BRATISLAVA. Na podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí putovalo vlani vyše 1,9 milióna eur. Tieto prostriedky sa využili napríklad na pokračujúcu rekonštrukciu novopridelenej budovy pre 21. školu s vyučovacím jazykom slovenským a Slovenské kultúrne centrum v ukrajinskom Užhorode či rekonštrukciu Gymnázia Jána Kollára so študentským domovom v Báčskom Petrovci v Srbsku. Vyplýva to zo správy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Odhaduje sa, že v zahraničí žije v súčasnosti vo viac ako 50 krajinách vyše dva milióny osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu. "Slováci pôsobia vo vyše 50 krajinách sveta, kde vyvíjajú aktívnu kultúrno-spoločenskú, prezentačnú, výchovno-vzdelávaciu, vydavateľskú, mediálnu a informačnú činnosť," uvádza sa v správe. Úrad vlani zaznamenal zvýšený záujem o zakladanie nových dokumentačných zbierkotvorných inštitúcií, ako aj záujem o spracovanie zbierok a digitalizáciu.
K vzniku menšín a komunít zahraničných Slovákov dochádza od konca 17. storočia. Najviac osôb so slovenským pôvodom žije podľa odhadov v USA. Status národnostných menšín prislúcha v súčasnosti Slovákom žijúcim v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy (Česko, Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko). Slovenské komunity existujú aj v západnej Európe a zámorí, ale už bez statusu menšiny. Tvoria ich potomkovia vysťahovalcov a emigrantov.
Naopak Slovákov žijúcich v zahraničí so živými väzbami na domovinu predstavujú najmä príslušníci mladej a strednej generácie, absolventi slovenských stredných a vysokých škôl. Tí emigrovali po roku 1989 predovšetkým do krajín západnej Európy, ale i do netradičných zámorských destinácií.
