BRATISLAVA. Zmena Ústavy SR a s tým súvisiaca novelizácia trestného poriadku, ktoré zužujú imunitu poslancov Národnej rady SR a sudcov, dnes prešla do druhého čítania. Zmenu Ústavy SR podporilo 81 poslancov zo 144 prítomných, novelu Trestného zákona 80 zo 144.
Zmenu najvyššieho zákona štátu podporili okrem koalície aj Anna Belousovová a Igor Štefanov (obaja SNS), pri Trestnom poriadku zahlasovala kladne opäť Belousovová.
"Hlasovala som za preto, lebo mi zrušenie poslaneckej imunity nevadí, dokonca som za to, aby poslanci nemali imunitu ani v pléne Národnej rady, pretože posledné udalosti svedčia o tom, že "nová politická kultúra", ktorú vniesla nová politická garnitúra, je absolútny suterén," povedala ČTK Belousovová. Pozornosť vzbudila v utorok, keď poslancovi vládnej SaS Igorovi Matovičovi dala v parlamente facku. Belousovovej sa údajne nepáčilo, že ju vo svojom článku v regionálnych inzertných novinách oslovil "Anča".
Predsedníčka vlády chce o prípadnej podpore rokovať najmä s opozičnými poslancami. Nepovedala, či ustúpi v otázke obmedzenia imunity sudcov, s ktorou nesúhlasí najsilnejšia opozičná strana Smer-SD. "Je to vec rokovaní o zárukách, (...) že slovo bude platiť, že sa vieme naozaj dohodnúť na procedúre, ktorá bude platiť," poznamenala po rokovaní vlády.
Smer neuspel so svojím procedurálnym návrhom, aby sa o tejto problematike hovorilo až na septembrovej schôdzi. Pavol Paška (Smer) túto ambíciu odôvodňoval tým, že kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) vypracoval legislatívne zmeny ešte predtým, ako mal vyslovenú dôveru parlamentu a na takýto krok teda nemal právo. Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) ho však upozornil, že toto tvrdenie nemá nikde v Ústave SR oporu.
Imunita len pre hlasovanie a výroky v parlamente
Ak oba návrhy prejdú, poslancom sa zúži imunita iba na hlasovanie a na výroky prednesené v parlamente. Oklieštenie imunity sa dotkne aj sudcov, ktorým sa ponechá len na ich rozhodovaciu činnosť. Po novom by nemal byť potrebný ani súhlas pléna na trestné stíhanie poslancov. Naďalej zostáva zakotvenie potreby súhlasu NR SR, respektíve ústavného súdu na vzatie poslanca, respektíve sudcu a generálneho prokurátora SR do väzby.
"Imunita poslancov a sudcov je historicky overený inštitút, ktorého zmyslom je garantovanie čo najväčšej miery slobody politického zápasu na pôde parlamentu a istoty (ochrany) sudcov pri výkone rozhodovacej činnosti. Toto je jediný legitímny cieľ, ktorý tento inštitút zaručuje," konštatovala v dôvodovej správe premiérka. Nemôže preto podľa nej chrániť poslancov a sudcov pred trestným stíhaním, ktoré nesúvisí s ich poslaneckou a sudcovskou činnosťou. "Takto sa lepšie zabezpečí obrana občianskej spoločnosti pred potenciálnym zneužívaním moci, pričom navrhovaná úprava bude aj ochranou pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín."
Naďalej by malo platiť pravidlo, že ak bude poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán musí tento fakt ihneď oznámiť predsedovi NR SR a po novom aj predsedovi parlamentného mandátového a imunitného výboru. Zároveň sa ustanovuje, že poslanca možno vziať do väzby len po tom, čo k tomuto dá predbežný súhlas mandátový a imunitný výbor. Tento predbežný súhlas musí schváliť NR SR na svojej najbližšej schôdzi. Ak sa tak neudeje, poslanec musí byť prepustený na slobodu.
Potrebujú podporu opozície
Jeden z novo koncipovaných článkov Ústavy SR zakotvuje zásadu, že sudcu ústavného súdu nemožno stíhať za jeho rozhodovanie. "Pozícia sudcov ústavného i všeobecných súdov ohľadne imunity bude obdobná ako u poslancov, odbúrava sa potreba súhlasu s trestným stíhaním a súhlasné stanovisko ústavného súdu sa bude vyžadovať len u vzatia do väzby sudcov ústavného súdu, sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora," ozrejmuje sa v materiáli.
Podľa premiérky sa tak aj u tejto kategórie ústavných činiteľov rovnako ako u poslancov dosiahne stav, že ich eventuálne trestné stíhanie bude podobne ako u všetkých ostatných občanov závisieť len od vyhodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní bez akýchkoľvek možností ovplyvňovať ich rozhodnutie zvonku. Obdobne ako u poslancov, aj tu sa zakotvuje oznamovacia povinnosť príslušných orgánov v súvislosti s pristihnutím a zadržaním pri trestnom čine.
