Gašparovič: Nová vláda má výhodu, že nemá SMK

Nástup novej vlády hodnotí ako nevyvážený a nervózny. Viackrát apeloval na politickú stabilitu a korektnú spoluprácu medzi najvyššími ústavnými činiteľmi.

Na snímke vľavo prezident SR Ivan Gašparovič a vpravo predseda NR SR Richard Sulík(Zdroj: SITA)

BRATISLAVA. Nástup novej vlády hodnotí ako nevyvážený a nervózny. Viackrát apeloval na politickú stabilitu a korektnú spoluprácu medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, pričom sa už dostal do prvej mediálnej prestrelky s predsedom parlamentu Richardom Sulíkom kvôli referendu, s ktorým nesúhlasí. Prezident SR Ivan Gašparovič poskytol TASR exkluzívny rozhovor, v ktorom reagoval aj na aktuálne zahraničnopolitické otázky.

Pán prezident, je po parlamentných voľbách, moci sa ujala nová vládna garnitúra. Aký máte pocit z tohto politického vývoja?

Je to veľmi krátky čas na to, aby som mohol jednoznačne povedať, ako vidím súčasnú vládnu koalíciu a jej správanie sa. Je takým nepísaným pravidlom, nechajme jej sto dní, nech sa zorientuje vo svojich pozíciách a potom budeme môcť lepšie hovoriť o tom, či napĺňa tie predpoklady, s ktorými do boja vo voľbách vstupovala, či napĺňa predstavy občanov, či je schopná plniť si aj povinnosti vo vzťahu k zahraničiu. Takže z tohto pohľadu by som asi ťažko mohol jednoznačne hodnotiť vládu.

Samozrejme, už týchto niekoľko týždňov určité signály dávajú. Keď som vládu menoval, tak som vyjadril vôľu urobiť všetko pre to, aby na Slovensku bola politická stabilita, aby tu nedochádzalo k roztržkám medzi politickými stranami, aby sa nevytvárala labilná politická atmosféra, pretože základom dobrej politiky a spokojnosti občana, ktorá sa potom prejavuje na tom, ako vníma takúto vládu, je práve politická stabilita. K tomu ale musíme prispieť všetci, aj opozícia aj tretí sektor.

Z tohto pohľadu by som hodnotil nastúpenie súčasnej koalície ako nie celkom vyvážené, doslova nervózne, a to nie je dobrý začiatok. Nervózne preto, lebo ako všetci vnímame, premiérka má veľmi ťažkú pozíciu pri názorovej pestrosti jednotlivých členov jej kabinetu, ktorí sú predstaviteľmi politických strán, keď je tam skutočne až päť politických subjektov. To sú už prvé signály, že to nemusí byť jednoduché.

Hovorili ste o politickej stabilite, ktorá je potrebná, ale zdá sa, že koalícia sa už pár týždňov po voľbách otriasla, keď poslanci za SaS z hnutia Obyčajní ľudia uvažovali o tom, že možno opustia tento poslanecký klub. Ako sa pozeráte na takýto vývoj krátko po voľbách?

Neviem, či by som to povedal tak jednoznačne, že sa otriasa koalícia. Áno, hovorili sme od začiatku, že sú tu veľmi viditeľné problémy, ktoré má koalícia so svojou kompaktnosťou, ale to všetko ukáže prvé rokovanie NR SR, keď sa bude schvaľovať program vlády a potom ďalšie rokovania. A rozhodnutie o tom, či táto vláda udrží svoje postavenie a do akej miery, bude schvaľovanie rozpočtu. To sú tie momenty, dá sa povedať, už vo veľmi krátkom čase rozhodnú, čo bude na Slovensku ďalej nasledovať.

