nohavicové kostýmy sú priveľmi mužské, keď zmenila štýl, mali zas poniektorí pocit, že sýtejšie farby sa nehodia k jej funkcii. Pri nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, naopak, málokto rieši jej outfity, väčšej pozornosti podliehajú jej politické rozhodnutia. Aj slovenská premiérka Iveta Radičová je už témou diskusií protokolistov, ktorí si všimli, že sa na verejnosti objavila bez pančušiek.
Je to veľký prešľap? „Pančušky musí pri formálnych príležitostiach mať vždy, dáma je dáma," vysvetľuje protokolista Jarolím Antal, ktorý pracoval pre Národnú radu. „Ja by som ju aj ostrihal, už nemá osemnásť. V nemeckej televízii by si mala pozrieť, ako vyzerajú zrelé političky či moderátorky. Šály nosí dobré, mohla by ich mať aj veselšie, ideálne značky Hermes. Nemala by mať na sebe horizontálne pruhy, ktoré rozširujú," pokračuje Antal. Političky podľa neho síce môžu nosiť i nohavicové kostýmy, ale nemôže sa stať, že v nich prídu všetky štátne úradníčky.
„V našej civilizácii chodí muž v nohaviciach a žena v šatách. Dámsky kostým je krásne oblečenie. Ak však pôjde pani premiérka na stavbu, nech si ponechá nohavicový," dodáva Antal.
Europoslankyni Monike Flašíkovej-Beňovej pripadajú vyjadrenia slovenských protokolistov dosť zábavné. Často prezentujú naivnú konzervatívnu predstavu. Sama má povesť dobre oblečenej ženy, hoci si vraj nikdy neplatila konzultanta ani štylistu. Občas si síce dala niečo ušiť v slovenskom salóne, ale väčšinou len kupovala normálnu konfekciu.
Ani ona sa nevyhla kritike za oblečenie. Výrazné tričko s Marilyn Monroe, ktoré mala pri minúte ticha držaného v parlamente, riešili podľa nej len slovenské médiá. „Nikto iný sa tým nezaoberal," tvrdí Flašíková. Nikdy neštudovala pravidlá protokolu, európsky parlament je vraj liberálny a predpisy nerozdáva. „Keď sledujem svoje kolegyne, mám pocit, že žiadne predpisy tu neplatia. Niektoré chodili aj v minisukniach a v sieťovaných pančuchách či, naopak, vo vyťahaných svetroch."
Poslankyňa Renáta Zmajkovičová zo Smeru zastáva oveľa konzervatívnejšie názory na obliekanie. Do kontaktu s protokolom prišla ešte pred nástupom do parlamentu. Ako riaditeľka úradu Trnavského samosprávneho kraja dokonca sama vydala odporúčania pre svojich zamestnancov, ako sa majú obliekať. „Bolo znevažujúce, aby bol riaditeľ odboru v rifliach," hovorí.
Hoci v slovenskom parlamente podľa nej nevládne striktný protokol, isté zásady by sa mali dodržiavať: „Aby ženy nemali šaty na ramienkach, bez rukávov." Podľa nej si vrcholové političky musia uvedomiť, že budú pod drobnohľadom. Pripomína, že aj bývalá modelka Carla Bruniová sa ako manželka francúzskeho prezidenta oblieka konzervatívnejšie ako predtým. „Vyplýva to z funkcie," dodáva.
Módne trapasy
S článkami o spoločenských prešľapoch politikov sa v našich médiách roztrhlo vrece. Nová vláda, nové spôsoby. Do vrcholovej politiky sa dostalo viacero ľudí bez skúseností s protokolom, ktorí začali verejnosť baviť svojimi faux pas.
Richard Sulík zo SAS „zažiaril" na obede s veľvyslancami, premiérka Iveta Radičová si vyšla bez pančušiek, člen nezávislého občianskeho hnutia Obyčajní ľudia Igor Matovič zas iba v šľapkách.