Zmeny, ktoré ústavný zákon prináša, by v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a podpise prezidenta mali začať platiť od 1. novembra tohto roku. Na ich schválenie v parlamente však bude koalícia potrebovať aj podporu z radov opozície, keďže disponuje iba 79 hlasmi. Na schválenie ústavného zákona je potrebná podpora 90 poslancov.
Smer nevylučuje, že podporí obmedzenie poslaneckej imunity
Smer nevylučuje, že podporí vládny návrh na obmedzenie poslaneckej a sudcovskej imunity. Musí však z neho vypadnúť zámer zúžiť imunitu sudcov. Predseda strany Robert Fico chce o tejto téme ešte hovoriť s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ). "A dúfam, že dôjde k nejakej dohode," vyhlásil po dnešnom hlasovaní o vládnom návrhu Fico.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) pripúšťa, že je možné splniť Ficovu podmienku a vyňať z návrhu zúženie sudcovskej imunity. "Som presvedčená o tom, že je správne, keď všetci ústavní činitelia, aj pokiaľ ide o imunitu, majú rovnocenné postavenie. Samozrejme, v politike pripúšťam všetko. Aj to, že pokiaľ bude priechodné zúženie imunity poslancov s tým, že v tomto balíku by sa neriešila imunita sudcov, tak áno," uviedla.
Fico zdôraznil, že jeho poslanci sa pri hlasovaní zdržali z viacerých dôvodov, ktoré Smeru-SD bránia podporiť zámer kabinetu. "Nebudeme podporovať kriminalizáciu sudcov a tento zákon neslúži k ničomu inému. Veľmi jasne sme komunikovali aj to, že je k tejto otázke zvolané referendum. Prečo sme nemohli počkať s týmto zákonom po tom, ako prebehne? A je tu aj problém ústavnoprávny. Či je možné predkladať zákony v takomto čase, keď vláda ešte nemala dôveru," vymenoval dôvody, prečo sa Smer-SD zdržal hlasovania.
Harabin podľa Žitňanskej právomoci zneužíval
Šéfka rezortu spravodlivosti na vyhlásenia o kriminalizácii sudcov, ktoré odzneli nielen od Fica, ale aj od niektorých sudcov poznamenala, že sa vždy treba pozrieť na to, kto to hovorí. "Hovorí to Súdna rada na čele s bývalým ministrom spravodlivosti (Štefanom Harabinom, pozn. TASR), ktorý podľa mojej mienky zneužíval inštitút dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Hovorí to stavovská organizácia bývalého štátneho tajomníka Hudáka, ktorý na zneužívanie disciplinárnych konaní a dočasného pozastavenia výkonu sudcu participoval," priblížila s tým, že táto argumentácia nie je podľa nej dostatočne dôveryhodná.
"Na druhej strane sú to práve politici a sudcovia, ktorí vytvárajú inštitúcie právneho štátu a je paradoxné, keď práve oni v takej miere nedôverujú inštitúciám, ktoré sami vytvárajú. A je to nefér voči občanom, keď sa chcú chrániť a do tohto rizika púšťajú občanov," doplnila.
Fico avizoval, že k vládnemu návrhu, ktorý sa nachádza v druhom čítaní, bude Smer-SD pripravovať pozmeňujúce návrhy. "A budeme navrhovať aj to, aby sme počkali na referendum. Načo potom bolo referendum dobré?" spýtal sa expremiér, ktorý by bol podľa vlastných slov najradšej, keby sa o návrhu rokovalo až po referende.
Fico má podozrenie, že SNS spolupracuje s koalíciou
Predseda Smeru Robert Fico má podozrenie, že poslanci SNS sa pri plánovanej voľbe predsedu dozornej rady Fondu národného majetku (FNM) dohodli s vládnou koalíciou. "Ak sa stane, že bude zvolený nominant za SNS, pôjde o úplne jednoznačnú dohodu medzi vládnou koalíciou a SNS. A to bude naozaj mimoriadne pikantné," vyhlásil dnes na pôde parlamentu Fico.
Členom vládnej koalície zároveň odkázal, že ak sa "to prevalí, tak vás roztrháme, roztrháme vás". Pre médiá uviedol, že má pocit, že veľmi intenzívne komunikácie prebiehajú najmä medzi SNS a SDKÚ. Podľa neho to vidieť aj na niektorých hlasovaniach v parlamente. Napríklad obmedzenie imunity dnes okrem vládnej koalície podporila aj prvá podpredsedníčka národniarov Anna Belousovová a jej stranícky kolega a poslanec Igor Štefanov. "Mám taký pocit, že keď ide o moc, tak neexistuje žiadna morálka, ani etika," poznamenal Fico.
Doplnil, že kandidát Smeru na predsedu dozornej rady Ján Valko je kvalitný nominant. "Je to výborný odborník, človek, ktorý bol predsedom predstavenstva spoločnosti Javys, má tie najlepšie charakteristiky," priblížil s tým, že preto nevidí dôvod, prečo by ho nemali poslanci zvoliť.