A čo sa týka dohody Obyčajných ľudí s predsedom SaS Richardom Sulíkom, že ak vystúpia z poslaneckého klubu strany, vzdajú sa poslaneckého mandátu, podľa mňa je takáto dohoda čisto účelová len pre začiatok fungovania parlamentu. Dohoda totiž neznamená záväzok, že Obyčajní ľudia budú akceptovať poslaneckú disciplínu a hlasovať spoločne s klubom SaS. A aj keby ich pri veľkých nezhodách z klubu SaS vyhodili, mandátu sa nemusia vzdať, lebo z klubu neodišli sami, ale na základe vylúčenia.

Preto si myslím, že týmto štyrom poslancom nič nebráni tomu, aby hlasovali s opozíciou, ak im koalícia nebude akceptovať ich návrhy. V postavení poslancov okolo Igora Matoviča sa nič nemení, aj tak budú hlasovať podľa vlastného uváženia.

Pri nástupe novej vlády ste povedali, že od nich očakávate rešpekt a vzájomnú akceptáciu. Kvôli vyhláseniu referenda ste sa už dostali do prvej slovnej prestrelky s predsedom parlamentu a šéfom SaS Richardom Sulíkom. Očakávate ďalšie?

Ako som naznačil, naozaj musí dôjsť k vzájomnej spolupráci prezidenta s vládou a parlamentom, lebo ich spolupráca bude určovať pozitívny alebo negatívny vývoj, či už v rámci politickej atmosféry, alebo spokojnosti či nespokojnosti občana. Bol som prekvapený z takéhoto vstupu do spolupráce od predsedu parlamentu. Chcem len veriť, že si to uvedomil a že ďalšie kroky budú trochu iné, hoci niektoré posledné výroky o tom nenasvedčujú. Ale ja ešte stále chcem veriť, že si uvedomí, že to už nie sú predvolebné mítingy, ale pozícia predsedu parlamentu, kde každý chybný krok má veľmi negatívne následky, nielen vo vzťahu k jeho osobe, ale k celému parlamentu, k celej spoločnosti.

Mali ste už možnosť si s pánom Sulíkom vydiskutovať túto otázku?

Odvtedy sme sa stretli len pri schôdzi NR SR k programovému vyhláseniu vlády (v utorok 3.8.), ale tam nebol čas na rozsiahlejšiu diskusiu. Myslím si, že v otázke referenda by sa ani nič nezmenilo. Referendum je vypísané, referendum bude, do akej miery ho občania budú chcieť podporovať, záleží len na nich. Ale musím, aj pri tejto príležitosti, povedať, že otázka referenda nemusela dopadnúť tak, ako dopadla. Otázka, či má byť, alebo nemá byť, mala byť zhodnotená ešte predtým, ako sa SaS rozhodla vyjsť s touto iniciatívou. Pri odbornom pohľade a pri zhodnotení, aké dopady toto referendum môže mať, dopredu museli vedieť, že to referendum nie je potrebné.

Novinári sa Vás už pýtali, či sa vy osobne zúčastníte na referende, nevedeli ste vtedy ešte jednoznačne odpovedať. Zmenil sa odvtedy Váš postoj?

Ja s tým referendom nesúhlasím od začiatku, takže môj názor asi poznáte. Ale nie preto, že by som bol proti referendu, pretože ide o dôležitý demokratický nástroj a aj toto referendum nebudem považovať za zbytočné. Považujem ho však za nepotrebné, pretože vytiahne z našej spoločnej kasy veľmi veľa peňazí. Skoro o všetkých predmetných otázkach môže parlament kedykoľvek rozhodnúť aj bez referenda a bez 7-miliónových výdavkov.

Prispela podľa Vás výmena vlád na Slovensku a v Maďarsku k zlepšeniu vzťahov medzi oboma krajinami?

S Maďarskom nemáme žiadne problémy v oblasti obchodu, zahraničnej, ekonomickej, investičnej spolupráce, ale máme problémy v oblasti národnostných menšín. Ale len z pohľadu niektorých politikov zastupujúcich maďarskú menšinu a tým pádom aj maďarskú vládu. A to bol dôvod, prečo sa tieto veci takto vyhrocovali na maďarskej strane. Maďarské vlády nepovažovali za partnera slovenskú vládu, ale SMK. A tu nikdy nemohli byť dobré vzťahy, ak SMK bola určujúcou skupinou pri rokovaniach o vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom. Na to sú tu vlády, parlamenty, prezidenti.