„Je jedno, čo si dáte na seba, aj tak vás tretina ľudí bude haniť, tretina vyzdvihovať a ďalšej tretine to bude ľahostajné. Ak sa snažíte vyhovieť všetkým, zostanete vlažným," hovorí módny dizajnér Boris Hanečka. Na obliekaní politikov mu najviac prekáža absolútna nuda, reprezentantov štátu nabáda k väčšej odvahe.
Nepredpokladá, že by sa muži vo vysokých funkciách dostávali častejšie do módnych polôh mimo „bezpečnej zóny" obliekania. Ak však už chodia v byrokratickej rovnošate, mali by podľa neho investovať do kvalitných odevov. Šľapky v parlamente za posun do sveta fashion nepovažuje, skôr ich vníma ako módny trapas. „Som zvedavý, kto uverí podobnej štylizácii do obyčajnosti," dodáva.
O väčší príklon k módnemu dizajnu by sa podľa Hanečku mohli, naopak, usilovať političky. Ľudia chcú vraj na nich vidieť bezprostrednosť či radosť z obliekania.
Hanečka robil odevy pre poslankyne Renátu Zmajkovičovú zo Smeru-SD a Annu Belousovovú z SNS. Podľa neho majú političky protokol v sebe už zakódovaný. „Sú hranice, ktoré sa nemajú prečo prekračovať," dodáva.
Ísť s módou či proti nej?
Po nástupe do funkcie premiérky sa stalo ostro sledovaným aj obliekanie Ivety Radičovej. Módna návrhárka Lea Fekete pripomína, že vonkajší vizuál politika a zvlášť političky nie je vecou ich samých, ale profesionálov v odievaní, ktorí by mali úzko spolupracovať s protokolistami.
Osobnou štylistkou premiérky sa stala Dana Kleinert, ktorá robila návrhy aj pre oblečenie našej delegácie na nedávnu zimnú olympiádu. Obliekaním premiérky sa začala zaoberať len pred niekoľkými týždňami. „Je to výzva, premiérku máme prvýkrát v histórii," hovorí Kleinert.
Podľa nej by nebolo správne veľmi sa snažiť zmeniť jej obliekanie, chce, aby zostala sama sebou a nebola akousi kópiou zahraničných političiek.
Nemá pocit, že by človek v jej postavení musel podliehať módnym trendom, práve naopak, tvrdí, že črtou silnej osobnosti je, ak si presadí svoj štýl. „Mojím cieľom je dosiahnuť to, aby sa v šatách cítila sebavedomo, žensky, pokojne, aby sa primárne mohla sústrediť na svoju prácu," hovorí.
Kleinert Radičovej napríklad nekáže prestať nosiť šatky, má pocit, že jej tento prvok svedčí. „Šatky môžu znamenať istú obmenu oblečenia, v budúcnosti by sa s nimi dalo pracovať ako s istým symbolom. Nie je typ, ktorý nosí šperky," vysvetľuje.
Obliekanie ako zábava
Medzi obliekaním političky a manželky politika vidí Kleinert neporovnateľný rozdiel. Politička podáva počas dňa celkom iné výkony. „Je dôležité, aby sme ju nechali dýchať, aby sa cítila čo najpohodlnejšie, veď v pracovnom tempe môže byť aj 12 či 14 hodín bez možnosti prezlečenia," podotýka.
Podobne to vníma aj Hanečka: „Pri obliekaní je rozdiel, či ide o dravú ženu v mužskom svete, alebo len manželku venujúcu sa charitatívnej činnosti, ktorá sa nemá prečo obrniť pancierom."
Premiérka podľa Kleinertovej skúšky šiat veľmi ani nevníma. „Vidno, že rozmýšľa nad inými, dôležitejšími vecami."
Podľa Hanečku sa však Radičová oblieka zbytočne ponuro. „Ak by zmenila siluetu a farbu odevov, nikomu by tým neublížila," hovorí. Myslí si, že by mohla brať obliekanie väčšmi ako zábavu, skúšať rôzne polohy i farby - od romantických až po minimalistické. „No na takom poste bude kritizovaná vždy. Je dosť inteligentná, aby s tým rátala," dodáva.
