BRATISLAVA. Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOI) kritizuje predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina za obmenený disciplinárny návrh na disciplinárne potrestanie sudcu Miroslava Gavalca, ktorý je okrem iného hovorcom tejto iniciatívy.
"Štefan Harabin si svojvoľne prisvojil kompetenciu rozhodovať, ktoré tvrdenia o súdnictve sú pravdivé a objektívne, a ktoré nie, a zneužívajúc svoje právomoci ministra spravodlivosti a predsedu najvyššieho súdu, prenasleduje a postihuje za vyslovené názory kritických sudcov ako je okrem Miroslava Gavalca napríklad aj Peter Paluda alebo Darina Kuchtová a prostredníctvom predsedov súdov aj ďalších sudcov, ktorým ešte ako minister spravodlivosti pozastavil výkon funkcie sudcu. Stalo sa tak aj u sudcov, ktorí neboli jeho kritikmi, ale neboli ochotní nechať sa ovplyvniť pri rozhodovaní," uvádza sa v stanovisku Združenia za otvorenú justíciu.
V januári sa na Harabinov podnet začalo disciplinárne konanie proti Gavalcovi pre údajné neplnenie jeho povinnosti sudcu vzdelávať sa, s návrhom, aby bol potrestaný preložením na súd nižšieho stupňa. Harabin svoj pôvodný návrh neskôr modifikoval a Gavalcovi navrhol uložiť najprísnejší trest - odvolanie z funkcie sudcu. Disciplinárny súd podanie dostal 6. augusta.
Iniciatíva tvrdí, že Harabin nezmenil právnu kvalifikáciu žalovaného skutku a ani nerozšíril obvinenie pre ďalší skutok. V podaní uviedol, že „Miroslav Gavalec aj po podaní disciplinárneho návrhu pokračuje v politicky motivovaných akciách, ako napríklad vyhlásenie k odobratiu nemocenského príplatku sudkyni Marte Laukovej alebo výzva členom Súdnej rady SR a predsedom súdov, pričom používa nepodložené, demagogické a nepravdivé tvrdenia“. Ďalej sudcovi Gavalcovi vytýka, že „tento neobjektívny a skutočnosti nezodpovedajúci obraz o stave súdnictva si osvojili aj politici, medzi nimi aj minister financií, ktorý ovplyvňuje finančnú politiku vo vzťahu k justícii, a na túto vyvolanú a negatívne živenú atmosféru dopláca celá justícia. Miroslav Gavalec nechce pochopiť, že sudca je viazaný nielen zákonmi, ale aj etickými kódexmi“.
Iniciatíva Za otvorenú justíciu pripomína, že Harabin v disciplinárnom návrhu Gavalcovi kladie za vinu nedostatočné znalosti z oblasti práva. "Sám však nepozná alebo nerešpektuje ustanovenia zákona o sudcoch, podľa ktorých sudca nesmie byť znevýhodňovaný pre svoje názory a postoje sudcu a člena sudcovskej rady, a ustanovenia, ktoré garantujú právo sudcov združovať sa v záujmových organizáciách sudcov za cieľom ochrany práv sudcov a ich nezávislosti, " uviedla v stanovisku iniciatíva.
Sudcovská iniciatíva sa pozastavuje nad tým, že Harabin kladie za vinu Gavalcovi aj to, aké majú názory politici, menovite minister financií a aké kroky mieni v súdnictve uskutočniť. "Je príznačné, že k zmene navrhovaného trestu sudcovi Gavalcovi pristúpil Štefan Harabin bezprostredne po tom, kedy sudca Gavalec ako člen Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR 5. augusta vzniesol viaceré negatívne námietky k činnosti a k osobe sudcu Daniela Hudáka v súvislosti s jeho kandidatúrou do výberového konania na voľné miesto sudcu najvyššieho súdu," napísala ZOI. Podľa iniciatívy je Daniel Hudák osobou veľmi blízkou Štefanovi Harabinovi, ktorý využíva všetky možnosti na to, aby Hudák po skončení funkcie štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti prešiel do výkonu sudcovskej funkcie rovno na Najvyšší súd SR.
"Štefan Harabin sa odvoláva na etické kódexy, hoci práve on je najviac zodpovedný za stratu morálneho kreditu súdnictva, svojimi nevyjasnenými kontaktmi na podsvetie a zneužívaním moci v súdnictve. Práve on opakovane a zatiaľ beztrestne porušuje zákony a odopiera kontrolu nakladania s verejnými financiami na Najvyššom súde SR," vyhlásila sudcovská iniciatíva. Časť sudcov a aj verejnosť je podľa nej pobúrená aj "neobvykle vysokými finančnými čiastkami, ktoré boli rozdelené z verejných prostriedkov na odmeny sudcom blízkym osobe Štefana Harabina, a podľa aktuálneho majetkového priznania aj jemu samotnému, v čase, kedy súdy nemajú dostatok peňazí ani na základné pracovné prostriedky a celá spoločnosť je v kríze".
Za signatárov iniciatívy sú pod stanoviskom uvedení: Katarína Javorčíková, Ľudmila Babjaková, Juraj Babjak, Edita Szabová, Peter Paluda, Mária Tóthová, Ján Hrubala, Elena Berthotyová, Igor Belko, Juraj Kliment, Zuzana Ďurišová, Peter Szabo, Peter Hatala, Milan Karabín, Jana Henčeková, Dáša Kontríková, Dušan Čimo, Magdaléna Škorpilová, Anton Jaček a Angela Balázsová.