Súčasná vláda má o tento veľmi dôležitý prvok výhodu, keďže SMK nie je momentálne v pozícii, aby bola až takým kľúčovým partnerom maďarskej vlády. Ako túto situáciu zvládne strana Most-Híd, dnes neviem. Ale kvitujem jeden z krokov, ktoré urobil ich predseda Béla Bugár, keď hovoril, že Fórum poslancov Karpatskej kotliny by nemalo byť súčasťou maďarského parlamentu. To je dobrý krok, ale ako ho bude vnímať maďarská vláda, to ťažko povedať. Takže, aby som to zhrnul, áno, môžu byť vzťahy lepšie, ale musíme si uvedomiť, že je dôležité, aby medzi sebou rokovali tie inštitúty, ktoré sú na to určené, či už komisie, ale predovšetkým vlády, parlamenty a do veľkej miery prezidenti.

Nového maďarského prezidenta Pála Schmitta ste pozvali na návštevu...

Áno, hneď po zvolení som nového prezidenta pozval na návštevu, zatiaľ som odpoveď nedostal, ale veľmi rád sa s ním stretnem. Predpokladám, že naše prvé stretnutie bude asi koncom roka na zasadnutí prezidentov V4 v Čechách.

Nemyslíte si, že by Slovensko po verdikte Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktorý rozhodol, že deklarácia o nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo, malo prehodnotiť svoj postoj k vyhláseniu nezávislosti tejto juhosrbskej provincie?

Neviem si predstaviť, že by som prehodnocoval svoj postoj, ak som zástanca práva, aby som ho prehodnocoval tak, aby som obišiel právo. Rozhodnutie MSD svoj výrok postavilo tak, že obišlo medzinárodné právo a to nie je dobre. Slovensko nemá prečo prehodnocovať svoj postoj, postavili sme sa jednoznačne za plnenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a za rešpektovanie medzinárodného práva.

Samozrejme, nemôžeme byť úplne dogmatickí. Ak by sa Srbi s Kosovčanmi dohodli, Slovensko bude akceptovať tieto dohody. Avšak rozhodnutím haagskeho súdu sa priestor, ktorý na rokovanie medzi Prištinou a Belehradom bol, ak nechcem povedať, úplne vymazal, tak veľmi zúžil. Napriek tomu si myslím, že etapa rokovania medzi Srbskom a Kosovom sa neskončila. Som presvedčený, že musí dôjsť k určitému rozhodnutiu medzi nimi, inak pokoj na Balkáne nebude.

Myslíte si, že po tomto verdikte bude Slovensko čeliť určitému väčšiemu medzinárodnému tlaku?

Nemyslím si, že by sme čelili medzinárodnému tlaku, je to náš postoj, je jednoznačný a nemá nám ho kto vyvrátiť, pokiaľ ide o orientáciu na medzinárodné právo. Bol som trošku prekvapený aj výrokmi barónky Catherine Ashtonovej, Vysokej predstaviteľky EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá povedala, že EÚ má teraz už jednoznačný postoj k tejto otázke. Ako môže mať EÚ jednoznačný postoj, keď päť jej členov má iný názor? To nie je jednoznačnosť. Už to je chyba, že k tejto otázke takto stavajú najvyšší predstavitelia EÚ.

Myslím si, že tento problém nie je ukončený, hoci Slovensko robí všetko pre to, aby bol na Balkáne pokoj. Svetové dejiny zaznamenali veľa nepokojov a vojen, ktoré boli vyvolané v dôsledku pozície Balkánu. Som veľmi rád, že tam máme vojakov, ktorí sa však majú vrátiť. Podľa mňa táto situácia do určitej miery naznačuje, aby sme prehodnotili rozhodnutie o stiahnutí vojsk KFOR.