Konfekční politici
Kleinert väčšinu šatníka premiérky zabezpečuje v dielňach na Slovensku.
„Dizajn na mieru zohľadňuje nielen všeobecné, ale aj primárne požiadavky nositeľa - strih, kvalitu a farbu materiálu. Ručne realizované detaily ani nemusia byť extrémne nápadné, ale definujú daný odev ako špecifický a unikátny. Dá sa nimi veľa povedať, zvýrazniť určenú oblasť tela, prípadne ju potlačiť," hovorí Kleinert. Súčasné trendy totiž nie sú o slepom opakovaní po niekom alebo niečom, ale o nájdení individuálneho, svojského prístupu k móde.
Môže mať vôbec nejaký vrcholový politik na sebe bežnú konfekciu? „Určite by to nebol škandál, pokiaľ by nemal na sebe viditeľné logo, prípadne ak by to nebol veľmi čitateľný a typický produkt," tvrdí Kleinert.
Podľa nej neexistuje ani zoznam „povolených" značiek.
Poľudštený protokol
V médiách sa už objavila informácia, že by nová premiérka chcela protokol trochu „poľudštiť". Úrad vlády to celkom nevylúčil. „Protokol má svoje pevne dané zásady, ale súčasne sa vyvíja a modernizuje. Podľa potreby budú tieto zmeny zapracovávané aj do protokolárnych zvyklostí súvisiacich s funkciou predsedníčky vlády," reagoval jeho tlačový odbor.
Aj podľa Kleinertovej treba upraviť protokol, aby rešpektoval životný štýl 21. storočia.
Návrhárke prekáža aktuálna vlna diskusií na túto tému a množstvo samozvaných odborníkov na styling. „Čím je hodnotenie kritickejšie, tým viac vyzerá kritika dôveryhodnejšie, ale často je zavádzajúca," tvrdí.
No nielen šaty robia politika či političku. Ako pripomína tlačový odbor Úradu vlády, otázka vhodného oblečenia tvorí iba zlomok agendy protokolu. „Oveľa dôležitejšou súčasťou práce protokolistov je technicko-organizačný aspekt zabezpečenia programu, dohľad nad protokolárnymi pravidlami a protokolárnym poradím pri jednotlivých akciách."
A to je opäť celá veda, ktorá sa dá naučiť viac skúsenosťou ako čítaním učebníc.
Skromné šaty, ale aj luxus
Nie každá žena pohybujúca sa na spoločenskom vrchole má také subjektívne i objektívne predpoklady stať a módnou ikonou ako Carla Bruniová, manželka francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorú štylizuje hlavný dizajnér Dioru John Galliano.
Michelle Obamová si, naopak, v rámci prezidentskej kampane svojho manžela obliekla šaty H&M, teda značky, ktorá zďaleka nepatrí k luxusným. „Neobliekla si zrejme prvé šaty, ktoré videla, veľmi dobre si rozmyslela, čo robí. Za šatami vždy hľadajme nejaký výraz," komentuje prvú americkú dámu štylista Boris Hanečka.
Jej taktika nemusela byť celkom prešpekulovaná. „Len sa chcela priblížiť k ľudom, byť jednou z nich," hovorí.
Extrémnym príkladom obliekania bola manželka argentínskeho prezidenta Eva Perónová, ktorá si nechávala róby od Diora voziť nadzvukovými Concordmi. „Vedela, prečo to robí. Keď v šperkoch vyšla medzi ľudí, bola pre nich nedosiahnuteľná ako anjel," pripomína Hanečka.
Pre kandidátku na americkú viceprezidentku Sarah Palinovú pracoval jej imidž tiež veľmi dlho, až kým novinári nespočítali, že na svoj volebný šatník dala 150-tisíc dolárov.
Zuzana Uličianska
Autor: Foto: tasr

Beata
Balogová
