BRATISLAVA. Keďže neexistuje dokument, ktorý by upravoval ďalší postup, tak zostáva na každom štáte, ako sa s týmito odporúčaniami vyrovná.
Nezávislých expertov menuje práve Výbor ministrov RE zo zoznamu, ktorý navrhujú zmluvné strany predmetného dohovoru a ich úlohou je posúdiť úroveň implementácie dohovoru.
Slovensko by malo v prvom rade prehodnotiť 20-percentnú hranicu pre používanie menšinových jazykoch v úradnom styku. Taktiež má zabezpečiť výučbu všetkých menšinových jazykov na všetkých príslušných úrovniach a informovať rodičov o jej dostupnosti.
Zlepšiť sa má dostupnosť verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania vo všetkých menšinových jazykoch a podporiť súkromné rozhlasové a televízne vysielanie v menšinových jazykoch. Súkromné televízie podľa výboru odrádza od takéhoto vysielania nutnosť zabezpečiť slovenské titulky. Rezort diplomacie pripomína, že na juhu Slovenska vysiela až 18 miestnych televíznych staníc v maďarskom jazyku, takže povinnosť zabezpečiť slovenské titulky nie je prekážkou vysielania televíznych staníc.
Podľa Výboru ministrov RE má Slovensko podporiť tiež vydávanie novín v menšinových jazykoch. MZV konštatuje, že je to možné cez grantové programy ministerstva kultúry a Úradu vlády SR. "Grantový program Kultúra národnostných menšín je prioritne zameraný na podporu vydávania denníkov, týždenníkov, mesačníkov a elektronických periodík národnostných menšín, pričom ich periodicita závisí výlučne od rozhodnutia jednotlivých žiadateľov," upozorňuje.
Z odporúčaní výboru vyplýva aj potreba presadzovať opatrenia zamerané na zrušenie praxe neodôvodnených zápisov rómskych detí do škôl pre deti so špeciálnymi potrebami a plošné vzdelávanie rómskych detí v ich jazyku. Ministerstvo poukazuje na fakt, že vyhlásením štandardizácie rómskeho jazyka v júni 2008 sa položili legislatívne základy pre vytvorenie plnohodnotných podmienok na výchovu a vzdelávanie v ňom vrátane prípravy pedagógov vyučujúcich tento jazyk. Dodáva, že do predmetného obdobia sa používal rómsky jazyk v predškolských zariadeniach ako pomocný či podporný.
Vláda SR dnes schválila správu o priebehu a výsledkoch druhého kola monitorovania úrovne implementácie Charty na Slovensku. Druhé kolo sa začalo v roku 2008 a tretiu správu má Slovensko predložiť do novembra 2012.
Charta je jedným z dohovorov Rady Európy. Prijatá bola v roku 1992 a platnosť nadobudla 1. marca 1998. Pre Slovensko začala platiť 1. januára 2002. Zo 47 členských štátov Rady Európy ju ratifikovalo 24. K tomuto kroku zatiaľ nepristúpilo deväť krajín - Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Francúzsko, Island, Macedónsko, Malta, Moldavsko, Rusko a Taliansko.
Dokument sa skladá z preambuly a piatich častí. SR vybrala pre bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk od 49 do 53 ustanovení z tretej časti charty, pričom minimum je 35. Tretia časť obsahuje opatrenia na podporu používania jazykov vo verejnom živote. Ide o ťažiskovú oblasť týkajúcu sa vzdelávania, súdnictva, správnych orgánov a verejných služieb, médií, kultúrnej činnosti a kultúrnych zariadení, ekonomického a sociálneho života, ako aj cezhraničnej spolupráce.