K európskemu ochrannému valu SR napokon pripojila svoj podpis, pôžičku Grécku sme však neodsúhlasili. V tejto pozícii sa zdá, ako keby sa Slovensko dostávalo do skupiny euroskeptikov. Ako vnímate tento problém v súvislosti s budúcim postavením SR v únii?

Nemyslím si, že náš postoj treba spájať s euroskepticizmom. To rozhodne nie. My v únii chceme ďalej zastávať pozíciu jej budovania a rozširovania. Čím bude únia väčšia, tým bude aj silnejšie čeliť problémom, ktoré môžu nastať, nielen v ekonomickej oblasti. Takže z tohto pohľadu nie. Ale zlým vyhodnotením situácie sme si vytvorili, a to musím povedať najmä z pozície súčasnej opozície, postavenie, keď sme chceli ísť hlavou proti múru, zmeniť to, na čom sa únia dohodla. Už prvé výroky boli nešťastné.

Ja som sa usiloval zmeniť názory oboch politických táborov, chcel som dosiahnuť ich stretnutie, rokovanie, aby sme pred rozhodovaním v EÚ boli jednotní. Žiaľbohu, nepodarilo sa mi to. Zadosťučinením mojej politiky je to, že nakoniec sa všetko odohralo v Bruseli tak, ako som predpokladal. Aj keď nechcem povedať, že ma to teší. Neteší ma to, ale dúfam, že vo vzťahu k zahraničiu a k zahraničnému vnímaniu Slovenska ako zodpovedného a dôveryhodného partnera už k takýmto situáciám u nás nedôjde.

Ako môže táto zlá pozícia, o ktorej ste hovorili, ovplyvniť pôsobenie krajiny v rámci eurozóny?

Oslabí sa dôveryhodnosť. Vždy tam bude otáznik pri problémových otázkach. Ako sa zachovajú krajiny, ktoré v minulosti v takýchto veciach váhali, alebo boli proti. Niekedy to nemusí byť nevýhodou, ale v komplexnom pohľade na takýto štát to nikdy nie je dobré, ak vás berú ako nie celkom zodpovedného, ako za stranu, ktorá rada využíva výhody, ale nemá snahu prijať nevýhody. To je ten pohľad zo sveta, ktorý nám určite nepomôže.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  2. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  3. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  4. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 311
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 530
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 6 769
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 252
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 024
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 988
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 864
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 705
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 505
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 894

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Mikuláš Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu. A rozhodol sa, že nebude mlčať. Protestuje.

EKONOMIKA

Prečo sa Juhoafričan teší, keď si môže poslať životopis cez SMS (rozhovor)

Na zemi žije viac ľudí bez fyzickej adresy než s adresou.

TECH

NASA má v stredu ohlásiť dôležitý objav, detaily zatiaľ tají

Objav môže byť rovnako zásadný ako objav exoplanéty Proxima b

KOMENTÁRE

Mihál opúšťa Sulíka. Máme na viac?

Predseda SaS je výraznou osobnosťou, ktorá ľudí rozdeľuje.

Neprehliadnite tiež

Ministerstvo podľa SaS diskriminuje školy odkladaním racionalizácie

Poslanec Gröhling tvrdí, že ministerstvo malo vytvoriť nový systém financovania, ktorý by bol spravodlivejší.

Na horách v týchto dňoch hrozí víchrica, SHMÚ vydal výstrahu

Vietor môže v nárazoch dosiahnuť rýchlosť 32 až 39 m/s (115 až 140 km/h).

Pápež František by mal čoskoro blahorečiť slovenského saleziána Zemana

Jeho život a mučeníctvo bolo preskúmané počas diecéznej fázy procesu jeho blahorečenia v Bratislave v rokoch 2010 až 2012.

Žitňanská podporuje skoré prijatie zákona na pomoc obetiam trestných činov

Aktivisti tvrdia, že u nás je táto téma zanedbaná, pričom v západných krajinách sa jej mimovládne organizácie venujú už dlhodobo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop