BRATISLAVA. Správou o priebehu a výsledkoch druhého kola monitorovania úrovne implementácie Charty na Slovensku sa bude v stredu 11. augusta zaoberať vláda.
Táto hranica sa im zdá privysoká, keďže charta ochraňuje skupiny osôb, ktoré sú zvyčajne výrazne pod touto hodnotou. Slovensko vo svojom stanovisko uviedlo, že 20-percentná hranica sa vzťahuje výlučne na používanie takýchto jazykov v úradnom styku. O čom pojednáva článok 10 Charty, ktorý sa zaoberá využívaním menšinových jazykov správnymi orgánmi a vo verejných službách.
Výbor expertov však dospel k záveru, že tento článok sa vzťahuje aj na tie obce, kde počet osôb hovoriacich regionálnym alebo menšinovým jazykom nedosahuje 20 percent obyvateľstva, no napriek tomu predstavuje dostatočný počet osôb hovoriacich týmito jazykmi na účely záväzkov predmetného článku. Slovenskom stanovená hranica tak predstavuje územnú výhradu nezlučiteľnú s Chartou.
Rovnako sa tým podľa Výboru upiera bulharskému a poľskému jazyku ochrana podľa článku 10. Taktiež predstavuje prekážku pre chorvátsky a nemecký jazyk, pri ktorých počet osôb hovoriacich týmito jazykmi dosiahol požadovanú hranicu len v jednej obci pre každý jazyk. Vyzvali preto Slovensko, aby mohli príslušníci bulharskej, chorvátskej a poľskej menšiny predkladať žiadosti a dostávať odpovede na ne vo svojom jazyku a to bez ohľadu na dosiahnutie 20-percentnej hranice.
SMK aj Most-Híd navrhovali jej zníženie na 10 percent. Podľa Výboru to ale problém nerieši pre bulharský ani poľský jazyk.
Na základe posledného sčítania ľudu v roku 2001 dosahuje 20-percentnú hranicu niekoľko obcí. Pri maďarskej menšine 511 obcí, rusínskej 68, rómskej 57, ukrajinskej 18. Najvyšší počet príslušníkov bulharskej menšiny žil vtedy v Bratislave-Ružinove (114 osôb) a Poliakov v Bratislave-Petržalke (103 osôb). Tento absolútny počet sa približoval počtu Chorvátov žijúcich v Bratislave-Čunove. Tam bývalo 148 príslušníkov tejto menšiny, avšak relatívne počty, teda percentá, sa v týchto prípadoch významne líšili. Nemecká menšina spĺňala vyše 20-percentnú podmienku už pri 35 osobách, ktoré žili v Krahuliach.
SR podpísala Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov 20. februára 2001 a ratifikovala ju 5. septembra 2001. Platnosť nadobudla 1. januára 2002.
