BRATISLAVA. Uviedol to dnes pre TASR ako reakciu na sobotňajšie (7. 8.) udalosti v bratislavskom Starom Meste, ktoré súviseli s týmto monumentom a po stretoch s políciou sa skončili predvedením desiatich osôb.
"Pokiaľ sa kotlebovci správali v rozpore so zákonom, no tak je to porušenie zákona," vyhlásil Číž. Podľa neho nie je možné, aby sa akékoľvek spory v spoločnosti riešili násilím a demonštrovaním bez rešpektovania právnych noriem.
Mali väčšinový mandát
Práve strana Smer spolu s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom boli iniciátormi osadenia sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade, ku ktorému došlo krátko pred parlamentnými voľbami. Vtedajší predseda NR SR a súčasný šéf poslaneckého klubu Smeru Pavol Paška tento týždeň povedal, že predstavitelia jeho strany mali v minulom volebnom období na inštaláciu sochy minimálne väčšinové právo. "Tí, ktorí rozhodli a zobrali za to svoju mieru zodpovednosti, mali výrazne väčšinový mandát. Teda rád zvediem debatu na odbornej úrovni, ale nie na úrovni anarchistov, radikálov a populistov," zdôraznil. Aj takto reagoval na otázku, prečo Smer nepozval na odhaľovanie sochy i zástupcov iných politických strán.
V súčasnosti je budúcnosť diela, ktoré vytvoril Ján Kulich, neistá. Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) nedávno oznámil, že socha bude posudzovaná z historickej, umeleckej a politickej roviny. Zdôraznil, že jej osadenie tesne pred parlamentnými voľbami považuje za účelové. "Bolo to zbytočné spolitizovanie tohto diela. Nesmie to ale slúžiť ako kritérium pri rozhodovaní," pripomenul a dodal, že o osude sochy rozhodne po konzultácii s expertnou skupinou, právnikmi a v konečnej fáze aj s jej samotným autorom.
Nereagovali na rozpustenie
Socha Svätopluka v sobotu zaktivizovala ľudskoprávne organizácie, ktoré chceli o jej význame diskutovať. Ich pozvanie však prijal jediný poslanec Ondrej Dostál, a tak sa beseda nekonala. V rovnakom čase sa však na nádvorie Bratislavského hradu chceli dostať aj pravicoví extrémisti vedení Mariánom Kotlebom.
Keďže nereagovali na výzvy starostu Starého Mesta Andreja Petreka na rozpustenie, zasiahli proti nim ťažkoodenci a tzv. kukláči. Roztržka, počas ktorej sa na tvárach niektorých pravicových radikálov objavila krv, sa skončila predvedením desiatich osôb, vrátane Kotlebu a podnikateľa a občianskeho aktivistu Alojza Hlinu. Po vykonaní potrebných úkonov boli všetci prepustení.
